Pretože smiem

Dlho som zastávala názor, že nie všetko je nám dané. A stále si za tým stojím. Nie všetky možnosti môžeme žiť, podľa mňa ani nemôžeme sa stať kýmkoľvek chceme.

Ale niektoré veci jednoducho smieme.

Je to vyše dvoch rokov, čo som si povedala, že stačí.

Že ručička váhy už nebude stúpať, že moje telo začínajúce ísť z jednej choroby do druhej si zaslúži niečo lepšie. 

Ako – dlhá cesta. Ľahká? A tak ... lebo som chcela, tak to šlo.

Šli dolu kilá, formovala sa postava, čistila sa hlava, usporiadavali hodnoty, dvíhala kondička.

Dnes som namotaná na šport – kto ma poznal z pred rokov a dlho ma nevidel, hlavou krúti. Tí, čo sú so mnou denne, už nekrútia – možno nie pochopenie, ale tak ... nejak to zobrali ako súčasť môjho života.

K športu vediem aj deti – v zime lyže ( ja som na nich stála po 23 rokoch po prvýkrát ), teraz v lete bicykel. Začala som s požičaným horským (novým, lepším ako som mala ja), dnes po 3 mesiacoch mám dva ... horský a aj cestný.

Cez víkend som po prvýkrát testovala tretry. No – hubu som si zatiaľ nerozbila, trochu ma cukalo pri zostupovaní, trochu pri nasadaní, tak ale pôjde to.

Trasy upravujem podľa bikerov – občas aj so susedovými deťmi, občas len s mojím starším.

Ale najviac sama.

Povedala som si, že popozerám hrady a zámky v okolí Trenčína ( Beckov, Čachtice už „padli“, Tematín som míňala, budem musieť naštudovať bližšie ako tam), Daška tu dávala výzvu a vtedy som si povedala, že týždenne dám 100km na biku. Potom sme sa stavili v posilke, že do 10.7.2017 dám 1000km. Od mája. Za sebou mám niečo cez 820km. Dosť rovinky – do kopcov sa mi zatiaľ veľmi nechce, ale po minulom týždni a pri blížiacej sa tisícke je to moja ďalšia výzva.

Kedysi nedávno sme sa tu bavili o tom, čo nás núti niekam sa hnať.

Stále nad tým rozmýšľam.

A potom mi skočil pod oči článok ( http://www.npr.org/sections/thetorch/2016/08/10/489554062/-because-i-can-cyclist-kristin-armstrong-rides-to-third-gold-medal-at-age-42 )o Kristine Armstrong – a jej jednoduchej odpovedi – „ Pretože môžem.“

A ja môžem!

A čo ty?

Zdroj foto: Pixabay.com

Komentáre

Šikovná si ty akčná deva, obdivujem. TlieskamÁnoTlieskam

Inak, v Čachticiach taký milý zážitok som mala - som sa na kávu a vodu zastavila a prisadol si ku mne starší manželský pár ( cez 70 mali obaja). 

" A nebojíte sa, že vás prepadnú, keď chodíte sama?"

Som ostala že Prekvapenie . Reku ukradli by mi jedine bicykel spod zadku a telefón. To ma ani nenapadlo. Ja sa reku viac defektu desím alebo zlomeného kolesa Chichocem sa.

Ale zistila som, že ísť s niekým kto je lepší ako ja je makačka. Pre obe strany. A aj nie moc bezpečné. Bola som len jednu jazdu na Vršatci a veru neviem, či druhú stranu ešte uprosím, nech ma vezme Váľam sa od smiechu po podlahe. Sama je to na pohodu. Ideš ako vládzeš, keď treba, tak si dáš oddych. No ale dlhé trasy sú asi bezpečnejšie v skupine. Tak napr. chcela by som dať Bradlo, ale to je celodenné u mňa, cca 100km. Určite 6 hodín - uvidíme čo leto vydá.

Poznám v bledoružom, len ja iba chodím po poli , pod lesom, nie až tak ďaleko od nás, alebo ked som v kupeloch chodila kade tade  ... To iste "Nebojite sa?" "Nebojis sa ?" No nie, lebo by som musela sediet doma  na zadku. Ako obcas mi nieco napadne, zatial len lisky a srnky stretam, strach nie je dobry spolocnik, takze nie. Ako to je "Kto sa boji nech nechodi do lesa"

Chapem, na tom bicykli na vselijakych cestach je to tiez dobrodruzne, tie dlhe trasy, asi chcu spolocnika, len asi sa tazko hlada rovnako zdatny ...

