Nejaký týžden dozadu sme mali možnosť zúčastniť sa zájazdu do Izraela. Súčasťou bola aj návšteva mesta Kána. Možno ste o tom počuli - Kána je miesto, kde Ježiš urobil prvý zázrak. Na svadbe premenil vodu na víno. Niektorí tvrdia, že to preto, elbo zobral na svadbu aj svojich učeníkov a tí sa údajne trochu viac zabávali. A tak bolo treba zachrániť situáciu 
Netuším, či to je pravda.
Kána sa vďaka to
muto zázraku stala miestom tradične spájaným s manželstvom. A tak sme aj my mali možnosť obnoviť svoje manželské sľuby. Teda poviem, na rozdiel od párov z Filipín, my sme sa len slabo pripravili. Filipínske dievčatá mali všetky biele šaty, ruže v ruke.
Nevadí, o to nešlo, aj keď bolo by to pekné...
Iné som chcela. Kňaz v kázni pri obrade rozprával, že by sme mali chcieť, aby sme sa v manželstve vratili do doby, keď sme mali naozaj svadbu. Jaaj, v tom momente mi vyplo sluchové orgány a len mi šrotilo v hlave. Čože??? Vrátiť sa o 20 rokov späť? Aj so všetkými problémami? S časom, keď sme si museli na seba zvykať? Zladiť rôzne zvyky? Vytvoriť vlastné tradície?????? Naučiť sa spolu žiť? Moc som už potom nepočúvala a neustále som sa k tomu vracala. Musela som dokonca na rozhovor s oným kňazom, že jak to myslel. Potrebovala som si to vyjasniť. A ukázalo sa, že ja v nejakom dese som to celkom blbo pochopila. Teda, možno to je trochu aj tým, že je Poliak 
On myslel, aby sa náš vzťah, naša láska vrátila do nadšených dôb. Kedy sa nám na partnerovi zdalo všetko úžasné. Kedy sme nemali žiaden dôvod na kritiku, na hnevy a urážanie. Aby sme sa už nevedeli dočkať, kedy naše dieťa vyletí z hniezda a my si zase budeme užívať len jeden druhého.
Odľahlo mi Teda, na čas, kedy naše dieťa vyletí sa neteším, ale je to život. Ale vďaka manželovi mám pocit, že ten vzťah rokmi sa len zlepšuje. A naozaj priznávam, že ten romantickejší je on. Na začiatku to mne, racionálnej stvore aj vadilo. Ale dnes som rada.
To musel byť ozaj veľmi zaujímavý a nezabudnuteľný zážitok