Nikdy mi nenapadlo, že som paranojik. Priznávam teda, že vždy som domýšľala hororové konce. Vo všetkom. Vyhovárala som sa, že to potrebujem, aby som sa pripravila na to najhoršie. Že potom už zoberiem všetko ostatné ako lepšie a budem to považovať za výhru.
Nepridávala mi babka - tragédka. Milovala tragédie, vedela o nich rozprávať. A tiež ich videla vo všetkom.
Na konci roka som podstúpila kvôli nejakým zdravotným problémom psychologické testy. Dlhé a podrobné. No a záver bol, že som z toho vyšla ako paranojik. Najskôr sa mi to zdalo divné. Reku, keď ja som paranojik, čo je moje okolie. Nevedela som sa s tým nejak vysporiadať.
Lenže, čím viac o tom uvažujem, tým viac tomu dávam za pravdu.
Napríklad včera.
Predávam nejaké veci na internete a deň pred tým som posielala balíky s podobným obsahom. Zrazu mail. Pozerám na to, pozerám. Úplne paralyzovaná. Hovorím si - no zbohom, iste som poplietla balíky. Boli 3, a keď som to úplne skrížila, to zase bude sranda, kým to dám dohromady. A čo keď.... No proste, hneď som videla tisíc komplikácii.
Sedela som na stoličke, hľadela na obrazovku a nebola som schopná ten mail ani len otvoriť. Trvalo to dobrých 15 minút, kým som nabrala odvahu.
A ono to bolo veľmi milé poďakovanie za rýchlu dodávku.....
A takto to beží so všetkým. Zajtra idem na kontrolu k lekárovi. Už dva dni mi je z toho zle. A ďalší týžden sa budem spamätávať. Presne z rovnakého dôvodu..... Domýšľam, čo by, kde by... Dosť často tie moje návštevy končia tak, že v poslednej možnej chvíli zdvihnem telefón a pod nejakou vymyslenou zámienkou sa preobjednám :) Niekedy tak získam aj mesiac naviac :) Len teraz nemôžem.... Ach jaaaj 
Snažím sa o rôzne finty na seba. Najlepšie asi zaberá parafraza na 100 ročného starčeka - Najlepšie bude, keď bude tak, ako bude.... Tuším by som si to mala napísať na vrch monitora. Lebo to je asi miesto, kde pozerám najčastejšie :)
Kami,....nie do nemoty. To je práve to, že to treba vedome precítiť a nechať rozptýliť v každej svojej bunke - byť tu a teraz. Niekdy stačí chvíľka (ako nádych).....inokedy nepomôžu celé hodiny.....práve pre nesústredenosť a vypnuté vedomie precítenia.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Plne súhlasím, ta nesústredenosť ....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dasi...diagnozy sú rôzne, vypovedane nás najviac strašia..
čo sa týka katastrofických scenárov, v tom som majsterka a som aj majsterka organizovania samej seba, aby som sa svojim "katastrofám" vyhla
takže nie si v tom sama
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Na katastrofy, ich predpovede a krízové scenáre som bohorovno prenechala iným v mojom okolí. Jaj či to je úľava. Fyzická.
Viem však o čom píšeš, lebo som si tým prešla. Ale pamätám si, že som sa vedela vynervovať do vysokého tlaku, búšenie srdca, pomaly až mdloby. Myslím, že ide o úzkosť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jak hovorí moja lekárka: "gény sú sviňa, to neobabreš :D"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Verím, nie jednoduchá situácia. Ja občas zvyknem, no pokúšam sa "mazať" pesimistické výhľady pomocou techniky Hoooponopono ..., pointa jednoducha aj náročná zároveň, stačí dookola opakovať základnú formulku. "Milujem ťa, ospravedlňujem sa ti, odpusť mi prosím, Ďakujem..." a do nemoty. Alebo možno rovnako bude fungovať ak to skúsiš s Otčenášom.
Len to netreba riešiť prečo načo začo, abo aj také sa dá, aspoň budeš myslieť na iné.