Má to sa svedomí Mamamata – špiónka jedna
, pokúšala sa vymámiť odo mňa, aký budem mať kostým na Hippies Party – asi chcela „opisovať“
. Naštartovala vo mne tým rozhovorom nejaký taký „spätný chod“ – a pokračovalo to celý deň až do večera keď som si umývala zuby. Tak som si povedala – poďme tým naším „mláďatám“ urobiť také menšie „historické školenie“ a zároveň si s úsmevom zaspomíname na to čo bolo a už nie je.
Napríklad to umývanie zubov – pamätám si, že kedysi sa robili kefky ešte s prírodnými štetinami a v obchode boli nahádzané v regáloch „len tak“ – bez obalu a moja mamina nám ich nikdy nedovolila použiť, kým ich dôkladne nevyvarila v horúcej vode. Naučená na takýto spôsob dezinfekcie som samozrejme zničila prvú kefku s plastovými štetinami – taká malá daň pokroku
.
Mnohé z toho, čo tu spomeniem som už ja sama „nevyužívala“, ale pamätám si ich od mojej maminy, ktorá dokonca mala ešte aj čosi čo sa dooosť podobalo korzetu, hovorila tomu „mieder“, zapínalo sa to vzadu na háčiky, po obvode to malo všité také paličky na vystuženie a nosila to pod spoločenské či plesové šaty.
Alebo také šaty – látky z výlučne prírodných materiálov bývali farebne značne nestále a nie vždy sa dali prať – a tak fungovali veci ako „potítka“ – také na polovicu preložené koliesko z látky, ktoré sa len tak naľahko všívalo do prieramkov v oblasti podpazušia a podľa potreby sa odpáralo a opralo. Neposlušné ramienka podprsenky sa krotili stužkami našitými z vnútornej strany na pleciach – na jednej strane napevno a na druhej strane na „truklíky“.
Záclony boli tiež z čisto prírodných materiálov (bavlnené, ako keby háčkované), keď sa to pralo, bolo to potom treba „naťahovať“ a dokonca aj žehliť, aby to malo znova ten správny rozmer a tvar – ak boli rožky vytiahnuté viac ako stred, nesvedčilo to veru o dobrej gazdinej.
Čo si pamätám aj z osobnej skúsenosti zo škôlkarských liet (hoci sama som do škôlky nikdy nechodila) sú „psí dečky“ – alebo inak galoše – také gumené názuvky, ktoré sme nosili v prípade daždivého počasia obuté na topánkach – mala som sivé „na robotný deň“ a biele „kostolné“.
Aj za cenu, že budem teraz onálepkovaná ako starožitnosť (to ešte nemusí byť také zlé, mnohé majú ozaj veľkú cenu ), historický exponát starší ako čierne uhlie, rovesníčka dinosaurov – poďme si zaspomínať na veci, ktoré si tie naše mladuchy už nemôžu pamätať – iba ak z učebníc dejepisu. Pridajte sa, ktoré máte odvahu a nebojíte sa, že sa rovnaká nálepka dostane aj vám.
Ej veru, na všeličo som si tu pospomínala, vďaka 
, ale nenašla som tu spomienky na Monu Lisu, také akože lósy, kupovali sa v škole za 5 korún a potom sa čakalo na akési žrebovanie.
Okrem kamaší sme boli potrestaní aj tými čiernymi vlnenými topánkami-dôchodky sa im hovorilo.
Ja som bola pyšná aj na spartakiádny úbor-zelená suknička s bielymi bodkami, biele tričko a taký červený drevený štvorec, z neho sme skladali panákov na skákanie.
Rada spomínam aj na nájazdy do hračkárstva, ak sa nám náhodou ušlo vopred vyhliadnuté autíčko, to bola sláva. Myslím, že hitom boli tie sanitky s otváracímí dvierkami a nosidlami.
A strašne sme sa tešili na katalóg Magnet
, rodinná rada pri ňom zasadla a vyberala prípadné darčeky, peniažky sa odložili a čakalo sa, čo príde. Väčšinou, to čo sme najviac chceli už nebolo, ale spomínam si, že sme sa vytešovali z hračky, tuším sa to volalo Akvabal, plávali tam guľôčky a bolo ich treba dať do takých jamiek. Joj, končím, deti už vstali, a asi očakávajú raňajky.Super téma!
