a neskúšali ste uzlíkovať napríklad náramky, tašky, náhrdelníky? Či také ju nebaví?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a neskúšali ste uzlíkovať napríklad náramky, tašky, náhrdelníky? Či také ju nebaví?
Tie náramky by mohli byť fajn tu su postupy https://artmama.sme.sk/koralkovanie/fotopostup-na-shambala-naramok-pre-zaciatocnikov a druhy https://artmama.sme.sk/koralkovanie/fotopostup-na-shambala-naramok-trojradovy je mi jasne, ze problem to nevyriesi, ale mozno ako terapia. a moze aj pre spoluziacky robit, daju sa robit z hocicoho.
Sledujem jednu skvelu psychologicku zo Zvolena, a ta vysvetluje, ze v detoch su nase nespracovane veci ..., to co sme v detstve v tom veku riesili my? Niekedy pomoze ak ich my spracujeme, inokedy apson uvedomenie si, ale to robis a tazko povedat co s tym, co nema spracovane jej otec. Drzim palce, verim, ze pre teba ako mamu, to nie je vobec jednoduche, to uzlenie a hlavne to vsetko z atym.
Amalka, tak toto je zaujímavý problém. Asi by som sa trochu desila, keby toto dieťa robilo, lebo je to vlastne neškodné, ale hrozne divné. Podľa ma je to určite reakcia na stres, taká obsesia na upokojenie.
Ja by som dieťa rozhodne nenechala tak, môže sa to zhoršiť a potom sa to bude riešiť oveľa ťažšie. Ja maličká, ťažko s ňou viesť rozhovory o tom prečo to robí, ako sa cíti, ale psychológ bude vedieť ako na to.
Držím palce. Kiež by to bola len nejaká krátka fáza, ktorá pominie.
Doma máme pomaly profesionálneho viazača uzlov. Naše najmladšie dieťa vkuse niečo viaže, zväzuje, uzlí... Aleže ozaj vkuse. Neustále nachádzam naťahané motúzy, šnúry, šále od kľučky na posteľ, od skrine k stolu, od stoličky ku stoličke... Uzly na závesoch, uzly na záclonách, všade uzly, uzlíky, ktoré deň čo deň rozväzujem. Raz pokojne, raz zúrivo, raz so smiechom, inokedy v depresii premýšľajúc, čo k tomu naše milé dieťa vedie. Prečo sa neustále niečo snaží zviazať?
Na jednej strane si myslím, že jej malá hlava má na to pádny dôvod. Rodina sa nám rozpadla keď mala slabé dva rôčky. Viem, že veľmi túži mať otca a mamu spolu aspoň na narodeniny alebo aspoň na koláčiku v cukrárni. Hold bývalý toho akosi nie je schopný. Nie je ochotný pre ňu niečo také urobiť, nepretrpí moju prítomnosť kvôli kratučkému šťastíčku vlastnej dcéry.
Toľko by k uzleniu a zväzovaniu mohla povedať jej hlava. Je toto skutočný dôvod? Dá sa to nejako riešiť? Riešiť to vôbec? Nechať ju? Brániť jej? Nekonečné rozuzľovanie je síce otravné, ale pokiaľ je to jej psychohygiena, nechám ju tak. No každý nový uzol mi zovrie srdce. Stretli ste sa niektorá s takýmto javom? Počuli ste už o tom niečo? Ďakujem za každý komentár.