Má to sa svedomí Mamamata – špiónka jedna
, pokúšala sa vymámiť odo mňa, aký budem mať kostým na Hippies Party – asi chcela „opisovať“
. Naštartovala vo mne tým rozhovorom nejaký taký „spätný chod“ – a pokračovalo to celý deň až do večera keď som si umývala zuby. Tak som si povedala – poďme tým naším „mláďatám“ urobiť také menšie „historické školenie“ a zároveň si s úsmevom zaspomíname na to čo bolo a už nie je.
Napríklad to umývanie zubov – pamätám si, že kedysi sa robili kefky ešte s prírodnými štetinami a v obchode boli nahádzané v regáloch „len tak“ – bez obalu a moja mamina nám ich nikdy nedovolila použiť, kým ich dôkladne nevyvarila v horúcej vode. Naučená na takýto spôsob dezinfekcie som samozrejme zničila prvú kefku s plastovými štetinami – taká malá daň pokroku
.
Mnohé z toho, čo tu spomeniem som už ja sama „nevyužívala“, ale pamätám si ich od mojej maminy, ktorá dokonca mala ešte aj čosi čo sa dooosť podobalo korzetu, hovorila tomu „mieder“, zapínalo sa to vzadu na háčiky, po obvode to malo všité také paličky na vystuženie a nosila to pod spoločenské či plesové šaty.
Alebo také šaty – látky z výlučne prírodných materiálov bývali farebne značne nestále a nie vždy sa dali prať – a tak fungovali veci ako „potítka“ – také na polovicu preložené koliesko z látky, ktoré sa len tak naľahko všívalo do prieramkov v oblasti podpazušia a podľa potreby sa odpáralo a opralo. Neposlušné ramienka podprsenky sa krotili stužkami našitými z vnútornej strany na pleciach – na jednej strane napevno a na druhej strane na „truklíky“.
Záclony boli tiež z čisto prírodných materiálov (bavlnené, ako keby háčkované), keď sa to pralo, bolo to potom treba „naťahovať“ a dokonca aj žehliť, aby to malo znova ten správny rozmer a tvar – ak boli rožky vytiahnuté viac ako stred, nesvedčilo to veru o dobrej gazdinej.
Čo si pamätám aj z osobnej skúsenosti zo škôlkarských liet (hoci sama som do škôlky nikdy nechodila) sú „psí dečky“ – alebo inak galoše – také gumené názuvky, ktoré sme nosili v prípade daždivého počasia obuté na topánkach – mala som sivé „na robotný deň“ a biele „kostolné“.
Aj za cenu, že budem teraz onálepkovaná ako starožitnosť (to ešte nemusí byť také zlé, mnohé majú ozaj veľkú cenu ), historický exponát starší ako čierne uhlie, rovesníčka dinosaurov – poďme si zaspomínať na veci, ktoré si tie naše mladuchy už nemôžu pamätať – iba ak z učebníc dejepisu. Pridajte sa, ktoré máte odvahu a nebojíte sa, že sa rovnaká nálepka dostane aj vám.
Jéééj, tá práčka
, to bola vírivá, teda aspoň myslím, že tú myslíš , mali sme taký "papek", tým sa prádlo vyberalo, lebo teda fakt hriala a potom šup do vane a milé prádlo prepláchnuť v čistej vode a éšte raz....
bože, to boli časy
Nevolala sa náhodou ROMO ?
My sme ju mali a ešte aj takú malú žmýkačku, ktorú trebalo držať, lebo tancovala hore dole po chodbe.
Ne, ne - Romo bolo až potom
A veru, takú cestujúcu zmýkačku sme mali aj my
Jeeeej, ROMO!
Asi pred 2 mesiacmi sme ju darovali takemu tomu "vykupujeeeem stare motory, zelezoooo...". Chudak mama dovtedy stale dufala, ze si ju niekto od nej kupi, tak si ju vazila, aka to bola dobra pracka (aj so zmykackou). A moja spomienka na nu - mama ma v nej kupavala, ked netiekla tepla voda. Len som sa vzdy bala, aby nepustila tu vrtulu . Pracka mala taku brzdu - pedal, tu som rada obsluhovala a do kyblika vypustala vodu zo zmykacky...A pred tou velkou vyblednutou varechou, ktorou sa vyberalo pradlo z pracky, som mala obrovsky respekt. Vdaka, vdaka za tuto spomienku . Vtedy bolo pranie pre deti velkym zazitkom a dobrodruzstvom!
...aby nepustila vrtulu...
