reklama

nanic mama? tato kratucka veta ma vystihuje

Pridal/a evka evka dňa 06. 10. 2008 - 20:39

reklama

ahoj. este ze som natrafila na tuto stranku pretoze ako nad tym premyslam som nanic mama. ked budete citat dalej iste to pochopite.
napriklad
mam dve deti vo veku 5 rokov a 1.5 roka.
a tu sa jedna hlavne o toho starsieho.
snazim sa byt dobrou mamou ale niekedy to nejde.
cakam od neho nedosiahnutelne. ked tak nad tym premyslam dokaze toho pomerne viac ako dieta vo veku 8 rokov.
vie si urobit sam papat, natriet chlieb urobit si pit, dokaze mi pomoct z mladsim synom, hra sa s nim, vyhadzuje plienky, uci sa s nim, teda uci ho rozpravat aj ked ma problem so sikavkami, ale snazi sa. podeli sa s nim z hrackami, vie ho pohladkat, povedat mu ze ho lubi, utesit ho ked place..... a je toho pomerne viac. nas rodicov vie tiez pohladkat a dokonca ma aj utesil par krat.

a teraz je tu problem. som to ja. ocakavam od naho to co sa neda ocakavat od 5 rocneho chalana.
ked ho ucim a nieco mu nejde napr pocitanie - ucime sa teraz od 10 do 20. kedze do 10 vie perfetkne.
no stale mu vysvetlujem ako sa pocita a tak, a ked mu to nejde tak mi buchnu nervy a tym sa stane zo mne iny clovek. skriknem po nom, a ked mu to nejde stale dam mu na zadok. nemam nervy na ucenie aj ked viem ze sa moc snazi. cakam nemozne od neho. viem dokaze sa vsetko naucit, len problem je vo mne. nemam na to nervy. a je mi ho luto. moc ho lubim ale neviem preco som taka. az sa hanbim

budete ma kritizovat a viem mate na to plne pravo.

je mi na nic.
chcem sa zmenit a neviem ako. nehovorim ze stale po nom kricim to urcite nie ale hm.....
poradte mi co mam robit? aj ked tu sa vela radit neda len to aby som sa zmenila

moc ho mam rada a nezasluzi si aby som sa tak k nemu spravala. Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem


reklama

reklama

lydusha (bez overenia), Po, 06. 10. 2008 - 20:51

Fiiiiha, ani neviem co na toto povedat. Asi by som ti mala poslat na par dni moju pubertacku, to by bola terapia, xixi
Ale vazne, mam pocit ze si dobra mama aj ked to prehanas...tak za vsetkym nieco je, ked pouvazujes, prides na to aj sama...ci si cez neho plnis svoje nesplnene sny a tuzby a podobne....ved on je cloviecik sam sebou, ma pravo na detstvo , na stastnu a spokojnu maminu ale popri tom aj ma pravo aj na svoje stastie...neber mu detstvo, nemusi vediet ratat do milion, este sa v skole nauci a nasedi, nechaj to na ucitelky, nech si robia svoju pracu, nech ho naucia co bude treba...hraj sa s nim, citaj mu knizky, uzivaj si ze je taky zlaty a pozorny....objimaj ho, chval a bud na neho hrda. Hovor mu ako ho lubis a tes sa z neho....pride puberta a ktovie ako to bude znasat, mozno si este nostalgicky spomenies aky bol mileny ked bol malinky....tak drzim palce, nech si najdete spolocnu cesticku...Objímam

elin, Po, 06. 10. 2008 - 20:57

evka evka,
preco ucis syna pocitat?