Ono, cyklisti sú jak mafia Váľam sa od smiechu po podlahe ... kyvkáme si furt s niekým a verím tomu, že ak by som niekde ostala bezradne stáť s bicyklom na dve časti, tak zastavujú a organizujú. A tak, zas ja do 50km od domu idem, teda volám autom keby čosi. A na strach niet času, ani si neviem predstaviť - to pod kolesá by sa niekto musel hodiť či čo a to si zas myslím, že chodím po ceste frekventovanej, kde autá lietajú a zas v 25- 30km/ hod nie je až tak bezpečné niekomu do cesty skákať.

Jáj - jeden odvážlivec s kosou mi tam v stredu vletel - dolu z Vršatca som išla - aplikačka mi niekde 62km/hod namerala a strýco davaj cez cestu. Som ani nedýchala či to stihne, ja som nebrzdila - to by sa nedalo v tej rýchlosti ani. No adrenalín.

Inak, po lese chodím s deťmi Veľký úsmev. Aj Bambi mi už cez cestu utekal. Chichocem sa

A dlhé trasy uvidím ako to dopadne.

Adrenalín tak či tak Úsmev

och, to ja mám obrovský strach z medveďov. Nie sú u nás úplne bežné, ale vidieť ich to občas. A to mojmu strachu úplne stačí. Spolu s informáciou, že medveď kľudne prejde aj 60km denne. No a naviac, najbližšou cestou k lesu som pár krat stretla veľkého psa. To radšej cestičky cez mesto využívam....

Hadov sa nebojíš?

To máme foto zbierku a posielame si správy kto kde akého odfotil.

Zatiaľ prejdutých iba Chichocem sa ... inak, decká mi minule jednoho chceli zobrať domov - že však je to užovkaaaaa. Veľký úsmev Hneď som tú trasu vyškrtla z repertoára.

hady ani nehovor. Pozerali sme v piatok všechnopárty a tam bol nejaký herpetológ - milovník hadov. Že keď ťa zmija svakne, že to len si šoufl, opuchne to. máš sa ísť vyspať a na druhá deň si vraj OK. No, moc by som tomu neverila. Hlavne keď rozprával, jak chodil domov a bolo milé, jak ho ten štrkáč vítal - vrtel si chvostíkom.... A o venčení krajty a kúpaní sa s ňou v mori ani nehovorím.....

Váľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlahe  ... "jak chodil domov a bolo milé, jak ho ten štrkáč vítal - vrtel si chvostíkom.."

Nestrašte, medvede, psi , hady ... Chodím tesne pred zotmením, hady už spia, ostatné zvery vyliezajú, o medveďoch som v našich končinách nepočula, ale poľovníka minule stretla, to som nadávala, bo sa rozčuľoval, že mu ruším zver,však skoro v dedine

No nenašla som jednu foto - mala som stupaj medveďa na zjazdovke z Čertova. Dolu briežkom pri predaji lístkov na vlek si to nad ránom vraj šinul. Také ako chlapská päsť to bolo ... celá bezpečne som sa cítila ... hlavne, že decko mi tam bolo predtým mesiac na lyžiarskom Veľký úsmev.

Si mala povedať poľovníkovi, či aj víly buzeruje, že ty si jedna z nich. Dilino.

Krásne, blahoželám Ti k Tvojim dosiahnutým "métam", aj k tým, ktoré ešte len dosiahneš...Pretože smieš a môžeš..Úsmev.Ja dosahujem svoje "méty" nanajvýš tak na záhrade pri pestovaní zeleninyChichocem saChichocem saChichocem saVeľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmevObjímamKvietokSlnko

Ďakujem.

Inak, záhradničenie sú skvelé méty - asi ešte napíšem blog o mojom chýbajúcom géne na túto stranu Hambím sa

tak dumám, čo je dôležitejšie - "lebo smiem" alebo "lebo chcem"

Pre mňa to "smiem". Lebo "chcem" niekedy občas mimo realitu.

Ale ak smiem a chcem, už ma nič nezastaví Váľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlahe.

učím sa od teba, len stále som iba na začiatku :) Jak hovorí klasik v reklame,"... ešte sa musím veľa učiť mamička, veľa učiť.."

A keby si vedela koľko literatúry mám nachystanej ešte. To budem ešte len múdra, keď to všetko prečítam Mrkám.