áno, áno vírivá keď som otvorila "poklop"-tak to tam vírilo-presne, ako píšeš(moja nerva
)to ozaj boli časy-ja som tak nadávala na to preplachúvanie a ešči a ešči... a to som neni až tak stará(či čo
)-no boli sme hold chudobný
a jak ma potom boleli kríže,pláchať vo vani...fuj,pol dňa som sa z toho dostávala
nejak mi blbne net-ešte som chcela-ten papek sme mali aj my
adus 
...môj syn hovorí, že stará korčula...pamätám sa presne na to, čo opisuješ. A naša tvorivosť nemala konca, lebo neboli šále so striebornými a zlatými nitkami, tak sa vpletali nitky na salónky.(ak sme mali šťastie a boli v obchode). Ale vlastnoručne háčkované šaty boli predmetom závisti Galoše som nenávidela, lebo boli mokréééé a studenééé..a pamätám aj fajný zemiakový cukor za 1Kčs a nohy v sporákovej rúre po sánkovačke...teplo kachlí "peteriek" večer v spoločnej spálni...háčkované dečky sme pomáhali vyťahovať a špendliť, muselo to tam byť, kým to neuschlo. A tie konfekčné odevy! Buď vlastná fantázia a zručnosť, alebo teta krajčírka. A ako sme sa so sestrou ponúkali, ktorá pôjde do pivnice priložiť do kachlí ÚK. Dnes ťuknem do termostatu. Ani mi v tejto chvíli nenapadá, čo ešte, len viem, že som mala pekné detstvo a dievoctvo ...
stará korčula to poznám ešte ma napadla taká tá stará obrovskááá perina-duchna tam bolo teplúčko-ešte máme jednu doma
helus, som si spomla ROMO-tak sa volala tá práčka
Lius, nie, som písala vyššie nicebosorke - Romo boli už novšie, ale tie ich predchodkyne sa volali Virena!
Moja babička mala dokonca takú práčku, ktorá bola oválna, tiež výrivka, ale snáď ešte z povojnových čias, tiež chladničku zo zaoblenými rohmi a vnútri boli hliníkové poličky - takú teraz dostať za hrozné prachy - retro štýl. Ešte si pamätám vysávač (tiež oválny) Raketa.
Potom mala na mlieko taký porcelánový dzindzik, akoby dno z porcelánového pohára. To sa vložilo do mlieka a keď to začalo buchotať, klepotať, tak sa babička pripravila na to, že mlieko začne vrieť a už len dávala pozor, aby nevykypelo. Tiež mala dlho elektrónkový čiernobiely televízor Ametist, ktorý vraj mali ako prví medzi susedmi a susedia k nim chodili pozerať telku. Na bokoch mal gombíky na zapnutie, na hlasitosť a na prepínanie kanálov. Ešte ako dieťa som na ňom pozerávala nedeľné vysielanie pre deti - kuka, dancúľa a raťafáka plachtu Taktiež rádio mala hrozne staréééé ruské rádio a to som počúvala pri raňajkách - rozprávky pre deti a poobede zase Králikovcov a tiež vysielanie pre mládež - jááááj super časy
ježíš, tú Raketu mal môj starký Virena, tak to nepoznám-my sme boli až po tých predchodkyňach -no čo, mladšia generace
Júúúúj, ale ste sa mi krááásne chytili, ďakujem všetkým, verím, že toho bude ešte viac - ja sama prihodím niečo také nie celkom príjemné, ale patrilo to k tým časom - to čo sa dnes považuje priam za luxus (a pracovný odev v niektorých prípadoch
) - podväzkový pás - lenže tie staré veru neboli z takých fajnových materiálov a už ani nehovorím o tom, ako fučalo na tú onú ....
No a od podväzkov je len na krok k tým (priam pásom cudnosti) čo sa používali na uchytenie vložiek - ktoré mimochodom boli tiež otrasné - chvála za krídelká ! široká guma a vpredu a vzadu také akési "uši" z lesklej ružovej látky a na nich gombičky. Na "obväzovom" obale vložky sa urobili uzlíky, čím sa vytvorila slučka a vložka sa "zavesila" na ten pás - pfui, až ma trasie, keď si na to spomínam
jééémine, ten podväzkový pás mala babička ešte mala aj také teplé ružové gate pod sukňu (puri gače sme ich volali ale niekto ich volal aj mama gaťe)
Na vložky si pamätám Hygiema, ale aj na také čo boli len v takej sieťke brrr tuším tam bol papier, alebo vata? Taktiež tolaetný papier skladaný - takýýý tvrdý, že sa musel najprv pošúchať - pokrčiť, aby nebol ako šmirgeľ
Zubná pasta bola len fluóra - taká tyrkysová a detská pasta tuti fruti - tam boli obrázkové komixy s nejakým kozmonautom, či čím - ako deti sme ich vystrihovali a robili sme si z nich záložky do kníh, vystrihnuté pásy z komixom zložili tak, aby boli komixy z oboch strán a tie sme vložili do zloženého vyčisteného filmu z foťáku a cez tie dierky čo boli na boku sme prevliekli stužku
že teplé puri gače -starká mala niečo také(ešte mne to dávala, aby som neprechladla )-ja som to volala bombarďáky a ty vložky-moja nerva, pamatám, keď každá žena si mohla kúpiť len JEDNY v obchode-sme sa otočili celá rodina(aj dva krát ), aby som mala ja, aj mama
U nás chodil na vložky otec bo ten stále ukecal predavačky, aby ich dali viac...no, čo...boli sme doma 3 ženy
anóóó, presne tak, tam sa vôbec dali vkladať všelijaké obrázky - v Tuzexe mali tie žuvačky s Donaldom a inými Disneyovskými postavičkami - aj tie sme si tam dávali - teda nie žuvačky - obrázky z nich
Ešte si spomínam, doma sme mali farebný televízor tuším ruskej výroby - Rubín (?) - to boli hroznéééé farby, keď to porovnám s terajšími telkami a kotúčový magnetofón Tesla B113
U druhej babičky si pamätám veľké rádio na gombíky (v telke ho občas vidím v starých filmoch, ako na ňom ladili Hlas Ameriky )
Jááj, ešte ma napadla rumpľa - taká ručná práčka z vlnitého plechu
Ja mam este nadherne spomienky na prazdniny u babicky, ked sme chodili pomahat "mandlovat". Pamatate si na mandel? Zehlili sa na tom velke veci - napr. postelne pradlo. V pracovni-mandlovni bola vzdy taka zvlastna vona, milovala som ju...A stala tam velka kamenna vana na machanie pradla.
