Z denníka naničmamy po x-té

Fuuha tak to je silná káva, tie knižky. Keď ty si včerajšia, tak ja som asi z praveku, lebo ja som tiež na Anne zo zeleného domu a podobných knihách vychovaná a teda som netušila, že takúto "literatúru" omladine ponúkajú. Ja nečítam ani autorky, ktoré píšu o rozpadajúcich sa manželstvách, chorobách a zápasoch hrdiniek s podobnými problémami. Myslím, a aj naokolo vidím, že reálny život má takých príbehov viac než dosť. Nepotrebujem sa ešte dostať do depresie takýmito knihami, to radšej tú romantiku a trebars aj červenú knižnicu. No a keď potom lietam moc v oblakoch, tak ma moji chlapci uzemnia. Napríklad včera mi mladší prišiel zo školy, a že on je unavený a ledva chodí...Tak som sa opýtala, čo sa stalo. Vraj mu učiteľ dal behať 3x1000 m. Pôvodne behali iba 1000m. Telocvikár im povedal, že si môžu vybrať tempo behu a tempo toho môjho sa mu zdalo veľmi pomalé, tak aby sa trochu zobudil, tak si to má zopakovať a hneď 2x. Ako uškodiť mu to neuškodí. Len on sa mi vyžaloval a čakal, či mu dám za pravdu, že sa mu krivda stala. Tak som chvíľu zostala v pomykove ako reagovať. Podarilo sa mi povedať čosi rozumné tak, aby aj vlk bol sýty aj ovca celá. Čo sa auta týka, no to ja mám "šťastie". Vždy sa čosi pokazí, keď ja šoférujem. Aj regler, aj akumulátor, aj brzdy, aj otáčky padli zakaždým, keď som bola za volantom ja. MM už sa ma preventívne pýta, či bolo všetko OK. Aj na synovom odišli sviečky a akurát som s ním ja bola na nákupoch.

Nejak ma nic nezaskocilo, naopak mame za sebou dva velmi velmi pozitivne vikendy, tuto sobotu sme stihli Bankovsky beh (behali len dievcata), cyklisticke preteky (Tamara) a polievkovy festival, tam sme sa zucastnili vsetci . Pocasie bolo uzasne, atmosfera v Kultuparku velmo prijemna, polievocky fajnove.
Jo a dolezita vec Tamarke pribudli dalsie 2 medaily

S knihami ma trosku desis, musim pozriet co cita Emca, chodievame sice do kniznice spolu ale nejak mi nenapadlo skontrolovat co cita, Tamca si vezme len jednu knihu aj tu ledva otvori Ked ti mozem poradit velmi pekna kniha je Klara a matohy http://www.martinus.sk/?uItem=114834.

So zvieratami mame peripetie aj my, viac menej len so starsou chytila neuveritelny brainstorm, co sa tyka pohybu a jedenia, len sa zacala budit rano o 5 ze chce ist von. Boli casy ked dokazala spat rano takmer do 10

Este mi napadlo ze deti ficia aj na tejto, ma niekolko pokracovani ale tato je vynimocna ze si deti do nej mozu pisat http://www.martinus.sk/?uItem=130405

mne sa vidia tie knihy, co opisujes, realisticke. A ak su pisane vhodnym stylom, tak myslim, ze je to dobra priprava pre deti. Ziadne sladke, nerealne bludy. Ak dievcatko vyrasta na sladkých knizkach, moze ju potom realita pekne zaskocit.
Inac, Anna zo Zeleneho domu je moja top, ale uz v case, ked som ju citala, mi bolo jasne, ze toto je pribeh z uplne inej doby, ako zijeme my.
Dalsia vec je, ze dnes vo vseobecnosti detim menej citaju ako kedysi. A ak sa najde autor, ktory dokaze pisat putavo a pritiahne deti ku knihe, je to velke plus.
A co ma prekvapilo, zaskocilo? Nuz, velmi nevinne to nebolo. V nedelu mi nebolo rady, tak som lietala po dome a upratovala ako daaabel. Savom proti plesni som vystriekala jednu miestnost a zrejme som sa priotravila vyparmi...naco by som si davala rusku, vsakano... Tak som uz 3.den oblbnuta, bolia ma dychacie cesty a cakam, kedy to pekne, samo od seba prejde
Eva

