Najťažšia je škola života

Toto iste pociťujem pri svojej najmladšej dcére aj ja , učiť sa , vzdelávať , poznávať niečo nove . V detstve som sa cely zivot videla pracovat v office . Zivot chcel ináč , samozrejme počas komunistickej éry bolo tažko sa dostať na ekonomickú ale na nakoniec druha možnosť strojárska priemyslovka , moc ma to nebavilo medzi chalanmi ale skončila som ju svyznamenaním . Ale cely cas som chcela študovať ekonómiu tak , po večeroch propri deťoch som skončila aj vysnený ekonómiu . Začala som pracovat v úrade , ale zivot chcel ine ,pád komunistov , strata práce , možnosť pracovat za hranicami bolo lákavá tak ma zavialo az sem na druhý koniec sveta . Začiatky poza hranicami su ťažké a niekedy aj velmi ponižujúce . V svojom kraji si bol niekto a pokraj si nikto . Nastasti my Slováci mame v sebe čosi, ze sa nevzdávame a zvykneme si na každé podmienky . Vela rokov som len bojovala o prežitie , vedela som ze to co robim nie som ja , ale ako mozez byt niekto ked neovládas ani jazyk , aby si sa mohol dorozumie Naozaj skola života.Krok za krokom s pomaly  aklimatizujes . Cely cas cítiš ze chces viac . Znova po večeroch do skoly, v skole je FUN , učíš sa nielen anglicky ale spoznávaš ludi z celého sveta , ich kultúru . Učitelia nas podporovali v tom aby si co najviac rozprával o svojej krajine . Kazdy rozprával z velkov hrdosťou o svojej krajine . Ale možem povedať ze najviac som sa naucila ked moja dcera začala chodiť do skoly . Vsetko vtedy začalo od základov . Ale v štvrtej triede som dostala zákaz od učiteľky , lebo som jej pomútila hlavu so slovenskou matematikov a ona chcela aby sa učila jej way a nie mojou . Zdalo sa my ze slovenskou way je to podstatne ľahšia a zrozumitelnejsia To bolo pre mna ale nie pre nu..Tým som skončila s pomáhanim . Videla som ze uz nepotrebuje mojej pomocí . Iba jej mutim hlavu . Tuzba pozdelani pokračovala ďalej . Uz som znova pracovala v office ale , bol to Poľsko -americký , vačšinou sami Poliaci a ked sa tam objavil neaky Američan tak po pár dňoch odišiel lebo 99% Poliaci ,atmosféra európska , Presťahovaním do iného štátu som stratila prácu a v každom office kde som hľadala prácu žiadali  GED alebo strednú školu skoncenu v US . Znova som sadla do školskej lavice , ale dali my tu možnosť  ze ked mam uz dve stredne skoly na Slovensku tak nemusím uz študovať tie predmety z ktorých som maturovala na Slovensku , podarilo sa my to urobiť a  uz mam aj tretí diplom. Teraz ked moja dcera konci strednú školu a pri návštevách niekoľkých colleges sa znova objavila túžba po vzdelaní , len v mojom veku  a po finančnej stránke asi to uz nie je reálne .

Kamila ked čítam tvoje príspevky tak mi velmi pripomínajú mna . Mam tiez velky vekový rozdiel medzi deťmi a vlastne az najmladšia dcera ma naucila , ze naozaj enjoy my motherhood. Pri starších akosi nebol na to cas , mozno aj ked je človek starší a ma viacej trpezlivosti , alebo ze som bola v cudzom svete sama . Ale jedno je iste , ze som velmi hrdá ze vychovávaním takú dcéru . Teraz ked mam v dome uz druhý rok exchange študentky ,  možem porovnať . Niekedy sa oplatí ked dáš deťom vela svojho času . Tu v mojom okoli   Niektorí ľudia myslia radsej na kariéru a prácu a deti vychovávajú platené opatrovateľky.