Keď si spomenula akvabal,napadla ma ďalšia hra taká elektronická,kde vlk chytal vajíčka,čo mu hádzal zajac,taká ruská.
Tak to bolo "Ferrari" medzi hračkami , veľmi sme po nej túžili, ale zohnali nám niečo podobné, tuším s rybkami. Veru to boli hádky a vymeriavanie času, kto sa koľko môže hrať. Nám sa podarilo po známosti 
zohnať aj Lego, asi 3 stavebnice / postupne, s odstupom rokov / dodnes je kompletné a moje dcéra ho u babky stále skladá.
joooooooj a pamatam si este kalimera, igracikov a ine somarinky... 
Adus ďakujem za krásnu tému.
Ja ďakujem vám všetkým, že ste sa tak pekne zapájali.
Ešte snáď ďalšia vykopávka - dosť sa tam hovorilo o hrách, tak z tých mojich obľúbenejších - to ovšem boli také klasické, stolové - neviem či sa to aj volala Smolíček pacholíček, ale princíp bol v tom, že pod takými klobúčikmi boli poschovávané lienky, hríbiky, kvietky, muchotrávky - a samozrejme Smolíček. Kockou sa hádzalo a bolo treba hľadať to,čo padlo - a smolíček bol "top" a potom ešte "Klobúčik hop" - otvory do polkruhu, taký ako keby odrazový mostík, na ten sa položil klobúčik, odrazil sa a podľa toho do akého otvoru padol sa pripísali body.
No a mala som aj krááásne bábkové divadlo, s ktorým som sa vedela hrať donekonečna.
Ó, vedela by som si veru ešte hodne dlho spomínať - každý nový komentár mi pripomenie niečo Ďalšie
Adus mám,ešte stále mám aj Smolíčka aj Klobúčik hop-Smolíček dllllho viedol u nás,prvý krát sme to hrali na rekreácii so starými rodičmi,a keď sme sa vrátili,hneď dedko zháňal hru,tak veľmi som ju chcela.Keby nie teba,aj zabudnem,že mám. .Tak ako píšeš,každý nový komentár-vynorí sa mi ďalšia milá spomienka.
jeej, Smolicek pacholicek
, aj my sme ho mali. A mali sme cesku hru Na září těšili se sadaři - tam sa zo stromu zbierali cervene jablcka podla poctu bodiek, hodenych kockou. Este moj synovec ju so mnou hraval, tak dlho nam vydrzala.
Veru, aj mne sa vybavuju vselijake pekne spomienky pri vasich riadkoch
Eva
Adus , o takom krásnom bábkovom divadle sme snívali celé detstvo , ale nemohli sme si ho dovoliť
. Ja som si ten sen splnila až krátko po svatbe,ako vysokoškoláčka, keď v Blave rušili hračkárstvo Červená Čiapočka a mali totálny výpredaj, tie kulisy s oponou a dve krabice bábok nás vyšli ničo cez 2OO korún. Dnes z neho v škole deti "ucikávajú" , lebo tie maňušky s plastovými hlavami sa s tou drevenou krásou nedajú porovnať.
Tak "Klobúčik hop" sme kúpili dcére pod stromček asi pred 2 rokmi a má veľký úspech. Síce písala Ježiškovi o nejaké skákajúce žabky, tie sme nemohli zohnať ale bola spokojná aj tak. Ja som vôbec netušila že to ešte existuje, zdá sa mi ale že to je menšie ako to bývalo. A to nehovorím, že za jedny žabky by mala "klobúčikov" asi tak šesť
Keď o tých hrách,my sme sa hrávali vybíjanú,skákali sme cez gumu,alebo škôlku to sa kriedou nakreslili na zem také políčka,na schovávačku,naháňačku,guľky.To sme sa schádzali deti s celej dediny.Alebo v zime sme sa sánkovali dole kopcom od lesa až dole do dediny,alebo sme sa chodili korčulovať na zamrznutý potok,mali sme také korčule už neviem ako sa voľali ale takým klučikom sa pripevnili na topánky.aduš aj na ten klobúčk si spomínam tuším klobúčku hop sa to volalo.A ešte obrázkové pexeso,človeče nezlob sa.A na bábiky sme si šili šatky a robili nábytok s opapierových krabičiek.Alebo sme sa hrali tak že sme miesili blato a do toho sme dávali rozdrobenú škridlu to bola červená paprika.Ja som dokonca kradla vajíčka s kurína a miešala som ich do blata a moja mama sa čudovala že sliepky nenesúBože to sú spomienky ako je to užb dávno
šípkovanú sme sa tiež hrávali - jedna skupinka sa utekala schovať a musela po zemi (rozbitou tehlou) kresliť šípky, druhá skupina sa po určitom čase vydala za nimi a musela ich podľa tých šipiek nájsť.