evka evka, Po, 06. 10. 2008 - 20:58

lydusha - hram sa s nim, aj ho pomojkam poviem mu ze ho lubim, citame si knizky.
ono je problem asi taky ze nechcem aby bol taky aka som bola ja ked som bola mala. nesustredila som sa na nic. robila som si svoje.
a je tiez taky. ked sa ideme ucit tak len s krikom, pretoze nic ine na nho nezabera.
mozno preto som taka.
Mlčím
aj ked viem ze robim chybu ale ja si poviem vecer ked idem spat ze uz nebudem taka ale ked zacne druhy den je to to iste. ziadna zmena.Smútok

lydusha (bez overenia), Po, 06. 10. 2008 - 21:04

evka vsetko ma svoj cas...uvedom si ze sa mozno nevie sustredit lebo je malicky...ved v skole ho naucia co bude potrebovat, neber si na plecia aj toto....nie kazdemu to pali rovnako rychlo a nie kazdy je v piatich matematicky genius...vidis kolko pekneho si o nom napisala, kolko deti v jeho veku ani spolovice nie je ako on? Napr. moja, v jeho veku, jaaaaaaj to by sa dalo popisat. Evi nerob to, nebud na neho taka narocna, raz by sa ti to mohlo vratit v tej nanecakanejsej chvili....

bigmama, Po, 06. 10. 2008 - 20:59

evka, ako pri kazdom probleme, je zaklad, uvedomit si ho. ty si si uvedomila, ze robis chybu a nie je spravne robit to, co robis, ja som presla niecim podobnym, ked som trpela postnatalnou depresiou, ibaze som mala len jedno dieta vo veku tvojho mladsieho a tiez som bola vybusna, netrpezliva... ja som to (postnatalnu depresiu, ktora uz prechadzala do stadia depresie) riesila navstevou psychologa, posedeniami a diskusiou, nasledne sportom, ktory mi pomohol uvolnit sa, vylucili sa endorfiny a pomalicky som sa spamatavala, dodnes mi je luto a hanbim sa za to, ako som sa spravala a hlavne, ze si to odnieslo moje Slnko, mrzi ma, ze som neprisla na to skor a neriesila to hned, akonahle som zacala citit zmenu. skusila si psychologa a hladat pricinu, preco reagujes tak ako reagujes v danej situacii?!
asi som ti velmi nepomohla Smútok ja osobne, by som hladala pomoc u psychologa

evka evka, Po, 06. 10. 2008 - 21:03

elin tu nejde len o pocitanie, viem ze na to ma este cas, niekedy on ma pyta mamka pod sa ucit pocitat. a tak.
ale tu ide aj o ine veci v uceni napriklad aj s tym rozpravanim kupili sme knizku urcenu priamo na sykavky. a nedonutim ho opakovat po mne slova inac ako krikom. a danim na zadok.
viem ze som na nho tvrda ale teraz sme sa prestahovali do CR a na druhy rok by mal ist do skoly. a ja mu niekedy nerozumiem. nieto uctelka v skole, v skolke

chcem aby vedel toho co najviac aj ked to niekedy prehanam. niekedy ked pride za mnou a povie ze sa chce so mnou hrat tak niekedy ho odbijem ze proste teraz nie, ze chcem mat trochu klud
ja viem dalsia chyba. on sa rozplace a ide do izby. a ja? ja hlupana idem za nim a este ho vykricim nech pochopi ze aj ja chcem mat chvilu klud.
som proste nanic mama, aj ked sa to skusam zmenit proste to nejde

elin, Po, 06. 10. 2008 - 21:28

evka evka,
netlac na pilu, neries problemy, co este nevznikli... pocitanie naozaj nepotrebuje, naopak, ak bude v niektorych veciach prilis popredu, bude mat zbytocne problemy v skole, bude sa nudit, ked sa budu ostatne deti ucit...
...ak sa tie sykavky nezdaju ani jeho pediatricke, chod k logopedovi, ak je tam vyraznejsi problem, moze domaca vyucba narobit viac skody nez osohu (teda predpokladam, ze nie si logoped)...