A este si pominam aj na pranie na "valche". Je to asi moravsky vyraz, neviem iny, take to vlnkovate "struhadlo" na rucne pranie.
jééééj mandlovňu sme mali aj my v bloku (paneláku)...voňalo tam vždy po škrobenom prádle, tiež sme mali práčovňu z veľkou bubnovou práčkou, bubon po praní trebalo vybrať von, boli tam aj tie kamenné vane a aj plechové vane na kolieskach, tam sa napúšťala voda a hádzalo sa vypraté prádlo z práčky ako deti sme chodievali v lete za babkou keď prala a aj my sme sa v tých kadiach máčali až po krk (samozrejme že v čistej teplej vode)...tiež si viem vybaviť tú vôňu práčovne ...aaach
U mojej mamy v paneláku je dodnes - a dokonca funguje, je to to najsamlepšie, čo poznám - ja by som posteľné prádlo nežehlila doma ani keby čo bolo.
Ale keď sme sa do toho domu sťahovali (v nejakom ´63) - tak sme okrem manglovne mali aj práčovňu v suteréne, kde boli na tú dobu super pokrokové "polo-automatické" práčky. Ohrev bol na plyn - človek prišiel, zapálil dole taký malý plamienok, vložil prádlo, prášok a pustil - a mohol ísť naspäť hore do bytu variť obed, pratať, ... Tam kde horel ten plamienok bolo dole také zrkadielko, aby si človek neopálil obočie, keď kontroloval, či horí a mne sa to ako decku strááášne páčilo, ako sa tam ten plamienok odrážal.
Moja babička 
mala na činžiaku tiež takú práčovňu s mangľom / viem, že som mala z neho až strach /, ja som sa u nej "varovala", nechodila som do škôlky, a tie chvíle v práčovni mi pripadali tajomné a zároveň nádherné, veru by som si to rada zopakovala!
...to je tá "rumpľa " , čo spomína Lia
A pamatate si dievcata fluorove tabletky co do nas v skole pchali kazdy den? A rovnake nohavice na traky v jasliach? A toaletny papier akoby ktory mal strukturu takmer ako ten dnesny na pecenie? Pedro zuvacky a slub iskriciek? Spartakiady? je toho zrejme vela co dnesne deti nepoznaju....
ten toaletak - taky co boli naskladane listy jeden v druhom a boli teda dost smyklave .
tak na ten toaletný som úplne zabudla...ale žuvačky a sľub si pamätám.
