Malá slečna má čerstvo tri roky, ale asi to poznáte… tatovi stačil presne tento čas na to, aby si ju nechal omotať okolo prsta. Úplne. Dôkladne ❤️.
Vo štvrtok doniesla babka koláčiky – pekne po jednom pre každého. S mamou dlho nerozmýšľali, ich kúsky ešte za tepla. Zato tatov kúsok poslušne čakal do piatka, kým sa pán domáci vráti.
V piatok poobede si tato konečne sadol a že si ten svoj vytúžený koláč vychutná. Lenže sotva ho vybral, naša slečna už bola pri ňom: oči veľké, pripravené na mlsanie.
Zásadový tato však vyhlásil:
„Ty si mala svoj už včera.“
A vtedy to prišlo. Slečna ani nezaváhala, ani nádych si nenechala navyše. Len sa pozrela, naklonila hlavičku a s najväčšou nevinnosťou na svete zahlásila:
„Ale tatooo… hádam sa rozdelíme, nie?“
A bolo. Koláč sa, samozrejme, rozdelil.
A tatova zásadovosť… tiež.
😅🤣😂 Zlatá, ale dobre na to išla, iba sa podeliť chcela, nechcela ho celý. Vieš ako sa ja poznám po koláčiku by nebolo ani chýru ani slychu.