majas, Ut, 07. 10. 2008 - 14:23

Chceš od neho moc, pojem ideme sa učiť v jeho veku mi príde neprimeraný, ak tak len ozaj hravou formou, že to ani nezbadá, že sa učí. Výslovnosť rieš s logopédom, môžte začať už teraz, prípadne on vám odporučí či ešte počkať. My sme so synom chodili a cvičili skoro rok a to už aj v priebehu školy, nie je to hanba, dôležite je to riešiť. Inak máme dosť spoločné, tiež som netrpezlivá pri učení, ale už vecí, ktoré práve preberajú v škole. Tiež som vybuchla a ľutovala som to potom. Takže tak ako ty s tým bojujem, premôž sa, nadýchni sa, nechaj to tak kým sa neukľudníš. Myslím, že tak ako píšeš má to niečo spoločné s tebou a tvojím detstvom, tam by ozaj asi poradil psychológ. Predpokladám, že aj v ČR sa dá odložiť nástup do školy po posúdení zrelosti u psychológa. S našou najmladšou sme ho tiež absolvovali, tu nejde o to či je dieťa hlúpe, ale či sa vie sústrediť, či nie je ešte moc hravé. Takže sa nič neboj, tvoj synček je šikovný a určite mu to pôjde.

lydusha (bez overenia), Po, 06. 10. 2008 - 21:06

Evi ale od toho je predsa logoped....mne to tvoje spravanie zavana , prapac,tyranim...Na tvojom mieste by som navstivila psychologa, urcite by to pomohlo

evka evka, Po, 06. 10. 2008 - 21:06

bigmama. psycholog? sport? ja? kedy,? ja som rada ze mam - no mam - skor si vynutim dam prestavku aspon ako taku malu.
a vecer ked spia? som rada ze mam aspon chvilku pre seba. a uz nemam ani pomyslenie na sport. Smútok Smútok Smútok Smútok

bigmama, Ut, 07. 10. 2008 - 08:54

presne, ako by som pocula seba, zacarovany kruh, tiez som bola na vsetko, ale na vsetko sama, mala som muza, ktory mi pomohol, do dnes som mu vdacna, ale ziadna rodina, ziadna pauza, 24hodin denne 7 dni v tyzdni, za rok a pol sme neboli ani jediny raz sami, ci na veceri, alebo len tak doma, ci na prechadzke, stale v jednom kolotoci, unava, unava a este raz unava a potom samozrejme, ze trpezlivost odisla do haja!!! nakoniec som zobrala muza na jedno posedenie so mnou, kde mu psychologicka vysvetlila, kde je problem a zacali sme riesit spolu, takze potom nebol problem zavarovat malu, ked som isla von do telocvicne, zaplavat si a by si neverila, ale ten sport ma nakopol, hoci som bola vycerpana, ale unava po sporte je uplne ina, mozes skusit doma, ked si deti lahnu, nieco len tak pre uvolnenie a potesenie, nemusi to byt kondicny sport, ci nieco narocne, pri sporte sa vylucuju totiz hormony endorfiny (hormony stastia) a meni sa nalada, vnimanie okoliteho sveta atd.
ako som napisala vyssie, si na dobrej ceste, uvedomila si si, ze robis chybu, teraz treba najst riesenie a ak to nedokazes sama, obrat sa na psychologa, skus sa porozpravat s manzelom, neviem co ine by ti v takejto situacii pomohlo, ale urcite s tym nieco rob
drzim palce, aby si to dokazala

evka evka, Po, 06. 10. 2008 - 21:07

lydusha- nemam ti co prepacit. ja viem prehanam to.

lydusha (bez overenia), Po, 06. 10. 2008 - 21:10

Pozri kolko je aj na stranke mamiciek, co maju starosti s detmi...ono sa vravi male deti male starosti, velke deti, velke starosti...Ja mam pubertacku, ver mi ze niekedy je to priiiiiserneeeeeeee. Fakt by som ti ju pozicala na par dni a potom by si si zacala vazit co mas doma. Netreba nic prehanat. Ak to nezvladas, psycholog nie je hanba. My sme tu moc kratke na to co prezivas ty...tu je kazda rada draha...

evka evka, Po, 06. 10. 2008 - 21:08

poradte mi . ako ho mam prinutit sa ucit? viem ze to bude mat tazke, rozpravanie, jazyk, novy ludia, nove prostredie..... preto chcem aby toho vedel co najviac. aby sa mu deti nesmiali a tak...

