Viem, že sa opakujem s obľúbeným mottom môjho dedka. To len môj starší syn si ho vzal k srdcu až príliš. Nepôjdem do detailov, mohla by som tu aj román napísať a čítanie by to bolo veselé. Tiež ma svoje heslá, ktorých sa intenzívne drží. "Život si treba užívať" "Netreba sa stresovať ..." a už vôbec nie zo školy, v preklade učiť sa netreba "Chcem mať pekné spomienky na detsvo..." "Ber si zo mňa príklad ..." adresované rodičom "Ste workoholici, len si zbytočnú robotu vymýšľate ..." Snáď tieto výroky majú dostatočnú výpovednú a ilustračnú hodnotu. Končí tretí ročník gymnázia, o koncoročnom vysvedčení radšej pomlčím. Keby, že je toto naše jediné dieťa, ta mám hlavu v smútku ... 
Máme ešte dve deti s iným prístupom k škole, životu a tretie trošku inak veselé, to abys me nezaspali na vavrínoch. 
Ale syn je v podstate zlatý, nefajčí, nepije, nedroguje, nefláka sa po nociach.... aj skromný je, vyžije z čokoládových jogurtov, len počítač kus viac miluje ... 
Aj kus športuje aj gitaru sem tam vytiahne, tak to snáď až také zlé nie je. 
Pri ňom viem, že lámať nemá zmysel, snažím sa komunikovať ... Súhlasím život si treba vychutnávať, ani nemá zmysel stále sa za niečim nahánať. Má to len jeden háčik. Ak chce v živote robiť to, čo ho baví, našťastie také objavil, treba kus pohnúť prstom aspoň v tejto oblasti. A tak riešim dilému o nesmrtelnosti chrústa, či je pre programátora dôležitá vysoká škola ... , lebo tam sa už učiť ozaj treba. A možno príde voľajaká čaja s lepšou argumentaciou ako ja...
Dievčatá, nepotrebujem rady, len som sa tak chcela vyrozprávať. Mladý muž ma svoju hlavu, svoj život pred sebou, len by som bola rada ak by sa v ňom vedel postaviť na vlastné nohy. Rada by som si však prečítala vaše skúsenosti, s podobnými "lenivcami" . Syn o sebe bez výhrad tvrdí, že je len veľmi lenivý. Stretli ste sa u podobných osôb s voľajakým obratom? Lebo ako mu vysvetľujem, tie známky ozaj nie sú také podstatné ako prístup ku každodenným povinnostiam, minimálne v práci, raz v rodine ... A ako je dôležitá vysoká škola dnes? Osobne neviem posúdiť, som cez 20 rokov doma. Mne bol ten môj titul dobry akurát pri pôrode "Pani inžinierka zatlačte!"
Inak taká definícia lenivosti z psychologického hľadiska by ma tiež celkom aj zaujímala. Ako dieťa som bola tiež považovaná za lenivú. Spomalená som stále. Už som tu aj písala, že výsledky meraní mojej mozgovej aktivity boli tak spomalené, unavené, väčšina ďaleko mimo bežných hodnôt. Nie je jednoduché s takým vedome pohnúť, ak áno ide to na úkor napätia, stresu. Aj preto viem, že s mnohým u syna nepohnem, lebo v mnohom mi pripomína samú seba. Tu je len ten malý rozdiel medzi mnou a synátorom, ja mám hnací pohon, on ešte nie. Ale netuším, kto z nás je na tom lepšie, ja mám ako bonus k tomu kopec stresu.
Tiež máš preborníka. Šikovný je.
Len ja mám v priamom prenose dvoch vysokoškolákov, na škole kam by teoreticky chcel ísť mladý a nevyzerá, žeby sa tam čokoľvek dalo utiahnúť bez horúceho zadku, to jest schopnosti si sadnúť k učeniu. Však uvidíme, tiež zisťujem možnosti nadstavby.