hózntrágle (neviem, ako sa to píše), teraz to nedostať(som chcela malému-chudý je ako vyžla)...ešte ma napadli tie staré ruské(krááásne)kreslené rozprávky(napr.ten somárik, čo rozdával kvietky...Ľen tak ), alebo tie naše Pat a Mat(tam bola tiež tá Raketa ), Cesta do praveku-to mám nahraté, alebo tá kreslená rozprávka ako pán boh stvoril svet za sedem dní... staré české filmy...jój, adus pekne spomínam
hózntrágle - traky
Ako rozmýšľam,tak rozmýšľam,ja si pamätám najmä kockované flanelové košele,menčestráky,malinovku v sáčku(to som za ňou šalela ),mončičákov,tie ozdoby do vlasov-lienky a margaretky-čo mali takú strašnú hnedú gumičku.Nič také,ako nosí moja malá vo vlasoch.Je toho viac.A práčku romo so žmýkačkou sme mali aj my,ale potom aj zvlášť žmýkačku-cestovateľku
za tou malinovkou sme aj my šaleli...minule starý kúpil v tescu žltú malinovku - tescácku ...to je presne tá chuť ako z tých sáčkov
Vďaka za typ
LIMO sa volala-zbožňovala som ju-žltú alebo oranžovú-tá viac šla. A také isté boli aj mliekové sáčky na mliečnych desiatach-pamätáte mliečne desiaty? Mňam -mliečko s lekvárošom... Alebo kakao tiež v takom mini igelitovom balení....... Rožtek si odkusla a cucali sme
jééémine, mliečne desiate to boli časy
Malinovky sa volali "chrachelky " , keď sme ju pili , bublinky až v nose štípali . Mali taký zvláštny - porcelánovo drôtikový mechanizmus . A sódu z výrobni Dioseg - dnešné Sládkovičovo - pamätáte ? Ešte jednu fľašu z tej doby máme doma , medzi inými starožitnosťami . Pofotím , pridám foto ?A ja si pamätám aj šumienky - TIKI - sa volali .Balené boli v malej kartónovej krabičke (guľatej , potov v štvorcovej ) vo veľkosti dnešnej dvoj -eurovky . Také malé tabletečky , jedna bola biela , druhá farebná . My sme ich ako deti lízali . Musela sa jedna obliznúť a o druhú trieť , ono to krásne štipľavo penilo a lízali sme ostošesť , hoci dospeláci ich dali do pitnej vody a miešali , kým sa rozpustili a tak pili . Tiež si pamätám "krumplové cukrové " , MM z Moravy - tam to volali "Kačení mýdlo ". Aduš , díky za krásny spomienkový Blog .
Moncicakov som mala vsetkych styroch a aj ked si sice presli prackou uz viackrat, zostavaju hrackou c.1 mojho mladsieho synovca, ktory bude mat 3 roky takze uspech aj u mladej generacie
Pamatam si sumienky, dolinku a satocky, zuvacku pedro a sevak mnaaaam... a celenkaaaaaa do vlasov... kockovane nohavice a flanelove kosele, gumene topanky do snehu a oteplovaky a hlavne ten strih vlasov "podla hrnca" a este si pamatam na ten neskutocne tvrdy toaletaaaaak, ktory mi drel tu moju decku prdelku
Pabe , tie nervy zohnať mončičáka , nebodaj si môcť vybrať aj farbu, ani nechcem pomyslieť! Veru, veru, tie gumičky do vlasov, možno by som ich našla na fotke. Ja som napr. strašne túžila po pionierskej sukni s tým parádnym opaskom , ale musela som si vystačiť s obyčajnou tmavomodrou!
A SOBI bicykel? Najlepsejsi na svete, Bracho mal ESKU ale ta az taka dobra nebola, kto ma Favorit bike bol frajer....
ja som mala Pionýr 22...vysnívanýýýý
my sme mali Favorit-galusku(extra tenké kolesá), teraz to už nerobia
A kočiare?Moji rodičia mi stále prizvukovali,aký som mala kočiar,že z Maďarska,hnedý s priesvitnými okienkami po bokoch,hlboký aj športový...A nakoniec sa v ňom po mne vozili aj súrodenci
Ja som veru mala ešte taký prútený zvonka a zvnútra "tapacírovaný" podobne ako napríklad dvere na kanceláriách (aj s takými tými "cvočkami") - len teda ten tapacírung bol biely a najkrajšie bolo, že keď som kúsok podrástla, dostala som presnú zmenšenú kópiu pre moje bábiky.
PaBe, ja som mala taky ale oranzovy, ked som minule s dcerou pozerala fotky, tak som sa na tom dobre pobavila
Neskôr ku PEDRO žuvačkám pribudli aj BALI (tuším tak sa volali) a vo vnútri bol tiež kreslený vtip (či čo) a autorom bol Ko.ot ako decká sme sa na tom rehotali
Nanuky boli ovocné - oranžové a červené (marhuľové a jahodové) a boli aj v pohárikoch - drene, neskôr aj smotanové s čokoládou - tuším ledňáček
Dlhé lízatká - roxy čo po nich štípal jazyk, taktiež také lístočky farebné na špajliach
Keksy Vesna, Vlnky mali celkom inú chuť, ako teraz.
Na dvore sme hrávali hlinené guľôčky, ten kto mal sklenky bol frajer My dievčatá sme hrávali gumu, chalani si robili z konárov praky a zo starých vešiakov luky na špajle.
Potom prišla éra céééčok
tie žuvky boli Bajo...sladké a zuby po nich boleli...
ale boli dobré a ešte tá točená zmrzlina...už nikdy v živote som takú dobrú zmrzku nejedla..
salámy mali úplne inú chuť ako tie dnešné...
turecký med za 0,20hal..
proste všetko bolo lepšie...ja osobne som nejak nepociťovala režim,z môjho pohľadu som mala bezstarostné detstvo.Keby som mala teraz pustiť syna alebo synovca samého tam kde sme sa stĺkali my,už by som to neurobila.