No vidíš a mne to spojenie - lebo smiem- sa spája skôr  s horšími vecami. Neviem či to bol film alebo kniha, ale pýtali sa veľmi zvrhlého vraha ako to mohol robiť a on povedal - lebo som smel.

No ale radujem sa s tebou že si šťastná a určite cyklistika je úžasná vec aj ked ja som jej nikdy neprepadla, iba tak v detstve.

Ďakujem za prianie.

Hady sú u nás v pohode-pokial človek nemá mimoriadne oslabenú imunitu tak na smrť to nie je.Aj ked to stretnutie nie je velmi príjemné.Horšie sú pustené psy a gazda daleko-a ked mu niečo povieš ašte sa ohradí aj ked je velký on je milučký-no ako to mám vedieť ked doslova cvála ku mne..Vysoká (jelene a srny)to zastanem a pozorujem ale medvede to je kapitola sama o sebe.Osobne som sa nestretla ale sme oblasť kde schádzajú do sadov.

Pred pár dnami som si urobila výlet-doviezť z bike do Kremnice odtial do Nevolné,Ihráč,Jastrabá,Bartošova Lehotka a Kremnica-čas dobrý nohy vládali len ked som sa dala na cyklo.trasu z Ihráča na Skalku tak som to nedokončila lebo sama samučká lesom v podstate na zvážnici a vravím si no v Kremnickom pohorí sú tiež medvede a nikde ani nohy tak som sa vrátila na povodný okruh-strach vyhral.Možno cez vikend je tam viac turistov ale toto bol pracovný den-chcela som využiť den dovolenky

privítala by som bike parťáčku-lebo tiež chodím úseky aj vedla bik,nepretekám.Úsmev

Toto mi ťa nikdy nenapadlo, že čo to behá po lesoch.

Chodím v podstate trasy horou, kadiaľ som chodila ako decko a chodievam aj na hríby, takže nejak som totok nikdy neriešila. Jasné diviaky, vysoká. Ale medveďov u nás poriedko - teda dúfam. Zas - keď som sa vydala na lesnú cestu, čo som nepoznala, tak som brala decká. "Velice zodpovedné" ako mi bolo povedané. No reku jasné. Aspoň tie deti niekto bude hľadať, lebo mňa by asi hľadali až na tretí deň - keby bol pracovný Vyplazený jazyk.

Ale sranda je to s tou parťáčkou. Mne ako parťačka nechýba, na biku som neni zvyklá sa rozptyľovať, beriem to hodne "súťažne" Veľký úsmev, ale tak ja zas tých 40km na jeden šup dám. Keď idem sama, tak idem tak v pol trasy (pred "návratom") na kávu, vodu dočerpať (odmietam ťahať 1,5 litra sebou), fotečky si porobím.

Predvčerom som došla na to, že fakt jediné, čo ma od dlhej trasy odrádza je čas. Ako 6 hodín sa urvať z domu je na draka. Nakoniec som zistila, že viem dať aj 12% stupák v pohode bez státia, že tých 100km dám aj sama. Lepšie ako niekoho naháňať Veľký úsmev a potom ti ešte ohubuje, že "dvihni tú riť zo sedanky a šliapni, keď za mnou nevládzeš". No keby som vládala, tak 10m nie som pozadu, ale pekne 30cm schovaná za zadkom v závetrí Chichocem sa. Ale na jazdu v skupine asi treba mať vhodnú partiu.

No ja by som prijala partnerku tiež, škoda že som za veľkou mlákou, som osamela vlcica na biku . Stretávam veľa cyklistov v grupe aj osamelých, ktorý zamavaju rukou povedia Hi a idú ďalej. Teraz som aj ja ozajstný cyklista,, pretoze som len taký rekreačný bike vykoncila a keď som išla kupit nový tak my poradili že pri mojich výkonoch musím mať niečo profesionálne. Verte , neverte keď som na ten nový bike pod konec leta sadla už som bola v dobrej kondícicke od jary tak som nemohla s neho zapadnúť, urobila som hneď na ňom okolo 70 km . Naozaj nie je bike ako bike . Som naň tak posadnutá že v duchu plačem keď ho musím požičať MM aby stačil za mnou , vtedy ja beriem jeho regulárny. Snazim sa kazde leto urobit 1000 míľ to je okolo 1600 km , na staru babu v middle 50 tis nie zle , hnevám sa na seba že som nezačala skôr ale lepšie aj neskôr ako nikdy ? Podľa prepočtov MM som v jeseni skončila od môjho domu do San Francisco, teda a teraz vraciam , prepočty že za tri leta sa vrátim domov a urobím ďalších 3000 míľ

