Len pre Teba žiaria na nebe hviezdy

"Ty nevieš čo je láska ..."
Takouto vetou končievalo pozeranie romantických filmov s našou mamkou, keď sme potajme utierali slzy dojatia a hľadali nejaké vreckovky na fúkanie nosa. Jeden taký film som si pozrela v sobotu, keď mama svoje dve dcéry opustila na dlhých 12 rokov, v čase keď ju najviac potrebovali.

Ešte stále neviem, čo je láska, napriek tomu, že od puberty je mojou povinnou literatúrou tá romantická. Držala ma nad vodou aj keď som sa topila v úlohe žienky domácej a mamy troch malých detí. A keďže som stále všetko nepochopila tak muselo prísť štvrté. Ja som svojim deťom neušla fyzicky, ale utekala vo svoje hlave. Už stačilo.

Stále neviem, čo je láska. Môj zlatý, triezvy, úprimný a kritický chlap, mi to poznanie neuľahčil.

Stále som žila v tom, že láska bude stredobodom môjho bytia, ale ja neviem Ľúbiť. Láska je v mojom srdci, je jej veľa, cítim ju v rukách, cítim ju v boľavej hrudi, ale obalila som svoje srdce pancierom, aby ma nik nezranil.

Kým nedám nekonečnú lásku svojej malej Kamilke, kým nebudem mať dostatočne rada tú dospelú zmätanú ženu ..., budem zajedať každý náznak bolesti a ubližovať si ...
Bez toho, nie som schopná rozdávať lásku okolo seba. Ona sa derie von. Poznáte ten pocit, keď to cítite vo svojich rukách, máte chuť hladkať celý svet, alebo len pomätene šibrinkovať rukami, lebo netušíte , čo so sebou? V tých istých rukách som držala tu mamkinu a sľúbila jej, že to zvládnem. "Mami, naozaj to zvládnem aj za Teba."

Stále som presvedčená o tom, že láska je všemocná.

A tak dookola točím svoj aktuálny hudobný objav Len pre Teba
"Len pre Teba horia na nebe hviezdy ... " Áno sú tam, moria a oceány, rozkvitnuté lúky len a len pre mňa a každého z nás, kto vie oceniť ich krásu.