Ako sa spravat ked dieta chce rozhodovat

Neviem, ci je to dobra rada, ale vzdy ked je to aspon trocha mozne ber ho na ruky a stiskaj. Jasne netreba ustupovat ak dieta chce nieco, co nemoze, je pre neho nebezpecne ....
Mala som problem dat do jasli dvojrocne dieta, 10 mesiacov je malicko, aj caste choroby suvisia s kolektivom, ale chapem, ze to bolo asi nevyhnutne, k tomu problemy s uskami. Potrebuje mamu, jej laskyplnu naruc ... deti su velmi casto barometrom nasho spravania, vidim to pri nasej najmladesj a to uz ma sedem rokov. Casto ochorela, v casoch ked som ja mavala stresy.

ahoj, tam,
tvoj syn ťa veľmi potrebuje. Nosiť, nosiť, túliť, rozprávať a venovať.

Ja som odišla od najstaršieho po roku do práce a to isté, ako píšeš, celý deň pohoda, akonáhle som sa objavila vo dverách, deco sa nevedelo zmestiť do kože. Ide o to, že akákoľvek emócia je pretlak z toho, že si sa vrátila. A on to nevie dať inak najavo.
Za mňa ti napíšem, že odísť od tak malého dieťaťa bol môj najväčší životný omyl, nestálo to za to. Ja si z toho obdobia nepamätám absolútne nič, iba že som chodila do práce. Ale ako on rástol, a čo sme robili, ako vyzeral, tak z toho si nepamätám nič. A to už nevrátim späť. Ako neriešim tu, prečo máš syna v škôlke, len ti chcem opísať obdobie, v ktorom sa ty teraz nachádzaš. A je to celé o tom, že tvoj syn ťa potrebuje. Potrebuje ťa cítiť, vnímať, počúvať, potrebuje ťa celú. Ty nevieš, a on ti nevie povedať ako sa v tých jasliach má, akí sú k nemu, čo tam cíti. Ale vidíš na ňom, že chce teba. Daj všetko nabok, daj mu svoju náruč, svoju pozornosť, svoj úsmev a keď bude mať dosť, tak si nájdeš čas aj pre seba a domácnosť.
A ak ťa chce v noci mať pri sebe, tak si ho daj k sebe. Samo sa osamostatní, keď to bude cítiť. Pri mne sa striedajú, kto sa zmestí do postele. Bežne v noci príde nejaké rydlo a vryje sa, kde sa zmestí, precápa, či je to skutočne maminka a vtedy niet nad spokojnejšieho človeka a nad šťastnejšie ranné úsmevy.
Pravidlá si urči, trvaj na rešpektovaní, to je ako jasné, ale jeho priorita je mama.

Tami, nerob si problem z toho "aby si nezvykol". Nejde o zvyky, skor o respekt. Respektuj jeho, ale aj seba. A on sa to nauci tiez. Aj voci sebe i tebe.

Neriesila som, pravidla nosenia, skor to, ci sa chcelo. Pomojkam, ponosim. ked ma boli chrbat alebo miesam prazenicu, mohol spravit aj scenu, ale v ramci bezpecnosti ci zdravia, musel vydrzat. Ked sme boli vonku a mohol behat uz po vlastnych, tak sa mi ho proste nosit nechcelo, na pomojkanie sme si chvilu sadli do travy a potom sa tulali dalej.

Asi nemozem z jedneho dietata vyvodzovat zavery, ale ja nie som perpetuum mobile mama a vyzera to tak, ze to drobec prirodzene chape. Bez vtlkania pravidiel a zlozvykov. Je mojkac, a uz dost velky . Pomojkam. A ked v sobotu dospavam, nedozaduje sa ma(respektuje, hoci podla "pravidiel" ma na to ako dieta pravo a ja povinnost ), postara sa o seba sam, pride ma obcas poprikryvat a skontrolovat .