lydusha (bez overenia), Po, 06. 10. 2008 - 21:18

Evi ale ved ma len 5 rokov . PAT. Na spravnu vyslovnost je logoped. Preco by sa mu mali deti smiat? Prezila si nieco podobne?

cucoriedka2, Ut, 07. 10. 2008 - 21:12

asi sa na mna nahnevas, ale moja rada znie DAJ MU POKOJ MA LEN 5, to nie je kritika naozaj len rada, mám doma 5 ročného a dvojročného chlapca poznám to, ale nutenim mu to len znechutíš. Kvietok
Určite tým nemyslím nechat ho tak a neučit sa s nim, ale myslím trošku pribrzdiť. Je šikovný až až. A ver mi deti si na posmievanie vždy niečo najdu, skôr ho nauč ako sa ma braniť. Kvietok

evka evka, Po, 06. 10. 2008 - 21:14

ja nie.
preco by sa mu mali deti smiat?
asi preto ze som to videla na vlastne oci jak som sa vracala z obchodu. ked sa Branko hral pred bytovkou s kamaratmi - aj ked neviem ci ich mam tak nazvat, a posmievali sa mu ze neviem rozpravat, a robili grimasy......
maly potom utekal a mnou a povedal ze sa mu smeju.
mozno to je tym jazykom mozno tym ze malo co je ho rozumiet no ........

lydusha (bez overenia), Po, 06. 10. 2008 - 21:18

nebooooj, ked bude starsi tak ich sam posle kade lahsie. Ma to tazsie ze je v CR ale bud pokojna. Decka vedia byt krute ale vsetko zle je na nieco dobre. Ty ho podporuj, pomahaj mu ale netlac na pilu, vsetko ma svoj cas.

lydusha (bez overenia), Po, 06. 10. 2008 - 21:18

nebooooj, ked bude starsi tak ich sam posle kade lahsie. Ma to tazsie ze je v CR ale bud pokojna. Decka vedia byt krute ale vsetko zle je na nieco dobre. Ty ho podporuj, pomahaj mu ale netlac na pilu, vsetko ma svoj cas.

evka evka, Po, 06. 10. 2008 - 21:20

ja viem. a mozno preto som na nho taka aby vedel toho co najviac.
aj ked vsetko sa neda naraz, je potrebny cas len cas.........

lydusha (bez overenia), Po, 06. 10. 2008 - 21:27

ty to vies....pozri ja som spravila krok....povedala som ti co si myslim a ako by som to riesila ja...je to moja rada...teraz je rad na tebe....spravit druhy krok.....vziat si nieco? Spravit nieco? Alebo len povedat ja viem a robit si dalej po svojom? Co spravis Evka? Porozmyslas a zmenis to? Lebo je to len a len na tebe. Nikto to za teba nespravi, nikto nemavne carovnym prutikom. Je to dieta, maly, mily chlapec, anjelik a potrebuje len tvoju podporu a lasku, ostatne spravi skola, ver mi.

evka evka, Po, 06. 10. 2008 - 21:25

a ako si zariadite cas aby ste mali cas aj na mladsieho? a aby ste sa pri tom venovali aj starsim? myslim ake hry? kocky a to tak sa hrame kazdy den. na kreslenie je Patko este mali kedze sme to skusali..... rozpravky? Patko to pocuvat nebude . a ziarli na starsieho aj ked nema dovod. venujem sa ako jednemu tak druhemu. nerobim ziadne rozdieli

lydusha (bez overenia), Po, 06. 10. 2008 - 21:29

No, volam na pomoc Vyvyku, ta ma dvoch lapajkov, ako to robi ona?
Lebo ja mam jedinacika, takze neviem ako delit cas Úsmev