ÁnoÁno

Pekne! Ja som sa tiež nad tým pozastavila, že kde ja som už mohla byť, keby som roky doma na zadku nesedela.Hambím sa 

No a k biku - jasné, že je to o inom. Je rozdiel sadnúť na starý bike, na mestský - to mám tak na sukničku a nákup na tržnici, fakt v prevádzke cez mesto ako "promenádny", je rozdiel kvalitný horský kde síce ide pomalšie a namakáš sa, ale zas ideš do terénu a ani jamy na ceste toľko necítiš a je rozdiel sadnúť na cestný kvalitný, ľahučký, kde tlačíš defacto len svoje kilá.

Profesionálny máš aký?

Ja mám zatiaľ cestný ale starší. Keby som riešila nový, tak už ma namotali na karbónový (stačilo sa trochu previesť a láska na prvý dotyk s pedálmi Chichocem sa) ...

U nás jazdia inak hodne muži. Ženy fakt z 20tich cyklistov asi 2 - ako nerátam tu tety do obchodu na dedine, čo stretám Váľam sa od smiechu po podlahe. A veľa je cyklistov 50+ čo som si všimla - tí chodia v skupinách - mladí skôr jednotlivci. Ale poznám mojich rovesníkov, čo chodia v skupinách na víkendové jazdy, tak ale to sú iné šliapania - keď vidím vzdialenosť a prevýšenie mám svalovicu aj za nich.

intímna otázka - a čo na to zadok?

Čo zadok! Zadok OK. Predok moja a cikanie!!! Váľam sa od smiechu po podlahe

Sedanku som menila ako prvú na každom biku. Na každom mám inú. Na mestskom širokú a krátku - tam nie je problém, to sa na tom chvíľu len sedí. Na horskom mám v podstate chlapskú, ale dlhšiu. Najmäkšia čo mám, ale tak to treba, lebo keď idem cez oráčinu, či lesom po konároch, to by som veľa nenachodila. No a na cestnom mám ženskú, na cestnú cyklistiku originál. Širokú zadnú časť, odpruženú, stredne tvrdú, montovala a uhlovala som si ju SAMA Váľam sa od smiechu po podlahe  asi hodinu, aby bola PRESNE na mňa nastavená - nielen na výšku od pedálov, ale hlavne na sklon tela pri náklone vpred Váľam sa od smiechu po podlahe. Jako hotová veda a biznis! Hodne spravia tretry - keď ti nepohnú nohu, tak zadkom potom toľko nešmýkaš po sedanke, napr. ja som zistila, že krivo na nej sedím, keď nemám tenisky - sa doľava ťahám.

No a podstatný detail - cyklistické gate mám dvoje. A chcem tretie. Som si povedala, že keď dám tú 1000km do 10.7., tak si kúpim. Také krásne. So škorpiónom .... aby som tu nerobila reklamu Chichocem sa.

Bože - inak občas sa ani nemožno hnevať, keď vás obehnú. Minule som naháňala takého 60tnika Chichocem sa, ale ten mal parádne gate. A zadok v nich Hambím sa. Jak tesaný.

TlieskamÁnoTlieskam

Drahá moja, len tak ďalej. Obdivujem ťa, fandím ti  Mrkám  Tlieskam

Ja som cyklista lepší amatér, skromnejší profík.  Bicykel ku mne patrí ako poznávacie znamenie.  Sadneš a ideš ! Veľký úsmev

Po rovine idem ako stroj, nelimituje ma nič. 

A stupáky ... záleží od aktuálneho prevýšenia a biku, na ktorom akurát sedím. No furt si myslím, že pri mojej kondičke by to mohlo byť lepšie. Raz sa na spiriometriu vyberiem Vyplazený jazyk

Už som taká   otrlá, že aj lonové kosti si zvykli Chichocem sa 

 No predsa len, Lenka, ako si si zvykla, zžila sa s tými cyklogaťami ? Nezavadzia ti to tam ? Kamoška vyskúšla dvoje, a furt na ne nadáva...