Tak urob ako cítiš. Teda aspoň ja by som sa tak snažila. Ako ja neviem, či ti dobre radím. Len píšem z môjho pohľadu a myslím , že rozumiem tomu, že to vnímaš tak, aby sa menej trápil, hlavne, keď ty pri ňom nie si. Ale keď mu oni pritúlenie nedajú, ani ty mu ho nedáš, čo z neho vyrastie?

Ale to je malá osobnosť a tak malinké deti sú pocitové. A bude robiť, tak ako cíti. A chce teba, nejde o nosenie, ide o objatie, dotyky, pozornosť, rozhovor, vyšší rozhľad zhora, to je všetko v jednom balíku Nosenia. Ak to chceš obmedziť, tak to kombinuj so spoločnými hrami, s čímkoľvek, s čím mu dáš seba, svoju pozornosť, svoju náruč. Nauč ho hrať sa, samo sa to nenaučí, že mu dáš hračku. Ak sa naučí hrať, tak nebude tak vyžadovať od učiteliek ich pozornosť.
Za mnou príde najmladšie hocikedy: maminka, potrebujem pritúliť,alebo maminka, potrebujem na ruky. Tak nechám všetko tak, a vezmem, pritúlim.
Plakalo cestou do škôlky, dupkalo, tak som si ju pritúlila, veď o nič nejde.
Neviem, keď sa hnevá, pritúlim, keď nerešpektuje, vysvetlím, 8x ako verklík som včera riešila jednu vec, ale poddalo sa. Pri sprchovaní sme som si ich od dvoch týždňov brala do náručia a sprchovali sme sa spoločne. Necítim vyžadovanie mojej prítomnosti ako obmedzovanie mňa.

Neviem, možno ti tu dajú iný pohľad, čo sa jasieľ týka. Ja sa snažím, aby mali celú mamu, lebo vtedy viem, že budú spokojní a spokojné dieťa = rovná sa aj spokojná mama a som na troch sama, MM sa tu moc nevyskytuje, mám svoje záujmy, mám nejakú prácu. A spokojné dieťa vníma a rešpektuje pravidlá a rozumie dohodám. A vníma ťa, čo mu vysvetľuješ a komunikuje s tebou o svojich pocitoch.

Aries to lepšie podala. Kým som sa ja dokopala k odpovedi.

Prajem všetko dobré.

Príspevky ostatných dievčat som nečítala.

Mám takmer 3r. syna. Keď si výjdeme na prechádzku, tak sa pýta na ruky. Zvykne si to požadovať plačom. Nedám sa, dohodnem sa, že ho vezmem, keď zájdeme po tú lampu/lavičku/obchod a pod. Keď sa nedá, som neoblomná a vysvetľujem prečo. Ale keď sa dá, beriem ho na ruky, ako často môžem, lebo ochvíľu sa už nebude pýtať. To isté s takmer 5r. dcérkou. Užívam si to teraz.
Mám pocit, že tvoj synček prišiel o istotu tvojho objatia, keď sa uzdravil. A chce to späť. Skús sa s ním dohodnúť, že keď napr. dovaríš, zoberieš ho a budete sa mojkať až až, ale musí vydržať. Nepôjde to ľahko. Ale dá sa to. Mám doma také malé tornádo, ktoré zvykne robiť cirkus, kdekoľvek je, keď niečo chce. Proste kašli na to, čo si kto myslí a vytýč si svoj cieľ. Pr. v obchode:" pôjdeš na ruky až keď zaplatíme." Myslím, že po treťom raze si na to zvyknete obaja a nájdete cestu. My sme na to doma prišli a nech sa cudzí pozerali ako chceli.

Inak ma napadlo. Malý spí sám, nechodí ku vám do postele?

Ešte ma napadla taká vec, skúste ho zapojiť do behu domácnosti, napr. nakladajte práčku spolu, vykladajte spolu umývačku, nech ti donesie vankúše na postel, keď stelieš a máte nejaké a pod. Nebude sa cítiť odstršený ale v centre diania a možmo sa mu to do budúcna zapáči. U nás sa tak veľmi ujalo varenie a pečenie.