vyvyka, Po, 06. 10. 2008 - 22:16

No,my sme staršieho dali 3,5 ročného do škôlky.A keď práde zo škôlky,tak sa snažíme vyvíjať aktivity spolu,neviem,spolu skladáme lego,spolu púšťame vláčik a niekedy je s mužom jeden a druhý so mnou.Ale s tým učením,ja neviem,ja na neho nekladiem nejaký dôraz,on sa sám naučil počítať do 20,písmená vie iba tak,že sa vie podpísať,moc nechcem,aby sa učil,lebo v škole sa potom bude nudiť.Myslím,že za celý život sa naučí toho dosť,tak nech si užije ešte detstvo.Počkaj ešte pol roka,to už sa začnú hrávať viac spolu,uvidíš.A ešte,my stým rozprávaním tiež máme problém,robí mu hlavne písmeno r a l ,chodíme logopedičke,je úplne úžasná,krásne s ním spolupracuje,l už hovorí perfektne,na r pracujeme,učí ho to pomocou rôznych básničiek,myslím,že to by ste mali skúsiť,ako píše Kamilka.

elin, Po, 06. 10. 2008 - 21:34

evka,
ked si najdes chvilku, prehrab sa v starsich diskusiach, je tu vela dobrych tipov, ako zlepsit naladu samej sebe - podla mna to potrebujes zo vsetkeho najviac, dat do poriadku samu seba...

evka evka, Po, 06. 10. 2008 - 21:38

ano viem ze je problem len vo mne. a nie v mojich detoch.
hanbim sa za to. zrobim ten druhy krok,
vy ste mi poradili, a na mne je aby som to zmenila.

lydusha (bez overenia), Po, 06. 10. 2008 - 21:41

peeerfektneeeeeeTlieskam potom napis ako pokracujete, jo?Slnko

elin, Po, 06. 10. 2008 - 21:50

evka,

myslela som tym len, ze sa potrebujes viac uvolnit, si prilis napata... len-len prasknut...

hocico, natriet si krk, alebo vymasirovat chodidla, dat si sprchu a po nej nejaky dobry olejik ci telove mlieko , spravit si napr.lubovnikovy caj - je to mierne antidepresivum bez vedlajsich ucinov - aj ked teda nesmies po nom do solarka al. opalovat sa... cokolvek, co ti robi dobre a dokazes zaclenit do svojho dna...

evka evka, Po, 06. 10. 2008 - 21:45

lydusha jasne napisem. budem hlasit kazdy den.
a dakujem vam strasne moc za rady Objímam

Kamila, Po, 06. 10. 2008 - 21:58

Evka tvoj syn vníma vsetky tvoje obavy a tvoj strach, nech mas akykolvek dovod, a reaguje na to svojim sposobom. Moj nazor, najdite si dobreho logopeda a to je jedina vec podla mna, ktoru by ste sa mali so synom "ucit" ( precvicovat co vam odporuci logoped) na vsetko ostatne ma cas. Chodila som velmi dlho k vynikajucej psychologicka a casto sme rozoberali spravanie mojich deti, jednoznacne vacsina nasich problemov spociva v mojom spravani, deti vsetko vnimaju velmi citlivo. Tvoj syn, velmi skoro dospieva, to nie je vobec dobre, je to dieta a má na to nárok, dopraj mu detstvo.
Chodi tvoj syn do škôlky v Čechách?