 A ktosi mi o spodnom prádle na bicykel hovoril, ale 50€ za spoďáre ... No, uvidííííme  Mrkám

 

 

 

 

Videla som, videla tú foto zadumanú na FB . ÁnoÁnoÁno

Mňa odchytili chlapi profíci hneď na začiatku a hneď hentaká značka, taká značka - "nieže si kúpiš lacný šmejd. Rebríčky moja rebríčky!!!" A bola som poučená i peňaženka moja.

Ale musím priznať, že je to fakt o rebríčkoch. Ako je o inom v gatiach za 30€ a inak sa sedí v gatiach za raz tak. Gate ti musia sadnúť. Žiadne väčšie - menšie plus mínus. Ak berieš s trakmi, tak menšie ťa môžu potom ťahať na ramenách a aj v stehnách viac sťahovať. Väčšie zas tá cyklo vložka je potom väčšia ako potrebuješ a zavadzia. Potom sa ti zadok šmýka a omína.

Ako taký detail - bola som poučená hneď na začiatku s miernym rumencom, že sa to "na telo" bez spodného prádla nosí .... pche! to som ja dááávno mala naštudované, ale nechala som chlapov pýriť sa  Váľam sa od smiechu po podlahe. Lebo okľukou vysvetľovali, že ak dali pod to ešte spodné prádlo, tak potom mali zadky ošúchané Chichocem sa. No áno - to im verím.

Ja ak, tak hodím ešte na biele cyklo gate (také si nekupuj, presvitajú Veľký úsmev) druhé gate - také milionvačkové, voľné.

Jaj a včera hláška - " Sukňu na bike si kúp. Takú majú!" Tak a teraz som v rozpakoch, lebo som chcela gate ale tá sukňa, tá mi nejak spať nedala. Ja sukne totiž veľmi rada.

Dikes za obšírne infošky zo sveta cyklo spoďárov a inších outfitov  Áno

Mne chvíľu trvá, pokiaľ si poviem, že nastal čas na "rebríčky", ale potom sa do toho opriem o to viac Veľký úsmev

Asi najbližšia mi bude  verzia cyklo gate naspodok, navrch nejaké onakvejšie .

Tiež suknička ma zaujala ! pobádam, pogooglim Mrkám

 

Rado sa stalo.

Cyklo gate a navrch bežecké kraťasy, alebo také krátke gačky pod ritku praktizujem do hôr. V kopcoch mi ten vietor pod gace nevadí.

Sukňu som videla v sobotu v akcii. Len asi to bola bežecká sukňa na cyklogatiach. Tak som si naštudovala zahraničné know how a zistila, že je na krátke a stredné trate (cca 2 hoďky), recenzie hovoria, že "super keď idú na cyklotrase na kávičku" .... hmmm .... také teda nepotrebujem. Hneď som pánov pospovedala, čo mi to navrhovali. Tak keď ma kdesik zobrali, tak sme šľapali skoro 4 hodiny a jediná zástavka bola, keď ma nechali v kopci a ja som už nevládala. Vtedy som sa fakt zastavila Veľký úsmev.

No a add praktickosť - tak na cestný bike to neni - zvyšuje to protivietor a spomaľuje. A ja rada rýchlosť. Hambím sa

Ja nemám cyklo gate a robím aj tak dlhé trate akurát som sa vrátila po 65 km , trochu bolia kolena ale celkom v pohode , podľa mňa treba dobre sedlo , predtým som mala široké a mäkké a zadok bolel po pár kilometrov a teraz mám tvrdé, úzke a dlhé a to my naozaj pasuje najlepšie. Všetko je tiež ako je sedlo nastavené, musí byť dopasovane presné k tvojmu telu, teraz ma bolia kolena lebo som mala o pár milimetrov nižšie ako treba a netrpeli to kolena lebo som nemohla nájsť kľúč aby som ho zastavila, (MM vždy robí poriadky v garáži ) myslela som ze budem len chvilu ale pocasie bolo perfektne na bike tak nevyužiť to ? Teraz ste my trochu poplietli hlavu tým čo sa stane ak dostanem defekt alebo stretnem medveďa či had sa vyplazi ž lesa ? už by som aj mala krásny kožuch s tých zvierat čo nachádzam pozabijanych po ceste. U nas naozaj je pravdu povediac je raj pre cyklistov , viac cyklisti ako cyklistky .v týždni viacej osamelý jazdci ale pocas weekendu viacej v skupinách

Ako sedlo je alfa - súhlas. Nielen výška, ale aj uhol a po tých koľajničkách - dopredu - dozadu - aby ruky si to neodniesli ako u mňa Hambím sa.