tie korčule...žeby kvinťáky?
Ako spomínate toho Smolíčka...my sme mali doma takú malú čiernu domácu premietačku,zhasli sme v detskej zastreli všetky závesy a bolo kino!Premietali sa filmy-rozprávky na dvere,bol k tomu "manuál"-ku každej rozprávke a každému záberu aj písaný text v knižočke.Neviem,čo to ešte otec neopatruje v pivnici,veru to pohľadám,to budú svištíci čumieť,aké mala ich mamka video!
Fidorka,my sme mali ešte po mojej mame asi najstaršiu detskú premietačku , filmy neboli namotané do tých "špuliek", ale boli to také rovné pásiky, okolo 30 cm., každý v takom obale z tenkého kartónu, vpredu ilustrácia, názov, vzadu text k jednotlivým obrázkom.Premietačku stále máme,dokonca aj s rozprávkou o Smolíčkovi, Rybárovi a zlatej rybke, O hlúpom mýšatku. Stolového Smolíčka sme mali tiež, v Čechách je stále ešte v predaji, radi sme mali aj hru Dlhý, Široký a bystrozraký s drevenými postavičkami miesto figúrok. Dedova teta mala dokonca na podobný spôsob s postavičkami Spejbl a Hurvínek .U nás bol dlho populárny Minigolf , síce z plastu, ale pomerne "vymakaný", zostavila sa pomerne dlhá dráha a vkladali sa rôzne prekážky, palice boli také miniatúrne a drobná kovová guľôčka ako zo st.futbalu.
Jasnéééé, tú premietačku sme mali aj my, užila som si s ňou kopec krásnych chvíľ!!!!!
no,jasné,premietačka,tak to sme mali tiež,v obývačke na stene nám oco premietal.Hlavne Počkaj zajac.Tiež máme ešte,ale či funkčné?
Nedá mi nespomenúť si ako som sa s bratmi hrávala s takou stavebnicou - myslím Merkur sa to volalo. Také kovové dieliky a spájalo sa to šróbikmi. Veru stavali sme rôzne mašiny, najlepšia bola lanovka - to sme spojili špagátom, na to zavesili kabínku a už sme si cez pol izby posielali všeličo možné. A teraz som si spomenula aj na mydlo, ktoré sme mali zavesené v takej žltej sieťke na vodovodnej batérii. A dedko mal ešte lepšie, lebo bol v ňom magnet a druhý magnet bol na takom držiačiku.
Tak ten Merkur máme doma do teraz a dokonca ho dostať ešte aj kúpiť v Dráčiku,dokupujme,lebo chalani sa hrajú len s legom a Merkurom,autíčka bagre sú už asi na trvalo zabudnuté...
A pamätáte sa na prvé chodiace bábiky,chodili ako roboty,ťažké to bolo ako z olova,ale taká som bola pyšná!A brat mal taký bordový čínsky autobus na baterky,ktorý nespadol zo stola,keď narazil na okraj,tak sa otočil,alebo cúvol do zadu,celé hodiny sme to dokázali sledovať,kým sa baterky nevybili.
A rubikova kocka?Alebo taký skladcí had,čo sa dal krútiť a skladal sa z malých trojuholníkov a poskladal sa na guľu?