Detské knihy sú pre mňa záhada záhad. To, nad čím sme sa rozplývali my a neskutočne pritom rojčili, je pre súčasné slečny out a trápne.
Ale poporiadku - autori asi žijú v tom, že kým písala taká Bronteova, tak fakt o sirotách bola tvrdá realita, kým my sme ju mali už len ako veľmi romantické pozadie. Takže tie tvrdo podané "reality" v detských knihách asi majú byť tou romantikou zajtrajška. Neviem.
Ozaj číta ešte niekto romantickú literatúru ( čul myslím Dumasa, Huga), či realistickú (Hemingway, Remarque) z mladých?
Veľmi, skutočne veľmi by som uvítala povinnú literatúru späť do školských lavíc zaviesť. Ak niekde je, dajte vedieť, nech tej ZŠke zatlieskam.
Kami, ja neviem či pri chlapcoch to nemám ešte o kus ťažšie. Ja som sa ti veľmi tešila, ako si budú sami čítať, že do toho veku dorastú, že ich prepadne čaro papierových stránok. Veď majú po kom .
A nič... Ničové nič. Prečítajú jednu stranu, ešte keď mama číta nahlas, radi sa usalašia v posteli, ale sami ... ee!
Knižný výber pre chlapcov sa mi zdá pomenší.
Starší sa tak bavil trochu na Denníku odvážneho bojka, ale keďže som ho prečítala aj ja, tak teda nič moc a vadí mi hlavne komiksové písanie knihy.
Fakt sa snažíme tak veľmi veľmi deťom uľahčiť životy, že im servírujeme ťažko stráviteľné porcie.

S kočičkami ti držím palce. Ja som liečila chlapčekov a najnovšie aj seba .

No tak tie knihy, to je masaker... Netvrdím, že treba deti držať v zlatej klietke a vykresľovať im život super ružovo, treba ich konfrontovať s realitou, ale toto sa mi zdá moc.
Cez víkend som strážila kamarátkine deti (3 a 6) a večer som im čítala z knihy Detským srdiečkam, konkrétne knihu č. 3. Sú to jednoducho a veľmi zrozumiteľne napísané krátke príbehy s jasným poučením, jeden príbeh je tak na 5 - 7 minút čítania. Všetky príbehy sú o jednej rodine(rodičia, starí rodičia, dve deti) a pointa je vždy jasná - buďme k sebe dobrí, slušní, úprimní, nemajme predsudky a podobne.
Pri jednom z tých príbehov som mala problém, aby som sa nerozplakala, bolo to o tom, ako sa Filipko nechcel kamarátiť s Oskarom, lebo Oskar vyzeral zvláštne a aj keď sa správal veľmi milo, Filip sa ho štítil. Filipkovi potom jeho ujo vysvetlil, že Oskar má Downov syndróm. To vysvetlenie a Filipkove prijatie bolo tak neuveriteľne dojímavé, že som mala problém to rozdýchať.
Asi trochu od veci, ale ja som po dlhom čase držala v ruke naozaj užitočnú detskú knihu.

Moja oblubena kniha bola Mikulasove sibalstva, v tejto podobe uz zial nie je, teraz ju rozdelili na niekolko casti. Vtipne pribehy partie chlapcov v skole, na skolskom dvore a doma. Vzdy ma vedela pobavit Dokonca natocili aj film Mikulasovi patalie http://www.csfd.cz/film/264178-mikulasovy-patalie/ moje holky tento film videli niekolkorat. Ja citam vela, dievcatam kupujem na vianoce vzdy aspon jednu knihu, starsia cita tolko, ze nestacime do kniznice chodit ale mladsia ee, musi ju ozaj zaujat.

