Naše deťúrence, kobylky, slniečka, nezbedníci, poklady, ratolesti, dediči, postrachy ..., nás nikdy nenechajú spať na vavrínoch spokojnosti rodičovskej výchovy. Starajú sa nám dennodenne o radosti, starosti, menšie či väčšie trápenia a ozaj niekedy nevieme, či máme plakať, smiať sa alebo nadávať. Tak často sa vidíme v ich správaní, sú našim dokonalým zrkadlom a inokedy zase máme pocit, že ich v pôrodnici museli vymeniť.
Ale ako veľmi by sme sa bez nich nudili.
Chceme z nich vychovať životaschopné stvorenia, ktoré sa vo svete ostrých lakťov nestratia a zároveň sa zlostíme, ak si svoje schopnosti trénujú práve na našej trpezlivosti. Boli by sme radi, keby naše decká túžili poznávať nové obzory, odpovede na nepoznané, ale občas nás privádzajú do šialenstvá ich otázky, alebo ešte lepšie hókusy, pókusy ... Zlostí nás, keď puberťáci odvrávajú, majú v izbách ako po atómovom výbuchu a zabúdame, že sme iné neboli. Tak často si povieme, že sa nebudeme správať ako naši rodičia a koľkokrát sa prichytíme, že reagujeme v krízovej situácii rovnako. Až keď máme vlastné deti, začíname lepšie chápať naše mamy. Napriek tomu robíme, pri usmerňovaní našich detí na ich rušnej ceste životom, všetko čo je v našich silách a zásobách trpezlivosti a nekonečne ich ľúbime.
Dietky, naše, vaše aj susedovie, z ďaleka i blízka zo srdca vám prajem veľa zdravia, trpezlivých a milujúcich rodičov, spolupracujúcich a nezlostiacich súrodencov, chápavých učiteľov, verných priateľov, veľa snov a slniečka v duši.
PS: Moje ratolesti, hneď po Vianociach začnú riešiť, čo by chceli dostať k sviatku detí. Kto vie prečo práve prvý jún, je sviatkom detí na celom svete nech popíše.
asi tak pred hodinkou a pol som sa vratila s risom z pohotovosti, podvrtol si clenok - cely tyzden sa chodime domov len najest a vyspat, vonku je stale krasne, kto by trcal doma? - a vecer tesne pred spanim, cestou do postele sa mu toto stane
... oslavu zaimprovizujeme, odveziem ho na bicykli volakde na luku pod strom, do kyblika naberieme vodu z potoka a budeme chladit bolavu nozicku
... ako sme zbierali s nanicmamkami informacie o detoch z inych kutov sveta, castejsie mi na um prichadza, najma pri pohlade na toho mojho spokojneho, ako ine deti prezivaju rozne situacie a chvilky, co zivot prinasa.
tak nam - maminkam - zelam, aby sme zajtra trpezlivejsie zbierali rezance a mrkvu z koberca, struhali pastelky a chystali fajne chlebiky na vylet. a cim menej zlostili nase deti