Chýba mi to bezpečie ktoré vtedy bolo.
Jasné,céčka Dlhé lízatká,oblizovali sme ich do špica a fakt ten jazyk štípal....Ešte pamätám píšťalkové lízatká a kravičkové? U nás chalani sa hrali na vojačikov-nič nebolo počuť,len dole,dole,dole a my sme skákali gumu a červenali sa
Veru nicebosorka 
, akoby si mi z duše hovorila. U babky v Čechách bývali drene aj v takých kockách z umelej hmoty-pripomínala takú z človečka, hore mala pevný guľatý vrchnáčik, po umytí to bolo ako hračka. Keď sa objavili Bon-pari a Deli tyčinky, v obchodom zavládlo "šialenstvo", mohli sa tuším brať len po 3 kusy.
Z dlhých lízatiek sme bývali zalepení až za ušami.
Z keksov u nás doma leteli nugátové NIKA-rezy, zbožňovali sme kávovinové Termixy a samozrejme Miláčikov.
Ledňáček bol jasný favorit , tvarohový Míša za 2 koruny a neskôr trojfarebná zmrzlina Ascot za 3,5O-to už bol luxus, nebodaj Polárkový sneh za 5 korún. Tá chuť ale bola neskutočná.
Ešte sa mi vybavuje, že kým nebol Sunar na recept, strašne nám chutil ten prášok, tak sa lepil na podnebie.
...a čím to budeš na hipis-párty???
či držíš bobríka?
Koho si sa pýtala?
...adus, adus som sa pýtala. Reku príspevok nemám, tak aspoň niečo povyzvedám
Jasne že hej - ešte mi niekto ukradne "ideu" a ako potom vyhrám súťaž o naj outfit?
no, vieš...agent pokušiteľ
Ešte ma napadlo kalimero...a dreváky(rozbila som si hlavu )a...šaty s bambulkami v ére Bambuľky...a vyšívané blúzky s farebnými kvietkami...detské prstienky s prasiatkom,kominárom,kamienkom škoda,že to už moji nepoznajú...jáj,ešte tie gumové čiapky na plávanie,čo tak ťahali vlasy ...a čiapky s klokanom a troma pásikmi...krikľavé,ružové,žlté,zelené...
Obrazove spomienky:
Takze aj takto si mozeme zaspominat
zdroj: internet (google)
super-všetko(okrem maturity odborára a tej "brzdy" paťročnice )poznám ak mi brácho pošle fotky, tak aj ja sem pridám
dobré na zaspomínanie...ja si pamätám,aj tie šumienky ,čo jedna bola biela druhá hnedá ako veľká tabletka a treli sme jednu o druhú a slinami rozmáčali,že sme mali plnú ústa peny ako besný...a pranie,to si ešte pamätám,že sa nakúrilo v šparhéte na vrchu dva veľké hrnce s vodou predtým nanosenou z potoka,na chodbe sme mali dlažbu tak sa všetko z vešiakov zložilo do izby a tam mama dala práčku,vaničku ,kde sa od večera močilo prádlo najprv biele ,ja som prišla skôr zo školy,nakúrila a aká som bola hrdá,keď prišla mama z roboty,že už periem ,ona to potom šla plákať na potok a najhoršie bolo v zime,keď bol potok zamrznutý,bolo treba sekerou vysekať kadlubu...a keď sa rajbali koberce tkané na moste na potoku som mala lavičku na to ,vo vaničke a mydle namočené koberce,potom sa piršňou/kefou/ dreli,aby boli čisté a rozkročmo cez potok plákali,bolo čo treba držať,ak bol dlhý,aby ho voda neuniesla...koľkrát sme behali popri potoku,ak sa nám ponožka alebo niečo iné vykĺzlo pri plákaní z rúk...joooj to boli časy...v sobotu vyzametať celú ulicu/dvor/ a do koša som vzala všetky topánky,šla som na potok,tam som ich zo špiny vydrhla kefou,potom sa na múriku vysušili a boxovali,leštili...je toho ešte veľa,a najviac som sa tešila ako dieťa na páranie peria ,keď bolo plno tetiek u nás a rozprávali sa všelijaké príhody,to sme načúvali s ušami natiahnutými,aby nám nič neušlo...
Nuž ja som ešte z tých mladších ročníkov, ale na mandel si pamätám aj ja, bol dole pri pivniciach v paneláku, dokonca sa mi vybavuje, že tam naši šli raz aj niečo žehliť, ale ja som tam moc chodiť nechcela, som sa bála.
Milovala som lienky do vlasov, margarétky som tuším ani nemala ale strašne som ich závidela sesternici. A pamatám si kamašle, ako som v nich ráno v zime ešte za tmy cupitala do školky.
Na skladaný šmykľavý toaleťák mám tiež spomienku. Babka - otcova mama ho zvykla kupovať, a ja som bola úplne nešťastná, keď ma u nej chytila veľká potreba.
