O porozumení

Večer bol na dosah.

"... prásk...“ buchli vstupné dvere. Ťažká noha zadupotala na chodbe.

„Tichučko,deti, ani muk!
Poviem vám príbeh z lesných lúk.
Bude to príbeh rozprávkový,
o mravčekoch a o svrčkovi...“ mamka pokojne deklamovala veršíky vyjaveným dievčatám. „Nič sa nedeje, žabky... tatka treba nachovať!“ Usmiala sa.

Príbor radostne poskakoval v poloprázdnom tanieri...
„Nuž!... ako mamka?... ako si sa mala? A vy, baby? Ako v škole? Krúžkoch? Čo bolo na obed?... Netreba pomôcť s úlohami?...“

Mesiac kosím okom nakukoval do postieľok a otcovskou rukou sa dotýkal detských hlávok. V izbietke nebol sám. Otec stál v kúte a s nehou a pokorou v očiach sa díval na deti.

„Tatík?“ Povedala mu manželka ticho. "Treba opraviť dvere! Ide zima.“

„Dvere? Aké dvere? ... Jáj, DVERE? NIE! Nedá sa!" Po chvíli dodal. "Videla si? V kúpeľni sú opravené kachličky. A nad umývadlom už voda nekvapká.“ Pohladila ho...

Vedela. Musí byť trpezlivá... všetko chce čas...
.
.
.
http://www.youtube.com/watch?v=X8n5ISRuA4c