eva m, Po, 06. 10. 2008 - 22:00

Ahoj Evka,
musim priznat, ze mi pri tejto diskusii ostalo smutno. Nechcem sa uchylit k ziadnym vycitkam, ak tak budu moje riadky vyznievat, tak mi to prepac. Rozmyslam, preco tak nastojcivo potrebujes svojho chlapceka stale nieco umelo "ucit". Deti sa od nas ucia prirodzenou cestou, stale, dennodenne. Ucia sa prejavovat lasku a radost, ucia sa bezne prakticke veci, ucia sa vnimat svet aj nasimi ocami. Mas, podla toho, co citam, nadpriemerne sikovneho synceka a namiesto toho, aby si si vazila, ze je zdravy a uzasny, vstepujes mu (urcite nechtiac) pocity viny a zlyhania. Toto mu moze uskodit OVELA VIAC ako to, ze este nerata vzorne do 20 a nevyslovuje bezchybne sykavky.
MAm 2 uzasne deti, moja dcera ma 10 rokov a odjakziva bola "vychovana" - vzorne, vnimave, ucenlive dieta (nic som nesilila!), ale dodnes je pomerne uzavreta, tazsie nadvazuje priatelstva, vsetko strasne riesi. Moj 5 rocny syn ani zdaleka nie je taky "vzorny", ale je ovela spontannejsi a veselsi. Vies, aj ja som najprv porovnavala, ale akosi som prisla na to, ze mam v zivote OBROVSKE stastie, ze moje deti su ZDRAVE a zivotaschopne.
Mam pocit, ze riesis svoje vnutorne traumy a bolesti, skus byt stastna a vazit si, co Ti zivot dal.
Mimochodom, nepoznam Tvoju rodinnu situaciu, ak to nie je hakliva tema, zaujima ma postoj Tvojho muza.
Evka, nechcem sa robit mudra, ale som specialny pedagog a pracujem s dievcatami s poruchami spravania a ver mi, vela problemov, ktore vsetci mame, ma korene v nasom detstve...
Eva Slnko

evka evka, Po, 06. 10. 2008 - 22:07

ano chodi do skolky v cechach

manzel? no o tom by sa dalo rozpravat. on sa o deti nezaujima, malo co si ich vsimal , uz nezijeme spolu, rozvadzame sa.
mam priatela s ktorym zijeme spolu z detmi, ten je naopak, hra sa s nimi, je to proste pozorni clovek, a starsi syn ho vola tatik.
ma ich rad.

preto sme sa prestahovali do ciech . koli priatelovi.
ked sme byvali na slovensku chodil za nami vyse roka a nakoniec sme sa rozhodli ze budeme spolu zit.

od manzela som odisla ked mal mladsi syn cca 3 mesiace

evka evka, Po, 06. 10. 2008 - 22:09

kocky odem si lahnut a porpzmyslat o tom vsetkom. od zajtra sa to pokusim zmenit,
vy piste ak sa vam nechce spat, ja si to rano precitam a potom vam odpisem. este raz dakujem

eva m, Po, 06. 10. 2008 - 22:13

Urcite je to pre vas vsetkych narocne obdobie - stahovanie, zvykanie si na nove prostredie, novy zivot... Aj Tvoje deticky to vnimaju, tak im dopraj vela, vela, vela lasky a vsetkych prejavov, ktore s nou suvisia, nech si vybuduju istotu a pocit bezpecia. To je to, co teraz potrebuju najviac. Evka, drz sa a ked je Tvoj priatel taky fajn, ako pises, urcite mas v nom oporu a nemusis ani jemu, ani byvalemu muzovi, ani nikomu nic dokazovat...

Eva Slnko

bettty, Ut, 07. 10. 2008 - 07:57

Myslím, že úplne stačí to, že malý vie počítať do 10. Môže sa stať, že keď pôjde do školy tak sa tam bude nudiť a vyrušovať.
No a k tvojím nervám len toľko. Ja som tiež nervák, viem to a zistil to aj môj mangel. No a tak som sa rozhodla to riešiť a objednala sa na jedno sedenie k pani do poradne. Je to súkromná psychologička. A poviem ti celkom mi to pomohlo. Konečne som nabrala odvahu svoju neurotickú povahu riešiť. Ona sama my povedala, že ja sama si pletiem na seba bič tým, že očakávam vysoké nároky nielen od svojho dieťaťa ale aj od okolia. A tam kde sú emócie je aj patričná reakcia. Niekto reaguje tým, že len mávne rukou a nevybíja si svoju energiu na takých banálnych veciach a niekto ako ja kričí, alebo buchne dverami. No beriem aj to, že pôvod mojej zlej povahy je od rodičov.
Takže keď príde na mňa ťažká chvíľka tak sa nadýchnem a poviem si emócia - reakcia, dýcham a niekedy počítam do 10. Slnko Takže svoje pocity sa snažím nevybíjať si na nikom vo svojom okolí. Je to len môj problém to že to nezvládam a riešim to.