No tak teda naozaj realistické knižky ste čítali.
Moje deti mali radi slovenské rozprávky, krásne pri nich báli, ale ked boli väčšie čítala som im povesti to ich zaujímalo, ale väčšinou nie uspalo, lebo mali mnoho otázok. Našťastie moje devy hlavne staršia sa stala naruživou čitateľkou a chcela čítať každému a všetko a tak mňa určite uspala zakaždým.
Ja nemôžem ísť ani do knižnice, ked tam je nejaký spisovateľ a číta, lebo som zažila takú hanbu a to som bola o hodne mladšia - zadriemala som pri takom niečom a nakoľko som tam bola medzi cudzími tak som sa hanbila opýtať či si to všimli. Jednoducho mňa toto uspáva, tak ako česanie u kaderníka.
Mne utkvelo v pamäti niečo z dávnej minulosti, hned po prevrate sa zmenil šat každého mesta a plno nových obchodov a ja som milovala výklady - pozostatok z doby, kedy výklady boli úžasné, no a išla som v Bratislave len tak ležerne a z diaľky na mňa kričal výklad nejakej kresťanskej predajne, kde boli vyložené knihy aj s veľkou uputavkou Rozprávky pre dobré deti - alebo tak nejako a mne vyhrkli slzy lebo som si predstavila mnoho malých deti, ktoré sa cítia vinné lebo si neupratali izbu, alebo nevedeli písať či niečo iné.
Som hlúpa, ale ja sama som sa cítila veľmi vinná ak mi niekto dohováral že som niečo neurobila alebo pod. a teda ako dieťa som si o sebe nemyslela že som bez viny a to si myslím že som bola celkom dobre dietko.
Ja v tom čase by som sa pri takom nadpise cítila tak ako aj v tej dospelosti.
Prečo nie len pre deti a všetky, ktoré dieťa je naozaj dobré. Ako dospelá viem, že všetky deti sú dobré iba mi dospelí to nechceme vidieť či už v škole alebo doma.
No a v ten piatok ked som bez nohavičiek chodila po lese som našla množstvo lesných jahôd a černice som mohla zbierať aj do vedierka, všetko chutí oveľa lepšie ako ked je toho veľa.
Takže aj ja mám tam hore niekoho kto ma vedie.

No tak to máte veru náročné čítanie, nič pre mňa Ja som takto nedočítala knihu čo mi dcéra na odporúčanie knihovníčky požičala, akosi som sa nevedela vcítiť do deja- od počatia k pôrodu a popôrodných traum-to bol zhruba obsah deja a problémov s tým súvisiacich.
Momentálne mám traumu, že ma pobolieva bedrový kĺb a akosi aj kosť nad ním, neviem či to zápal, snáď to povolí alebo to rozbehám alebo budem zas vyradená na pár mesiacov...
A ďalšia trauma je, že sa nám stratila Kituška a niet jej.
Inak nič strašné sa mi nemusí stať, proste október a november sú pre mňa ťažké, automaticky klesám.
Nevadí však Vianoce sú to coby dup.

No, veru mňa žiadne sladké knihy nebavili ani v detstve, mala som rada Robinsonku, Janu Eyrovú, Strašidlá najstrašnejšie a Strašidlá na dobrú noc od Hitchcocka, Draculu , Dobšinského - to teda žiadne slaďáky neboli. Dodnes romantiku nečítam, vyslovene romantické filmy úplne nemôžem ani len desať minút pozerať...mám rada romantiku ale len a len v reáli, nie na papieri, ani vo filme, proste nič sprostredkované a tie knihy čo popisuješ, by som zrejme ako decko preferovala. Podľa mňa si mama dietko pozná (alebo mala by), či je na také knihy zrelé a či je vôbec ten typ. Osobne si myslím, že silné príbehy vôbec nie sú len pre menej vnímavé povahy, skôr naopak, alebo skôr tak, že sú deti, ktoré sú natoľko vnímavé, že ich rožkom neopiješ a vedia, že sú tu aj iné, temnejšie stránky života, že je tu realita a chcú ju poznať. Viem to podľa seba, chcela som o tom vedieť a chcela som poznať tie okolnosti a čo prežíva človek v takých situáciách a dodnes ma pútajú diela a dielka, ktoré sú vlastne také psychologické sondy do ľudskej duše, čo sa tam deje, keď sa trápi a aké sú východiská, ak sú. Myslím, že by som to neriešila, ak to dietko chce čítať, nemá mu to ako uškodiť. To, že si ty precitlivelá, je iná vec, maličká je možno po tatovi Traumy nemám žiadne, všetko funguje a čo nefunguje, riešime