Keď sa s ňou inak nedá!!!

Jednou z najlepších vecí je pozerať na moju veveričku Kirilku, ako demoluje svoje, moje poctivo, jej ťažko prispôsobené terárko. To, že na spodku má rozsypané suché listy zo stromov a to, že si z nich vyrába jeden obrovský krtinec, v ktorom v strede ukrytá drichme trištvrť dňa, mi až tak nevadí.

Ale to, že si začala oberať listy ešte aj z konárov, ktoré mali okrem úžitkového aj estetický účel, ma totálne dorazilo.... Moja mamka by teraz povedala: „Veď buď rada, že sa baví! Že ju to baví! Nezakape nudou a mozog jej machom neobrastie!“ Ale ja nie som rada, pretože ničí terárium a moje ušľachtilé estetické úmysly.

Rozumiem tomu, že ide zima a listy zo stromov opadávajú. Ale neviem prečo musia opadnúť, keď by nemuseli!!! No moja veverička zjavne nezdieľa môj názor. A tak mi neostáva nič iné, ako pozorovať jej úsilie o najväčší veveričí krtinec na svete a diviť sa, ako sa môžu do takej maličkej papuľky zmestiť 3 aj 4, labkami do kocky nadrobno poskladané listy.

Ale keď sa nad tým hlbšie zamyslím, nevadí. Napadlo ma riešenie. Pri najbližšej návšteve lesa jej donesiem najlistnatejší konárik, na aký naďabím. Taký listnatý, aby som si bola 100% istá, že si pri svojej nekončiacej aktivite dokonale vypracuje telo a bude môcť ísť na nejakú súťaž vo veveričej kulturistike ... Keď sa s ňou inak nedá!!!

P.S. z tvorby mojej dcéry, opäť pre potešenie, už s jej vedomím :)