Také malé Vianoce

Včerajší deň bol skvelý! Napriek všetkým problémom a termínovým zmätkom, dorazila opäť raz po dlhšom čase domov naša Barča (jej odhad kedy príde sa pohyboval medzi piatok a utorkom) a to dokonca v takom čase, že ma stihla ešte doma, kde sme prehodili aspoň pár prvých slov a vymenili najdôležitejšie informácie o tom čo, kedy. kde a ako - a stihla ma ešte hodiť autom do mesta (ako dobre je mať dospelé deti s vodičákom ).
Do mesta, kam som sa vybrala na Vianočné trhy, stretnúť sa s naničmamkami - a prvýkrát odkedy trhy existujú aj s pevným úmyslom, že tentokrát už ten punč ochutnám (preto som sa vzdala auta a nechala odviezť). Okrem punču som sa ako malé decko tešila, že sa konečne naživo stretnem s Natinkou, lebo hoci sa naše kroky určite sem-tam križujú, k osobnej kolízii zatiaľ neprišlo.
Stretnutie to síce bolo také minimalistické (okrem Natinky a mňa prišla iba Lobelka), ale veselé bolo ako keby nás tam bola celá kopa - či to bolo účatníčkami alebo punčom - ťažko povedať, ale bolo super. Začiatok sa niesol v znamení silných strojov - celé Františkánske námestie bolo do posledného centimetra zapratané výkvetom toho najlepšieho z motorkárskeho sveta - dych vyrážajúce silné tátoše a ich úžasní majitelia, ale aj na počudovanie krehké majiteľky. Mnohí - ako sa patrilo vzhľadom k dátumu - v kostýmoch Mikulášov, čertov či anjelov: A boli medzi nimi aj takí, o ktorých by ste mohli prisahať, že to nie je kostým, že ten sa musel tak už narodiť. Iní mali svojich horúcich tátošov vyzdobených vianočnými reťazami, stromčekmi a podobnými dekoráciami, kto nemal celý kostým, mal aspoň mikulášsku čiapku na prilbe .... proste paráda. Ak by sme neboli na charitatívnej akcii a začali vyberať, mohli sme aj celkom slušne zarobiť, lebo kým sme čakali na detičky, pristavil sa pri nás nejeden japonský turista s prosbou o fotku - ak sa po čase Natinka prestane ozývať, vedzte, že išla na návštevu k šikmookým priateľom
Neviem, čo tieklo rýchlejšie - či čas alebo tie punče a medovinky - ani sme sa nenazdali a námestie zmenilo "imidž" - rozsvietili sa všetky tie žiarovečky a žiarovky a atmosféra bola ešte čarovnejšia ako dovtedy (Nati, hoď aj fotku stromčeka - ak sa vydarila), prešli sme aj stánky s "prkotinkami", čo to sme aj pokúpili, vzájomne sme sa obdarovali nielen vlastnými výtvormi, ale aj kúpenými darčekmi a nadišiel čas pomaly sa rozlúčiť.
Domov som cestovala s takým krásnym pocitom na duši, ako mávam naozaj iba na Vianoce, v prázdnej električke stačilo privrieť oči a predstava mrazivého večera s ticho padajúcimi obrovskými vločkami vôbec nebola nereálna. Doma ticho pukotal ohník v krbe, natiahla som sa na gauč, vedľa seba som si položila čajík a koláčik, čo dcéry upiekli - a čuduj sa svete - dávali "animák" Autá - no skrátka, ako hovorím - také malé Vianoce!
Natinka, Lobelka - ďakujem vám, že ste k tomu prispeli