Ja som sa zastrájala, že cyklo gate nedám. A keď som dala, tak si nad 50km trať ani neviem predstaviť. Ale tak - každého voľba.

Na Slovensku nie sú cesty príliš pre cyklistov. A šoféri niektorí - hmmmm, keď ma skoro v piatok zachytil, tak teda sranda ma prechádzala. Ale je ich málo, tých exotov. Našťastie. Občas sa nájdu takí zlatí, čo trúbia, lebo idem stredom pravého pruhu, potom obehnú a idú stredom cez oba jazdné pruhy, lebo pravý kraj je samá jama. Hlavne, že cyklista si tam má zadok rozbíjať a bicykel ničiť.

Ďakujem všetkým šoférom, ktorí to chápu a tolerujú. Fakt ich je prekvapivo dosť.

Nie som rozmaznana americkymi sirokymi cestami, mozno povedat,že som až tak nesoferovala doma ale niekedy keď idem so sestrou v aute tak obdivujem slovenských šoférov ako môžu šoférovať po takých uzskych cestách a na dedinách ešte veľa krát ľudia majú na krajnici poukladané drevo alebo nejaký stavebný materiál. Sofery tu odtiaľto by sa asi pozabijali prvým supom. A ešte ísť na bicykli , naozaj je to veľmi nebezpečné. Tu sú na cyklistov dosť tolerantný, krajnice sú dosť široké, ale ako som povedala ja vyberám radšej trasy medzi kukuricnymi poliami a lesom, kde väčšinou nie je trafic. Naše mesto leží nad jazerom Erie, ktoré myslím založili v 18 storočí slovaci( krásny slovensky kostol, ale omše už v slovenčine nie sú)poliaci, nemci, francúzi a taliani, lebo okolie pripomínalo každému rodný kraj. Nad jazerom sú obrovske krasne vinice ktore sa tiahnu pozdlz jazera az do Buffalo, ako 150 km mame na Niagarske, a ž druhej strany znova ďalších 120 km do Cleveland tiež popri jazere . Počasie je veľmi podobné do slovenského. V tomto čase je tu festival pre bikov ale harleyovcov, je ich tu teraz tisíce, to je najväčšie nebezpečenstvo pre cyklistov lebo jazdia v skupinách a niektorí sú veľmi netolerantni .

Tak to musí byť paráda, kde žiješ. Opísala si to nádherne.

No už som si zvykla, zo začiatku bolo všelijako, presťahovali sme sa sem z NY , kde som bola naučené na ruch, ale pocas som zistila, že veľa je kraj podobný do rodnej zeme a hlavne prišla som na chuť cyklistické, ktoru až tak nemôžeš realizovať v obrovskom meste . Počase si zvykneš na všetko a vďaka bohu že existuje Viber a skype , nemusí sa čakať pri telefóne hodinami aby Ta spojovatelka spojila s niekým na druhej strane sveta . Niekedy sa rodina nevidí rokmi aj keď bývajú neďaleko seba no nie ?

ÁnoÁnoÁno

Výzva? Pred rokom to boli kilá. Tak nie je ich o veľa menej, ale aspoň nie som taká dengľavá a unavená, "vytiahla" som sa zo zimných prechladnutí do stavu, že sa teraz nebudem doliečovať pri mori. Pochopila som a zmierila sa s tým, že rýchlo to nepôjde.

Toto leto sa chcem naučiť jazdiť na kolieskových korčuliach Chichocem sa Zdedila som po staršom junákovi, tak skúsim a snáď sa nedolámem.

ÁnoÁnoÁno

Ja som kolieskové silno zvažovala. Potom som si povedala, že tam nemám základ a bolo by treba od piky. Na biku základ je, tak teraz "pilujem" detaily.

Fúha... ja mám základ len klasické korčule na ľad, dúfam, že to stačí Chichocem sa Žeby som si kolieskáče aj na dovolenku zobrala? Blbý nápad alebo ani nie?

Podľa toho aké máš poistenie Veľký úsmev ... dorúbať sa niekde v Taliansku a potom riešiť úhradu zdravotného ošetrenia nie je sranda. Ale zlámať ruku v Tatrách či v Štúrove víde asi nastejno. Chichocem sa

Hlavne by som sa pozrela, či na tej dovolenke sú inlinové chodníky, keď by som sa chcela s korčulami niekam hnať.

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.