Dolinka, vinea, šatôčky, české buchtičky, dlhé piškóty vo farebnej tuším modrej krabici, a boli na nej obrázky chlapčeka a dievčatka.
A raz dostali do obuvy také červené polobotky s riasenou prackou, no malo ich snáď každé dievča na škole, aj ja som ich chcela a až tak strašne, že som mame zaklamala, že sú mi dobré, aj ke´d ma trošku tlačili /ale to boli posledné!!!/ a štrikované pulovríky, menžestráky, prvé rifle som dostala v 5 triede na základnej a to mi ich mama kúpila o 4 čísla väčšie /aby mi dlhšie vydržali/ a že aj vydržali, v 8 triede mi ich zužovala, prešívala na nový strih, a nosila som ich aj tesne pred otehotnením v 21 rokoch!!! - takže mami dobrá kúpa .
pracovné soboty, akcie typu ahoj leto, ktoré končili burzou hračiek, koncert vaša patejdla na draždiaku v petržalke - bez vstupného, jarné upratovanie na sídlisku - by ste neveerili, ale fakt všetci boli vonku a makali.
a ešte ma napadlo - hodinové čakanie v rade pri stánku na Večerník
a na záver bonus:
Domovina moja krásna,
sľubujem ti v tento deň,
že ja tvoja iskra jasná,
v tebe k sláve vyrastiem.
ha nedávno som ju recitovala mojich krpcom
adus - fakt dobrá téma
Tanka,ty si mi pripomenula tie kamašle a cestu ráno po tme do škôlky,tiež tie polobotky.My sme tiež boli babkou zásobené štrikovanými svetrikmi a vestami,aj jarného upratovania sme sa zúčastnili a raz som sa pri tom hodinovom čakaní na Večerník stratila mame,to bolo revu...neviem,či sa zľakla ona viac,či ja A keď si spomenula vineu,mňa napadla marka,perla a jahodový a pomarančový džús v plechovke...
Ano ten dzus sa tusim volal Karolka mnam taky husty ..
- mne sa marí, že sa volal Carola. A bol ešte jeden, že Zeus ...
ach... adus, super téma ... nejak som z neja namäkko
Môj dedo mal toho šmykľavého toaleťáka neskutočné zásoby, mal ho aj v časoch, keď sa snáď už ani nevyrábal , a ja som mala z toho šoky, najmä počas svojich dní som pašovala na WC z kuchyne servítky. Presvedčiť deda, že je to toaleťák ani nie na h.... vôbec nešlo.
ja by som chcela este aspon raz kupit v drogerii take cierne tvrde pelendrekove cukriky v plechovej krabicke...boli nasekane na male kusocky a do krabiciek potom tatko odkladal sroby...ta krabicka bola cerveno-biela, tooolko sme ich doma mali.
Nedavno som zistila, ze moje deti nevedia robit zo zuvaciek bubliny ...to za nasich cias neexistovalo...tie polepene tvare, ked vam taku velku bublinu niekto praskol .
A este verzatilky, cinske vonave gumy - kto mal, ten bol riadny frajer, prve Bonpari, Vitacit na ruke, pudingy, prasiaky.... .
Pošli ich ku mne, ja ich naučím - doteraz nemám problém ísť po ulici so žuvačkou v hube a robiť bubliny - ale ja som vždy ešte radšej robila také tie dovnútra, čo to potom tak krásne hlasno prasklo!!!!
bože a moja babka pekávala v trúbe ale sporákovej na pevné palivo zemiakový chlieb s takou strašne chrumkavou kôrkou.Nevedeli sme sa dočkať,kedy ho vytiahne,na to hneď bravčová masť/tá sa v momente stopila/ a riadne osoliť...až slintám
Ahojte možem sa vas niečo spytat ???
Ja za seba odpovedam:"Pytaj sa"
A pamätá sa tu niekto na animovanú rozprávku o kohútikovi a sliepočke, tuším maďarská bola a ústrednú melódiu Kikirííííík, kotkodááááááák, dajte niečo pod zobák, práááááve sme plooooot preeeeeeeeeeskočiili, nám sa ééééšte nechce spať, divajte sa všetci na nás, prišli sme vás rozosmiááááááť dúfam, že ste počuli, ako to "pejem" za PC
Anooo, pamatam. Aj Kvaki-kvak, tapi-tap, leti muska, leti vtak, kvitnu biele margaretky, kvitnu vsetky lucne kvietky, vlci, vlci mak -kvaki-kvaki-kvak! To bol Zabco a Zabinka
Áno,pamätám,bola tam napríklad dážďovka,ktorú chceli dostať z oboch strán,ťahali ju chuderu raz jeden,raz druhý a sviatočné smetisko!Tuším by som opäť s radosťou a v napätí čakala na Večerníček.
No, ale na taká poctivý - o zbojníkovi Rumcajsovi, o vodníkovi Čľupkovi, o víle Amálke a pod. - nie nejakí strašní transformeri a pod.