Tak ten Merkúr mi ani nespomínajte-brat mi s ním rozbil hlavu, moc nebezpečná hračka
Hravali ste sa aj vy v skole taku hru so spojenym spagatom /nitkou/, ktory sa rozne chytal a omotaval medzi prstami ...a druhy clovek si tu pleteninu od vas potom "zobral" na svoje prsty, pri tom preberani sa tam spravil iny vzor...a tak sa pokracovalo az kym sa to niekomu nezasmodrchalo? Ako baby sme v tom byvali prebornicky .
dodnes si nejakých tých 4-5 figúr pamätám, aj dievky som to naučila
no jasneeee, mozno by som si este aj spomenula
Eva
syn keď bol malý tak strašne chcel takú tu autodráhu,taká osmička sa poskladala cez pol izbi a jazdili po nej dve autička.On bol ešte malý tak hovoril,že chce pod stromček drahé auto a nie autodráhu tak ju dostal na vianoce.No a vždy po večerníčku keď sme deti uložili spať tak my dvaja s mužom sme sa s tou atodráhou hrali
Ja mam na pamati najma take spodky.Bolo to ako dnešný overal,len to bolo platene,aj bavlnene.No material,ako bombatdaky/spodky/ starých materí.Rozkrok a zadok mal otvor,aby sa dieta nemuselo cele vyzliekať.S bývalou spolužiačkou aj teraz so smiechom spomíname,ked sme v tom ušli von,klzali sme sa na snehu a naše zadky boli uplne zmrznute,lebo boli hole.A spomínam si aj na našu pračku.Značku už neviem,ale kopala.A ked sa raz pokazila uplne,tak mame posekala pradlo,lebo mala naspodu taku velku vrtulu,ktora bola nekryta.Raz sa viac vysunula a namotala pradlo.Hračiek nam kupovali pramalo,lebo vtedy rodičia stavali dom.My sme kradli krem na topanky,v takých plechových krabičkach a hravali sme s tým panaka a skolku.A staru zehličku na uhlie,mangel,radio....To všetko bola sučasť mojho detstva.Dokonca si pamatam aj vela ludí u nas,ktorí chodili na televíziu,lebo v dedine mal ešte malokto telku.Bol to velky čiernobiely televízor s velkými gombíkmi,na ktorom sa chytal len jeden program.Neskor si rodičia dokupili taku velku skrinku a na tu chytali aj druhy program.
a moje prve krimplenove široké nohavice, mamine krimplenove šaty a diolenovéé rozne kvetinkové. Šmaariiaaa, to bola moda. A dreváky...no boli vlasstne z umelej hmoty,nie? A starý gramofon a vinylové platne s Petrom Nagyom...oj oj...
jeeej veru a aj sloterové,ja som mala také žlté minišatky a s takými lievikovými rukávkami,to vtedy fičalo
jeeeeeeeežiš že sloterové, na to som úplne zabudla. Na stužkovej som mala žlté sloterové šaty a aká som bola pyšná
ano aj lievikove rukavy mali
mamka Danka dakujem za spomienku
hľadala som si ten kostým (jak som v úvode spomínala) a dostala sa mi do rúk "prezliekáreň" - kus handry, ktorú moja mama pozošívala zo všetkých zbytkov látok, čo našla doma, hore stiahla do gumičky a na kúpalisku si to človek pekne natiahol na krk a mohol sa prezliecť z mokrých plaviek do suchých - všetko to tam bolo - krimplén, diolen, slotera, ... a dokonca aj nejaký ten "letohrad" - taká lesklá látka, zväčša vzorovaná - no normálne mám chuť to doniesť so sebou na stretko, aby sme si zaspomínali
tak tu sa môžete tiež inšpirovať módnymi trendmi,nie len hudbou tých čias...
jeeežišinku tá speváčka má presne tie lievikové rukáviky čo som spomínala a tá pesnička no super tuším som sa na chvíľku cítila že mám osemnásť
tak brácho mi konečne poslal fotku-síce len jednu(on je ako spomalený film ), chcela som aj kočík, lyže a žehličku, ale čo už snáď nabudúce takže aspoň písací stroj-vedeli by ste na ňom písať?
Ozaj a pamätáte sa ešte na "leskimo"v obývačkách?Také chlpaté,musela som to česať hrebeňom a správne otočiť,aby sa lesklo!Mali sme také maslovo biele a keď sme si šli sadnúť na gauč,pekne vyložiť hore na operadlo,aby sme nezležali tie vlasy...