Jajuška, Ut, 07. 10. 2008 - 12:20

Tych rád bolo dosť a tak ti prajem naozaj iba trpezlivosť a vychutnávaj si chvíľky so svojími deťmi doma,veď to sa už nevráti.Ja mám synov 6 a 3,5 ročných a kôli prvákovy som ostala na predlženej rodičovskej dovolenke a som rada že aj manžel ma v tom podporuje.On cestuje za prácou do zahraničia.Aj ja mám veľa ťažkých chvíľ,samozrejme aj trpezlivosť dochádza,ale keď si spomeniem čo všetko dokážu tie moje deti,hnev ma prejde a teším sa že sú zdrave.Čo sa týka hier vedia sa veľmi pekne spolu hrať a niet práce, ktoru by som pri nich nezvládla.Viem ty maš menšie deti,ale moje od mala napodobňuju dospelákov a veľa stavame,vozíme tehly,piesok,miešame akože maltu,režeme drevo a to môže aj tvoj maly 1,5 ročny syn.TRPEZLIVOSŤ veď sme UŽASTNE MAMIMrkám

Delli, Ut, 07. 10. 2008 - 13:23

Ahoj Evka Evka,
nedá mi nezareagovať. V priebehu 5-tich rokov som mala 3 deti a o ďalších dvoch tehotenstvách som sa už tiež zmienila. V súčasnosti sú už veľkí, ale spätne viem hodnotiť kde som robila chyby a kde som vcelku spokojná. O jednom som však presvedčená. Každé dieťa bez výnimky potrebuje mať pocit, že je ľúbené, nesmie mať pocit, že ho mamka bude maŤ rada vtedy, keď bude bez chýb rozprávať, keď bude vedieť počítať... To je podmienená láska a tá nerobí dobrotu. Moje deti sú tak rozdielne a zároveň úžasné, že mi zo šťastie slzia oči.
Evka, čo sa týka školy, na dcéru som nikdy nemusela tlačiť. Viem, v čom je dobrá a v tom ju podporujem. Už na základke písala krásne básne. Matika jej nešla. No a čo?
Starší syn je disgrafik a disortografik. Má to ťažké. Učiť sa s ním bolo náročné. Keď som zistila, čo mu vlastne je, už som nebazírovala na známkach. Jeho vysvedčenia boli miestami katastrofálne, ale syn bol šťastný, že sa naňho nehnevám. Je veľmi manuálne šikovný. Viem, že vysokú sa mu nebude chcieť vyštudovať. No a čo? On ju vyštuduje vtedy, keď on bude chcieť. Čo sa týka počítačov, nestíham sa čudovať. Je na mile vzdialený mojim vedomostiam.
No a najmenší? On sa sám naučil čítať aj písať ako 4-5 ročný. Ale ja som ho do ničoho nenútila. Bola som prekvapená, keď na prechádzke mi čítal pútače. Zdôrazňujem, on sám chcel. Keď niečo chcel vedieť, sám sa ma opýtal.
Na materskej som bola 8 rokov. Výsledok: fóbie rôzneho druhu, neustála únava, bolesti žalúdka psychosomatického pôvodu. Pomohla mi psychologička.
Ešte mám na čom popracovať, ale hreje ma pri srdci, že moje deti s nami komunikujú každý deň. Niekedy sa s manželom nemáme kedy porozprávať, lebo deti potrbujú sa vyrozprávať. Na dovolenky ešte stále chcú chodiť s nami.
Záver? Deti sú úžasné a často sa máme my dospeláci čo učiť. Stačí ich milovať takých akí sú.

evka evka, Ut, 07. 10. 2008 - 13:41

ano su deti uzastne. dnes mi syn doniesol knizku kde sa sam chcel ucit, myslim tie sykavky. tak sme sa ucili. snazila som sa bez kriku, a podarilo sa mi to :)
ked mi povedal ze sa uz nechce ucit tak som povedala dobre. knizku odlozil a zacal sa hrat.
o 15.00 ideme do kniznice, tak uvidime.
taaaaaak zatial sa mi dari :):):)