A pamätáte na rozprávku o tých jablčkach,Renetke a Jonatánke?A Žabčo a Žabinka? O tých žabkách,to bolo moje.A Vodný pavúk,zázračný pavúk
super, tie rozprávky -toho vodného pavúka som minule videla na minimaxe
a mravci Julo a Gusto
alebo:
My sme tííí Pááá a Pííí,z mačacééj planééty...
a ešte Raťafák Plachta:Smejem sa hlasnoo!
a Qix a Yxina...a každú nedeľu ráno Dancúľ!
jój, ale toto boli dobré programy pre deti , nie ako teraz také hovadiny(len sa tam striela), v tých sa dalo hodne naučiť
Jéj dievčence,to ja si pamätám keď televízor ešte vôbec nebol a vždy v nedeľu som utekala domov ráno s kostola aby som stihla rozprávku v rádii.Tiež keď nám v dedine spravili prvú asfaltku a keď namontovali na ulici prvé neonové svetlá to bolo radosti.Tiež si pamätám ako vždy v sobotu sa doniesla do kuchyne plechová vaňa na šporáku sa ohrievala vo veľkých hrncoch voda a v tej jednej vode sme sa kúpali celá rodina najskôr deti potom mama a otec nakoniec.A voda sa nosila vo vedrách zo studne.Doma sme mali takú lavičku voľala sa vodová na nej boli dve vedrá z vodou a pri nich plechový hrnček a tak sme pili.Toaletný papier to vôbec nebolo,to otec vždy narezal staré noviny,alebo už potom neskoršie nejaký jemnejší papier na také kúsky a to sme mali v záchode vonku v takom drevenom.Menštruačné vložky boli len dva druhy vatové,alebo s papierovej vaty v takej sieťke.Silonkové punčocháče začali keď ja som mala tak 15.Keď som mala tak 17 tak prišli prvé frote ponožky to bola moda pestré farebné frote ponožky,široké nohavice vtedy som si už sama šila na takom šlapacom šijacom stroji.A keď začala mini moda mojej kamaratke mama nedovolila také krátke,tak vždy keď sme išli na zábavu tak u nás som jej šaty o záložku skrátila a keď išla domov tak sme to zase vypárali.Boooože som ja ale stará vykopávka na čo všetko som si ja pospomínala to by som tu písala ešte dobre dlho keby som chcela všetko popísať
Danka,
ja som pri tých rozprávkach vstávala - my sme chodili až na pol 11, takže som mala čas si ju v posteli vypočuť
Froté ponožky - pamätám si, ako som musela mamu uprosovať aby mi ich kúpila -to ich ešte ani v normálnych obchodoch nemali, len v Tuzexe, ušli sa mi také ako rozmixované jahody mali farbu - s obľubou som ich nosila k tmavomodrým mančestrákom...
s minisukňami som problém nemala - sukne ma začali zaujímať, až keď sa začali zase nosiť dlhé, dovtedy som bola len nohavicová - a to si veru tiež pamätám všeličo - úzke od hora až dolu, zvonové, "plachťáky",.... no a potom zase od znova, úzke, zvonové....
Danka ty si asi moja neviditelna sestra lebo tak to bolo aj u nas.
Az mi ide do placu ked to tu citam na co si vsetko spominate.
Adus, ked som videla nadpis tak som si myslela ze si v tej tvojej zahrade vykopala zo zeme nejaky stary demizon plny nejakeho tuheho.
Ja si teda spominam na vela veci po com som tuzila ked som bola vo svete. Mozno ze to je smiesne ale vzdy som snivala ako by som si dala chlieb z maslom,
a turecky med ako niekto spominal. Ten sme lizali do takej spicky a potom sme sa s nim piychali.
Ked som mohla prist po rokoch na navstevu tak uz nic nebolo ako predtym a ostali mi len spomienky a vecicky za ktorymi este stale snivam.
mamka Danka, mám necelých 33, ale dojala si ma. Niektoré veci si sama ešte pamätám alebo si spomínam ako mi o nich rozprávali. Vrátila si i spomienky. Dakujem
neviem, co hovorite o starych vykopavkach, ked si ja 2/3 z tych veci pamatam . ten slavny toaletak - z jednej strany smyklavy a z druhej smirglovy bol vzdy vonku na latrine tak nechutne vlhky ... ach jaj.
ked som bola mala, chodili sme v nedelu so starym ocom na hrisko (pachola, zdravim bobrovecke hrisko ) a davali sme si zltu alebo ruzovu malinovku. to som mala tak 5-6 rokov? ... ako 20rocna som bola v kremnici na seminari z VS. chodili sme na obedy do mincovne ... az sa nam so spoluziakmi tiskali slzy do oci, oni tam mali tieto malinovky v original flaskach! este sa nam ruky klepali, ked sme si privoniavali k hrdlam, ci su to naozaj tie iste
a co spiralove varice? bud ponorne/do hrnceka alebo spiralova dvoj-platnicka. bezpecnost nadovsetko a zralo to tolko elektriny, kolko asi tucet dnesnych rychlovarnych kanvic
dievcata,
citam, spominam, vraciam sa do detstva...krasne...
ked sme boli so sestrou male, stary otec chodil s nami na prechadzky a k nasim ritualom patrilo citanie nazvov v drogerii - colorgeeel-zele na vlasy, colorgeeel- zele po holeni...
stary otec mal vo svojom pisacom stole hotove poklady: pierka na pisanie, tus, tuhy do ceruziek...