Stratiť dúfam nie a hlavne si užiju menej stresu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kami, ja mám ešte malého syna, ale neučí sa vôbec a 99 percent sa snaží vymyslieť ako by si veci zjednodušil, pritom, keby to skraja hneď spravil o čo by sme my všetci okolo neho mali jednoduchší život. Minimálne ja, bože, čo sa ja niekedy uziapem.
Dneska robil projekt na nejaké Meteo a dostrihal mi prvú látku, ktorú zbadal. To, že to to bola dvakrát praná biela bavlna, poctivo vyžehlená a nachystaná, že babám ušijem šaty s madeirou, to je absolútne nepodstatné. Ja som bola zúrivá!
To k synovi A to ešte nie je stredoškolák a vyššie. Snažím sa mu vtrepať do hlavy nejaký systém, ale aj tak ma "ošáli". Najhoršie je, že nosí samé jednotky, len ja ako ho poznám, tak to je o šťastí a všetko ho neskôr dobehne. A toho sa teda nechcem dožiť.
Čo som chcela...
Vieš, poznám chalana, ktorý odišiel zo strednej, ani ju nedokončil a venuje sa počítačom, marketingu a fb aplikáciám a čojaviem čomu. Sám založil coworking s nejakou bandou, sponzorsky a bártrami si zariadili priestory, vytvorili zopár webov a on ako 20 ročný začal robiť prednášky pre mladých. Teraz sa venuje svojej firme a všelijakým campom a už ani neviem čomu, lebo čosi vyše roka ho nemám v oku.
Ono asi, keď človek chce a ide si za tým,tak sa k niečomu dopracuje. Tomuto chalanovi občas na fórach dajú zabrať starší a kvázi viac vzdelaní, lebo tá komunikácia je skutočne iná, aj to napĺňanie webu je s chybami a osobná písomná prezentácia je taká aká je. Zatiaľ tým tak nejak preplával, veď má svoj biznis, klape mu a na gramatiku a iné nedostatky, ktoré nestihol si môže niekoho najať.
Ale takto to vidno navonok.
Reálne, keď sa na to pozriem, je fakt , že do toho nikto nevidí. Nakoľko tam hrajú rolu rodičia (finančnú alebo kontakty), rozumieš, kopa iných faktorov, o ktorých nevieme.
Ja si myslím, že pre vašeho mladého bude najväčšia motivácia úspech kráčajúci ruka v ruke s nejakou odmenou, ale na to musí dozrieť. Keď má vás, ja mu fandím.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No na zakladnej sa u nas neucilo ani jedno dieta. Nepotrebovali to, ten umelec koncil zakladnu s dvoma dvojkami, takze hlavu nema zlu...Len dcera, ked potrebovala tak si k uceniu na strednej, na vyske vedela, vie sadnut. Mladsi sa tvrai, ze s tym tiez nebude mat problem.
Verim, ze ta latka ta dojala. 
Ake krásne satky z nej mohli byt, ale usetril ti robotu.
Ved to, stava sa, ze v zivote uspesnejsi ludia, ktorí neboli medzi najlepšími v škole, vieme že život je o inom a všetko je relatívne.
Súhlasím chce to motiváciu a aby sa k nej dopracoval potrebuje zrejme voľajaké skúsenosti, mozno aj menej prijemne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"Kami, ja mám ešte malého syna, ale neučí sa vôbec a 99 percent sa snaží vymyslieť ako by si veci zjednodušil, pritom, keby to skraja hneď spravil o čo by sme my všetci okolo neho mali jednoduchší život. Minimálne ja, bože, čo sa ja niekedy uziapem.
