V pondelok som bola na dcérinom rodičovskom združení. Je siedmačka na waldorfskej škole. Všetko je tam inak ako poznám, poznáte z klasických škôl. Aj spôsob vyučovania aj samotný priebeh rodičovských združení.
Stretávame sa spoločne raz do mesiaca a zväčša viac času trávime, rozprávaním o deťoch ako samotnom učení. Tentokrát tomu bolo inak. Majú teraz epochu matematiky, mesiac majú každý deň 1,5 hodiny tento predmet. Je to okrem jazykov, pre decká prvý predmet, ktorý učí niekto iný ako ich triedna. A aby sme aj my rodičia boli v obraze, čo sa deti učia, ako a prečo sa to učia ..., prišla medzi nás aj učiteľka matematiky.
A tak sme sa dozvedeli, ako sa snaží s našimi deťmi dopracovať k mnohým poznatkom, krok za krokom ...., s odvodzovaním primerane veku, znalostiam, aj s praktickým využitím ..., napríklad bankovníctve ... Minulú epochu mali aj so základnou finančnou gramatnosťou v domácnosti. Však pred rokom začínali s výmenným obchodom. 
Okrem toho sme počúvali aj o tom, že matematika je iná ako mnohé iné odbory, predmety ... Nie je pozorovateľná, odohráva sa len v našej hlave, na papieri, tabuli, je v celom svete rovnaká .... Je vraj krásna v tom, že v konečnom dôsledku rozvíja naše myslenie, vyvodzovanie súvislosti, vo všetkých oblastiach, ktoré s číslami nemajú nič spoločné ...
Ako sa postupne ukázalo, mnohých rodičov o kráse matematiky nepresvedčila. 
S deťmi to to je asi podobné .. Zo strany rodičov zazneli výhrady, že na matematiku treba mať nadanie, rovnako ako napríklad na hudbu, že matematiku aj tak v živote nikde nebudú potrebovať ...
Ja som naopak, mala matematiku celkom rada. Jasné na výške ma láska k matematike prešla, tá už bola asi nad moje možnosti. Naopak staršia dcéra zahlásila, že matematiku vždy vedela, ale nemala ju rada, až na výške si ju "zamilovala". Synovia mali zas na strednej dobrého učiteľa, čo odvodzoval úplne všetko ... Z mladšieho syna je "mysliteľ" to ma hneď napadlo, pri tej súvislosti, že matika rozvíja myslenie ako také .... , bo tu dávala ľavou zadnou aj tú vysokoškoslkú ... Najmladšia deva je presvedčená, že matematika je veľké zlo 
, ale v podstate ju zvláda, relatívne v pohode.
Takže tak. Devy krásne, v akom vzťahu ste, boli ste voľakedy vy a matematika? A čo vaše deti sú v tomto rovnaké ako vy?
jooj, trojčlenka je základ zatiaľ mi stačí papier a ceruzka, program netreba
Včera mi volala naša babi (82r.), že potrebuje zarobiť 3% postrekovací roztok na egreše v malom množstve, nech jej to skontrolujem, a veru správne si to vypočítala aj bez kalkulačky 
.
Ja som sa na gymnáziu celkom neplánovane ocitla v matematicko-fyzikálnej triede, naštastie sme mali vynikajúceho učiteľa, tak som tú hrôzu nejako prekonala i keď dnes by som veru už z matematiky nezmaturovala 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nechápem. Absolútne nechápem ako môže niekto matiku nemilovať. Ja som ju vždy zbožňovala. A to sme mali na ZŠke učiteľa, čo nám hlavy o tabuľu trieskal, keď sme nevedeli. Na vyške som odmietla z nej 3ku zo skúšky . (mladá, blbá .... poučená ale do života )
No a moje decká? Ja ani neviem. Jeden je šľahnutý matikou ako jeho matka a druhý zatiaľ nevykazuje žiadne citové ani psychické problémy pri tomto slove. Viac nás trápi taká biológia či slovenčina.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A teda, ja už asi ani nepresviečam ľudí o tom, že matika je v každom dni. že ju máš, keď upravuješ recept, prepočítavaš očká na sveter, alebo zisťuješ, koľko treba koberca alebo farby na steny kúpiť.
A nečudejme sa, keď na obyčajnú trojčlenku majú ľudia tajomný program, ktorý in to vypľuje...
Každý máme niečo