Dievcata, nieco je vo vzduchu. Ja uz tri tyzdne objavujem davno zabudnute moje vnutorne ja, ktore bolo udusene, utopene kdesi v pate pod problemami a starostami o nasu ruzovu buducnost, ktora je tam kde je a uprimne, je mi to jedno! Objavujem radost z hudby, z citania, zo vsetkeho a nicoho a zo samej seba!!! Kazda malickost potesi a snazim sa potesit aj ja ludi... pozdravit a usmiat sa, povzbudit, pomoct a funguje, som ako vyskereny orech a cuduj sa svete, vsetci naokolo tiez .... Mam chut sa ucit, len v tej francuzstine dost tazke..... ale aj to raz bude... som na najlepsej ceste.  Momentalne rozmyslam na zmenenie krajiny, zisiel by sa novy jazyk Uz len vybrat a letiet a ked sa tak nestane, nevadi, snivat mozem stale.....

S výmennými študentkami je veru všelijako . Pravda je ze si to môžu dovoliť len bohatý . Myslela som ze pomôžem nejakému biednemu dievčati v zdokonalení anglistiny ale  prvá z Mexica pochádzala z botatej rodiny a ta z Belgie ani nehovorím .neviem ako v iných štátoch ale tu v USA musia najprv zaplatiť 10 tisíc dollarov agencii , ktorá ich sponzoruje , samozrejme  domácnosť kde su to robí zadarmo . Dievčatá maju vela voľna lebo su zatriedené do average class. Vela toho o domácnosti nevedia lebo maju doma sluzky a tým pádom si myslia ze ja ich slúžka tiez .Varim doma vačšinou slovenske jedla ale mozno povedať ze sa im páči Slovenska kuchyňa , ked nie tak si kupujú sami ale to sa stáva malo kedy .  Ako Mexičanka aj Belgičanka radi chodia na párty cez weekend , co ma niekedy šľak triafa lebo moja pracuje a ja sa musím strachovať o cudze dievča, ale ináč nie je to tak zle . Istotne som s tým skončila na druhý rok uz neberiem nikoho , moja ide na college a predsa prvé dni pobytu potrebovali jej pomoc zoznámením so školou a prostredím , ked sa udomácnili tak uz ju nepotrebovali a ona az tak nemá cas na nich , ale ked potrebuju pomoc vzdy je ochotná im pomôcť 

Hm, asi je to naozaj tak, že keď človek nemusí, ale môže, tak aj to vzdelávanie sa zdá ľahšie a má do toho väčšiu chuť. Spomínam si, s akou nechuťou som znášala účtovníctvo na strednej /tú jednu-dve hodiny týždenne/, ktoré sme si vybrali namiesto jázd na traktore /veď stredná poľnohospodárska škola /. Prešli sme skoro všetky len tak-tak, s odretými ušami. Ale keď som po rokoch pochopila, že hľadať si prácu s mojím vzdelaním je horšie ako hľadať ihlu v kope sena, znova som sa dala na účtovníctvo, aj keď tej prvej rekvalifikácie som sa bála ako čert kríža. No akko som už vyššie napísala, keď sa človeku chce a nemusí, ide to lepšie a ja som to zvládla a dokonca som objavila tajnú lásku k účtovníctvu. Tak som si to zopakovala ešte raz minulý rok... nech mi tie vedomosti nezapadnú prachom .

A druhá vec je angličtina... ani neviem ako ju tí moji chalani zvládali /teda viem... len tak-tak/, ale moc nápomocná som im nebola, keďže som sa učila nemčinu a z nej aj maturovala. Tvrdohlavo som sa tomu vyhýbala, ale s dcérkou sa mi to už nezadarilo a ja som sa do tohto pre mňa úplne neznámeho jazyka pustila spolu s ňou. Aby som jej niečo vysvetlila, musím sa to naučiť aj ja... viem, nie je to na prácu v medzinárodnej spoločnosti , ale po malých krôčikoch sa učím a dokonca to nie je ani taká nočná mora, ako sa mi zdalo.

Kami tvoj chlapec odišiel na tú školu až po maturite??