O muffino-mánii, kurze varenie-pečenie a o deťoch ako inak

Pozdravujem.

Napadla ma muffinománia ako slovo, k tomu, čo sa okolo mňa deje. Pojem muffiny som začala evidovať až na NM a čiste také teoretické informácie, čo-kto, kedy-prečo-načo,ako a subinformácie ako rozmery a tak. Však vieme.

A tak som si vymyslela, že sa na ne dám. Dosť by ma potešila akákoľvek informácia, ku plechom. Lebo ja vojdem do marketu, kúpim prvý najlacnejší krát dva a odchádzam. Neviem, možno čokoľvek, čo by napomohlo dobrému pečeniu, či je lepší silikónový alebo čokoľvek. To je vec, na ktorú ani neviem dať otázku.

Muffinomániu evidujem poslednú dobu najviac z toho, že stretávam ľudí a slovo muffiny sa začalo akosi viac používať. Stopercentne viem, že predtým v mojom okolí nepadlo vôbec. Určite nie v MOJOM okolí. A tak poslednú dobu počúvam o muffinoch len tak medzi dverami, na chodníku, pri aute, na ceste, v obchode v rade, čo stým, aké je to vďačné, že sa to dá dať do mraziaka a deťom povyťahovať a tak.
Holky, žeby tie Piešťany? Žeby dobré promo?
Usmievam sa.
Ako rýchlo sa šíri informácia, že. Tak pevne verím, že je to tými Piešťanmi a dávam to tu ako spätnú väzbu.

K tomu kurzu som chcela. Syn má 11, aktívne po večeroch športuje a vymenil v školskom klube florbal za kurz Varenie-pečenie. Som skoro opľula palubovku, keď mi to oznámil, lebo som práve šoférovala a ani ma nenapadlo, že je tu taká možnosť a on ju chce.
Nasledovalo zakúpenie výbavy ako zástera a googlenie privátneho mixéra, ktorý bolo treba hneď, lebo ja moje mixéry nedám a nepožičiam. Ešte nejakej tlupe do školy, no to iste.
Vytvoril tandem s chlapcom, ktorého mamina pečie torty a cupcakes-y na objednávku, kreatívna to pani. Takže aj jej syn má perfektnú motiváciu priamo od zdroja – z domu. Keď je náhodou moje deco u nich a tete dôjde nejaká kreatívna zásielka, Matej je 3 dni v eufórii, čo všetko teta vyťahovala z balíka a akú tortu ide robiť. (chcela by som byť takým idolom)
Môj syn je zas na inovácie. Rád kombinuje vône, chute. Všade sa presúva so svojím odmerkovým pohárom, lebo ako vraví, si bez neho nevie nič predstaviť.

Prvý prišiel na radu cuketový koláč. Týždeň sme riešili, že či bude sladký, alebo slaný. Vďaka NM som zistila, že Môže byť aj slaný. Riešilo sa kopu otázok, podotázok, išiel – upiekol – zjedol – prišiel s receptom. Ako milujem tieto debaty. Rozprával mi o tom, ako to prebiehalo, že chutilo a že už-už ide piecť. Ukecala som ho na víkend, že stačí.

Cez víkend som bola odcestovaná, dokonca ani na telefóne. MM pracoval vonku, tak mu pomáhala malá Terezka. Všetko, že spravil, spratal po sebe riad a upratal linku a čakalo sa na koláč.
Ja som sa dostala ku koláču až v pondelok ráno, akože MM dobehol s pokrikom, že MATEJOV KOlÁČ!!!!
Chudák, ostal v rúre.

Príčina?
Malá Terezka vyjavila pravdu, že dali do neho veľkú uhorku. Rozjasnieva sa?
Hádam cuketu, nie?
Nie, veľkú uhorku. Synovi sa cuketa zdala málo, tak tam pridal uhorku.
Krásny neúspech. Dali na to domácu slivkovú nutelu a strúhaný kokos, koláč krásny, nadýchaný, nakrájaný, ale uhorkový horor proste nešiel dolu krkom. A tak som v pondelok riešila rozhodnutie, že už v ŽIVOTE NIČ NEUPEČIE!
Paráda.
Uzavreli sme to tým, že koláč odnesieme do lesa zvieratkám, nech si pochutia ako inak určite si pochutia a navnadila som ho na stredu, keď sa mali robiť pizzové kolieska. Tak sa tešil! Kečup vyberal, hádam najkvalitnejší aký bol v regále.

No a tu je zádrhel celej veci.
Kúpené lístkové cesto, žiadne koreniny, iba kečup-šunka-syr. Prišiel hotový. Maminka, predstav si, ani oregáno, ani cesnak. Nič! Vieš si predstaviť pizzu bez oregana? (no ja si ju neviem predstaviť bez cesnaku. Ozaj, Val, kde si? Ty si na talianske jedlá expert-môjmu oku blízky!) Pani učiteľka, že nemá rada oregáno, tak to rešpektovali, čo ich ale sklamalo, vôbec to nejedla aj tak. Deti chceli použiť kreativitu, nemohli a napriek tomu to jedlo v ich očiach nebolo ocenené.
Ako nechcem tu riešiť nejaké oregáno. Čo ma ale dojalo bolo to kúpené lístkové cesto. Na kurze o pečení je problém vyrobiť nejaké pizzové cesto? Kde je kreativita? Čo to ako je? Polotovar?

Ako dá sa ísť za učiteľkou, ale ja som to nikdy nerobila. Deti sa musia dohodnúť s pani učiteľkou sami, ja by som ju asi dorazila s mojim adrenalínom, čo nechcem a druhá vec, je to jej kurz, čiže patrí sa mi to aj rešpektovať.

Na druhej strane, prečo tá fádnosť?
Akože chalani sú schopní si vyrobiť nejaký balíček korenín, ktorý by mali poruke, nieje problém si vyrobiť domáce cesto, čokoľvek. V tomto zmysle neriešim výdavky, stále to beriem ako výbornú investíciu, čo sa týka peňazí, aj môjho a synovho času.

Mrzí ma, že jeho to sklamáva. Rád to pre ten kolektív robí, tešia sa spolu so spolužiakom, ale obaja uvažujú a nemôžu to zmeniť. Neviem, sú na to nejaké normy? Či ako to vlastne funguje? Ja sa tu doma môžem aj roztrhať a dať mu priestor, ale chápeme sa, kolektív je niečo iné a doma je doma.

Nerozumiem tomu, prosím vás touto cestou, maminky, ktoré máte skúsenosť s kurzom varenia-pečenia pre deti. Viete mi pospomínať, koľko deco malo rokov, ako to u nich prebiehalo, čo mu to dalo, a čo do dalo vám? Ako ste to vnímali? Aké boli deti?

Ďakujem.