Dneska robil projekt na nejaké Meteo a dostrihal mi prvú látku, ktorú zbadal. To, že to to bola dvakrát praná biela bavlna, poctivo vyžehlená a nachystaná, že babám ušijem šaty s madeirou, to je absolútne nepodstatné. Ja som bola zúrivá!".. potešila ma náš mladší podobne dostrihal babke čerstvo opraté závesy. Tiež je lenivý ako voš, ale keď už mu začnem siahať na záľuby (tanec, karate a behanie s kamošmi po vonku), tak sa premôže. Dúfam, že to ustojím s nervami a dotlačím ho, aby si zvykol najprv spraviť povinnosti a potom sa šiel baviť. Lebo inak mám strach, čo z neho bude. Starší, ten je iná káva, ten má zmysel pre zodpovednosť a poriadok - len by potrebol k sebe niekoho, kto mu vie čítať myšlienky a pretlmočí ich do reči nás obyčajných pozemšťanov 
Ono treba rozlišovať, či je fakt dobrý a sám si k tomu svojmu obľúbenému odboru zháňa info, učí sa, maká. Alebo si len myslí, že je dobrý a spolieha sa na šťastie, svoju neomylnosť a vlastne na to, že keď bude zle, rodičia ho poľutujú a pomôžu. Ten druhý prípad - tak skončil môj brat, ktorý vysokú školu nedokončil, lebo mal pocit, že odboru rozumie lepšie ako profesori, veď prax je najdôležitejšia, čo tam po teórii a zamestnal sa (chcel byť geodetom). Lenže po čase zistil, že bez tej teórie ho k stroju nepustia, že bude behať len s tyčou a zrkadlom, čo ho urazilo. Doteraz si nevie nájsť poriadnu robotu, stále ide "nižšie" - už robil aj robotníka na stavbe. Zrejme si takto svoj život nepredstavoval, ale je taká povaha, že chybu si neprizná ani za nič! aj návrat na VŠ by bol priznaním chyby... skrátka stratená existencia 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
S deťmi radosť, každé tak iné, akoby ani tých istých rodičov nemali. Poznám.
Synátor, je v základnom štádiu, život si treba užívať, nepohnúť prstom ani kus viac ako je nutné. Ešte malú chvíľu ma na to vek.
Tvoj brat je veru náročnejšia povaha a zrejme žne čo zasial.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Môj muž pracuje ako programátor v medzinárodnej firme. Tí, čo postupujú po rebríčku vyššie, tú vysokú školu majú. Stredoškoláci sa dostanú na určitú úroveň a potom dosť, nedokážu pri rovnako dlhej praxi byť lepší ako inžinieri, nevedia postupy, tie najzákladnejšie, nie sú schopní optimalizovať, spoliehajú sa na to, že technika je dosť rýchla. (No, predstav si, Kami, pána PUKA, ktorý aby tlačiarňam v sieti zmenil meno print-servera, na každú klikne a prepíše a toto robí 2 dni 
programátor si spraví za polhodinku skript, spustí ho, ide na kávu a keď sa vráti, všetko je hotové.) Aby pochopili všetci - akoby sa niekto rozhodol, že ide robiť torty. Naučí sa robiť s poťahovými hmotami, čokoládou, všelijako nádherne ich ozdobiť... budú úžasne vyzerať tie torty, ale keď ich ochutnáte, cesto bude také nijaké, možno nedopečené, plnka presladená alebo hrudkatá... Alebo lekár, ktorý by liečil iba prejavy choroby a vôbec by sa nesnažil zistiť, z čoho vznikla a odstrániť príčinu.
Proste to jadro, ktoré ťa naučí vysoká škola, to sa v praxi naučiť nedá, ale je to v praxi taký pevný bod. Veď aj ja som nadávala, že sa musím učiť veľa teórie, ale ako mi potom rástlo ego, keď si tí úžasne šikovní stredoškoláci mladí a ambiciózni, nevedeli rady a došli za mnou...
Joj, ale som sa rozpísala
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...ale ako sa to dobre číta.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem, že si sa podelila o skúsenosť. Dospeli sme do štádia, že ma mladý presviedča, že on vysokú dá. Nechám sa prekvapiť, najprv sa na musí dostať. Teraz je to s príjimačkami na výšku dosť veselé, majú menej záujemcov berú zaradom, ale na vychytané odbory, akými programovanie je, vyberajú podľa známok na strednej. 
