Prekvapenie v meste

Dosť často chodím po meste. V podstate bezcielne, len chcem kráčať. Tento mesiac som už niekde na 140km. Síce svoje trasy sem tam obmieňam, ale mám svoje stálice. Napríklad chodník popri rieke vedie aj poza nákupné centrum. Sem tam sa tam zastavíme na kávu, sem tam iba prechádzame okolo. Prečo som si to všimla až minulý týždeň to fakt netuším. Zo zadu čínskej reštaurácie, prilepené na stenu herne vyrástlo políčko. Na prvý pohľad vidieť hriadky reďkoviek, fazuliek. Ostatné budú snáď šaláty. Priestranstvo okolo je voľné, ničím nechránené.

Odkedy som to objavila, tak nad tým rozmýšľam. A vlastne stále neviem, čo si o tom myslím. Na jednej strane dumám, že keby som vedela, ako je zelenina pestovaná, jedla by som ju? Je to cestička, kade za deň prejde kvantum psov napríklad. Na druhej strane, veď je to vlastne sympatické. Naviac, v čínskych reštauráciach sa celkom dobre dá vybrať jedlo, v ktorom je naozaj kopec zeleniny. Už neraz som videla mužov patriacich k tejto komunite, ako nakupoval fakt plné koše zeleniny. To sa mi naozaj páči.

Vlastne, najviac som zvedavá, či tam tá zelenina aj vydrží. Ja sa snažím na voľnom priestranstve pestovať kvety v obrovských truhlíkoch. A furt niečo dostane nohy. Dosadím a snažím a veriť, že tie kvietky aktuálne krášlia nejaké iné miesto. Že ich niekto nevytrhal len tak, z dlhej chvíle. Ale že sa mu páčili a nevedel, kde sa to dá kúpiť. Alebo nemal peniaze. Alebo chcel potešiť mamu. Alebo manželku.