Eva
Môj tata mal dokonca ešte aj pečatný vosk.
A keď sme už pri tatovi - mám po ňom jedno úžasné dedičstvo - to by som nedala ani za nič, dnes to už ani nepoužívam, len to mám odložené ako pamiatku - a to starú verziu hry Monopoly - tá môže mať tak minimálne 70 rokov, bola to jej maďarská verzia, volá sa to že Capitaly a názvy ulíc tam boli z Budapešti, domčeky, figúrky drevené, bankovky sa už rozpadávajú pomaly len pri pohľade na ne ....
a pamatate si sietky? - take tie natahovacie tasky s velkymi okami, prazdne boli malicke, nalozene nakupom sa dokazali roztiahnut na veeelky rozmer. Moja mama mala cervenu
Eva
my sme mali bielu a zelienkavú...
tieto tašky sa mi spájajú s nákupom vianočného kapra
Tak tu ma dodnes v spajzi....
Tak tie malinovky si aj ja pamätám.My sme cez víkendy chodievali k babke na dedinu a mamin brat,je odo mňa starší len o šesť rokov,každú sobotu naložil na starú zelenú káru(vozík?fúrik?dvojkolesové vozidlo s nafukovacími kolesami ako bicykel)bedničku s prázdnymi fľašami od malinovky,druhú bedničku od piva a medzi to som sa uvelebila ja a hybáááj dole do dediny do krčmy po nové zásoby!Púšťali sme sa dolu kopcom,aj zabiť sme sa mohli...
A niekto tu spomínal aj kočíky!Tak to bola iná trieda ako teraz,v tých "straých" dobrých "štegneroch" s okničkami sa odviezlo naraz nie len jedno dieťa!Ja si pamätám ako moja mamina ráno o 5,15h s nami vyrážala z domu,brata dala do kočíka hore,ja som sadla dolu na plechový nosič pod kočom a utekala s nami do jasieľ a škôlky a potom upotená do roboty...a ešte som si spomenula na háčkované sieťky na kočíkoch,kde sa nosili nákupy!
A mali sme taký čierno-biely televízor Oliver,na sedmičke bola naladená STV1 a na štvorke bol druhý program.Keď chcel otec pozerať športové prenosy,čo bývali na dvojke,museli sme takým otrasným kolieskom na boku preladiť na štrtý kanál pol hodinu pred vysielaním,až potom zapnúť,ináč to šumelo...
A ten turecký med,tak ten mi veľmi chýba,orieškový,za 40 halierov,mňááám!
Olivera sme mali aj my ... xii
bože, už som sa tešakuvala, že si popíšeme o mojej vášni vykopávkach-ale takých skutočných a Ty myslíš vykopávky nás
no dobre, tak trošku som sa zasnila...mňa teraz v tej rýchlosti napadajú tiež tie galoše-i keď ja som mala iba jedny(taký bohatý sme zas neboli
), ďalej mi ten názov pripomína tie tesiláky(vrátane všetkého oblečenia tej doby)-keď mi svokra povyťahúvala veci(ešte z prvej republiky
)-reku, poskúšaj malému-určite niečo oblečie
...doma máme ešči také tie hrubé nohavice(nasrávačky
)z ľanu, či z čoho
...ďalej máme žehličku takú, čo sa dávalo do vnútra uhlie-je pravda, že ja som vtedy ešči plávala tatkovi v tých, no ako sa to
, ale mama to používala na postelné prááállo-super to vyžehlilo...neskutočne krásny kočík -ktorý som síce tiež nevyskúšala, ale vozil sa v ňom môj tatko...takéto stariny máme doma poschovávané a pripomínajú nám maminu mladosť...úžasný písací stroj, ktorý má svoje čestné miesto a je tiež asi ešte z prvej-vôbec som neprišla nato, ako sa používa...mňa tento Tvoj názov prenáša do doby(ktorá nie je až tak moc vzdialená)a spomínam na tie staré číny(tenisky)-viem, že ešte aj dnes sú v obchodoch-ale to už nie je ono...a teraz ma napadla stará práčka(ani bubon nemala)už si nepamatám ani názov(pralo sa u nás na nej dlho)-vôbec neviem, ako to pralo bez toho bubnu, ale vodu zohriala perfektne