O rok môže byť inak. Už sa zamýšľam nad sebou prečo to všetko riešim a nenechám plynúť ... Už by som aj mala. Myslím si, že som tolerantná a nie úzkostlivá mama, len tento záver šk. roka bol už aj nad moju mieru tolerancie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja mám doma leňocha na učenie. Urobiť hocijakú prácu urobí ale učiť sa nebude ani keby čo bolo. Nebaví, neučí. Napíšem Vám či vôbec prešla do ďalšieho ročníka. No čo mám povedať, mrzí ma to, lenže JA SOM BOLA TAKÁ ISTÁ....
Čo ma nezaujímalo, alebo som to pokladala za somarinu, neučila som sa. Jedine keď mi priháralo. z donútenia.
Inak ten Tvoj dedko mal obrovskú pravdu. Človek si koľkokrát narobí také stresy, aby bolo dorobené, zarobené, dobehnuté a pritom stačí v kľude a stojí Ťa to ten istý čas, len bez nervov.
Verím, že to prejde, že si nájde v živote svoje miesto a ak bude čokoľvek chcieť robiť alebo študovať podporím. Verím jej.
Kamoška má dcéru, problémové dieťa, vyvádzala, drzá, prepadala. Dnes je už šiesty rok v zahraničí a drží sa, vyštudovala dokonca vysokú školu, v cudzom jazyku.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Máš zlatú devu, ona aspoň voľačo urobí, môj veľmi výnimočne tiež, ale tie reči okolo toho.
Ďakujem za pozitívny príklad.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jáj frflošíme ajájjj. Nepočúvam.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Uz si pripadam ako chodiaca reklama, ale musim spomenut jeden postreh z knihy od Igora Bukovskeho Navod na prezitie pre bejby, lebo sa to tu nesmierne hodi. Neviem, ci mozem citovat, aby som nenarusila autorske prava, tak len poznamenam, ze drahy v mozgu, ktore umoznuju kontrolu moralneho usudku a motivacie sa naplno vyvijaju az okolo 18.- 20. roku zivota.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dakujem, takze este mame 1,5 roka casu do tej dvadsiatky
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak potom je všetko v poriadku.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tu je jeden z pohľadov na vystupné vedomosti a (ne)zručnosti absolventov vysokých škôl a ich použiteľnosť v praxi v Čechách http://www.firstclass.cz/2014/06/ceska-hra-na-vysoke-skoly-proc-se-stud…, mám pocit, že u nás to nejak veľmi iné nebude.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Musim suhlasit. Ked bol MM na pohovore do novej prace, zamestnavatel ho kvoli jeho praxi a skusenostiam dokonca uprednostnil pred niekolkymi vysokoskolsky vzdelanymi mladikmi.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, tak ti poviem - ten môj - stredná tiež nič moc, napriek tomu, že si vybral vedome takú, kde vedel, že sa nebude musieť učiť (z môjho pohľadu na úrovni pomocnej školy) a aj tak to vysvedčenie bolu furt iba "dobré".
Na moje veľké počudovanie, prejavil záujem o VŠ, hoc trímem podozrenie, že aj tak iba preto, aby sa nemusel priskoro do pracovného procesu zapojiť.
1x ho nezvali - čiastočne aj pre to, z akej školy sa hlásil, čiastočne pre to, KAM sa hlásil (pomer prihlásených k prijatým tak cca 500:5) a čiastočne pre to, že odflákol prijímačky ...
Išiel na rok na nadstavbu, faaakt som sa bála, že za ten čas si to rozmyslí, ale on nie, na 2x sa mu to podarilo, má za sebou 3 semestre, zatiaľ iba 1 skúšku, čo si bude musieť v septembri zopakovať ... a neučí sa o nič viac, ako kedykoľvek predtým (keby toľko energie venoval učeniu, čo jej venuje tomu, ako "obabrať" systém, tak má červený diplom!)
Pevné nervy, Kami, takíto ľudia sa vraj v živote nikdy nestratia - bolo mi povedané (nepovedal to on, ale dospelá zodpovedná osoba), keď som si raz tak trošku sťažovala ....