Delli, Ut, 07. 10. 2008 - 13:45

Tlieskam Zlomené srdce Zlomené srdce Hurááááááááá. Paráááááda.Tlieskam

Delli, Ut, 07. 10. 2008 - 13:44

Zabudla som Ti ešte napísať, že to čo robí Tvoj synček je na 5 rokov úžasné. Sama si postrehla, že robí veci ako 8 ročný. To je málo? Podporuj ho v tom a chváľ. A buď pri tom veselá. S humorom to ide ľahšie. Pochvala má neskutočnú silu. A ešte jedno, nepodceňuj sa . Ktorá z nás neurobí chyby? Bezchybný, dokonalý človek neexistuje. To, že si schopná pripustiť svoju chybu a pomenovať ju, je základ úspechu. Už "len" popracovať na sebe. Veľa úspechov.

evka evka, Ut, 07. 10. 2008 - 14:21

Delli dakujeeem Objímam
no a ja sa zas prihlasim vecer.,
no ale snazim sa dnes som dokonca ani raz nedvyhla hlas. Úsmev

val, Ut, 07. 10. 2008 - 15:39

Ahoj evka klobuk dolu pred tvojim syncekom, ja mam 5 rocnu dceru ale papat si sama nerobi/ mozno by to zvladla ale mamka nedovoli Chichocem sa / co sa kcem opytat? v ktorom mesiaci je narodeny tvoj syn? Moja emuska ma 5 rockov, narodena je v auguste takze do skoly pojde az o 2 roky. Neviem ci poznate termin "letne deti" u nas v skolke na prednaske psycholigicka odporucala rodicom ktorych deti sa narodili v mesiacoch jun-august aby sa neponahlali s natupom do skoly...Moja emmka je velmo sikovna, pracovita a ma uzasnu pamat z tohto pohladu je na skolu ready ale na druhej strane je velmi hanbliva, placliva a to su podla mna dovody preco zo skolou pockame. Aj tvoj syn je usilovny a sikovny ale este je na ucenie mozno priskoro, aj napriek tomu ze sam chodi za tebou, mozno to robi preto aby ti urobil radost..netlac na pilu a uzi si detstvo so svojimi deturencami co najdlhsie. Viem ze to nie je lahke ale najdi si cas na seba...drzim palceKvietok

evka evka, Ut, 07. 10. 2008 - 16:05

moj sa narodil vo februari.
hned 3 dni po mojich narodkach.
tak som mala uzastny darcek Úsmev

lydusha (bez overenia), Ut, 07. 10. 2008 - 21:13

Evka si uzasna, si dobra mama, ty to zvladnes na jednotku, len to velmi nesil, dobre? Vidis ako super si to zvladla dnes, ked sa chce, vsetko sa daÚsmev

Natinka, Ut, 07. 10. 2008 - 22:32

boze dievcence co od tych deti chcete? su to deti, nechajte ich hrat sa... krutim hlavou a nechapem.. nekazte im detstvo ..nekompenzujte si nesplnene sny..
nechajte deti aby rastli svojim tempom... a bitka??????? to nemyslis vazne???
Prekvapenie Prekvapenie Prekvapenie Prekvapenie Prekvapenie Prekvapenie Prekvapenie Prekvapenie Prekvapenie

magic, St, 08. 10. 2008 - 10:03

drzim palce evka, aby si to zvladla aj dnes, aj kazdy den, ked sa pojdete spolu ucit. a vzdy, ked ti pojdu rupnut nervy, ze drobcovi cosi zase nejde podla tvojich ocakavani, spomen si na to, ze je len dieta a robit natlak mu to iba cele nakoniec zhnusi a odmietne to. a potom zacne ten naozajstny problem.
zvladla si to raz. zvladnes to aj druhy raz.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama