Ježiš - šak ja neviem odkiaľ začať.
Najprv začnem s čím absolútne nesúhlasím: " A aby som nezabudla, je veľmi dôležité chváliť naše drahé polovičky. Som sa dočítala, že ich cieľom, je spraviť nás šťastné 
, ale keď nemajú pocit, že sa im to darí, tak sú frustrovaní a vykašlú sa na to. " ... nechcela by som chlapa, ktorého cieľom by bolo, aby ma robil šťastnou. Môžem sa odvolať len na Davida Deidu a jeho knihy a ešte možno niečo o red pills a bleu pills 
. S tým som stotožnená. Ako protiargument dám to večné - žene neulahodíš, lebo žena nevie, čo chce - vie len čo nechce. A ja nechcem, aby životným cieľom chlapa bolo moje šťastie. 
To je na inú debatu.
Pome sa nevadiť 
.
Good job počujem vo videách o zvieratkách furtom furt - gud džooooob - maznavo pretiahnuté. Ne, to nepoužívam. Na Zet používam "šiKOVná" (veľké písmenká sú prízvuk). Všimla som si, že to používam tiež vplyvom IG videjok a storiek, že som sa to naučila od nich aj s východniarskym prízvukom 
. Docela kvalitne to používam. Často.
Decká sa učím chváliť. Stále sa to učím.
Hlavne mi bliká kontrolka - si spokojná? Povedz to.
Andrej, ty si povysával naozaj! (decko štartuje, lebo nepočul cez sluchátka zvolanie, ale otázku a už obrana) Aj pavučinu si povysával v rohoch pod plafónom. No odpadnem. Super si to spravil. (a tu mladý muž s počechraným egom ma začne vláčiť a ukazovať, čo všetko spravil a ja fakt chvýlim - však to nebýva zas často, tak nech si to užije).
Inak chválim tak skromno slovami ako "super", "som rada", "perfektné" a aj "som na teba pyšná" už padlo.
Ale na rovinu - netreba to preháňať, čo ak mám doma jedinca, ktorému to uškodí?
PS - ešte sa učím pochváliť také - pekne voniaš/-te (to sa mi aj kolegynia sem tam podarí), pristane ti to.
Jaj a jednu pochvalu milujem od obchodných parnerov - "Jste nejlepší!"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keď sa rozprávam so svojou staršou dcérou, nie raz používa anglické výrazy. Komunikuje tak celé dni v práci, občas smelo pokračuje ďalej. Jednou z jej často používaných fráz, ktoré mi utkveli v pamäti je "Good job". Toľko ešte po anglicky viem, aby som pochopila, že to znamená "Dobrá práca"
Mladšia deva sa len uchechtávala, že jej sestra takto komunikuje aj so svojimi mačkami. 
Nie môj príspevok nebude o angličtine, akoby to na prvý pohľad mohlo vyzerať, ale o pochvalách a chválení. Mohla by som tomu hodiť dva uhly pohľadu. Jeden osobný. Moja babka o dedkovi zvykla hovoriť "Keď už nemal, čo dohnať (skritizovať) na jedle, ta povedal, že je horúce"
Nejak takto podobne to mám doma. Ale, dozrel čas naučiť sa pochváliť samú seba sa a aj deti som v tejto oblasti "vycvičila" 
, nemôžem napísať vychovala, lebo všetko je u mňa o systému hurá, teda aj výchova.
Keď som raz pri jednej príležitosti ocitla pri téme, že potrebujem pochvalu, dostala som otázku, či viem chváliť ja. Moja prvá reakcia bola, že áno. Však chválim, deti, drahého, kolegyne asi menej ako by som mala ..., ale snažím sa? Pri hlbšom skúmaní som zistila, že síce aj pochválim, ale je to také povrchné? Úprimné asi áno, ale forma nemusí splniť svoj účel. Môj repertoár pochvál, je veľmi skromný, "Ty si aký šikovný, aká šikovná ..."
Nedávno som čítala rozhovor s Dánskou psychologičkou na tému, prečo sú Dáni šťastný národ ... Vraj začínajú už u detí, však zo šťastného dieťaťa vyrastie šťastný dospelý, ktorý bude mať šťastné deti .... Jedným z aspektov ich výchovy je aj vzdelávanie v oblasti empatie, vzťahov už v materskej škole ..., ale dôležitú úlohu vraj zohráva aj správna pochvala. Práve tu som si spomenula na dcérine "Good job" Lebo, hlavne práca a snaha by mali byť vyzdvihované, nielen konečný výsledok, ktorý nemusí byť vždy stopercentný.
Neplatí to len pre Dánsko, aj u nás sa rieši pochvala. Taká tá správna, nie bezdôvodná, smerujúca k výchove poloboha. Vraj pochvala by mala byť čo najkonkretnejšia. Vždy sa dá nájsť nejaká časť celku, ktorá sa vydarila. Ak pochválime nejaký konkrétny detail, alebo konkrétnejšie celok, svedčí to o hĺbke nášho záujmu, ktorý je pre dieťa oveľa dôležitejší ako povrchná pochvala. Inak som sa dozvedela, že pre plaché deti, s nižším sebavedomím, môže byť viac pochvaly na škodu. Budú mať pocit, že ich to zaväzuje k ďalším dokonalým výsledkom. Ak sa tak nestane, nastávajú problémy. Jedno také "dieťa" mám doma. Tie pochvaly nemyslím, že boli prehnané z moje strany, z MM určite nie, ale v škole sa pridali .... Mladý muž sa teraz ťažko vyrovnáva s vysokými nárokmi, ktoré má voči sebe.
A aby som nezabudla, je veľmi dôležité chváliť naše drahé polovičky. Som sa dočítala, že ich cieľom, je spraviť nás šťastné
, ale keď nemajú pocit, že sa im to darí, tak sú frustrovaní a vykašlú sa na to. 
Ok, to bol len pokus o trochu nadhľadu, ale vraj niečo na tom bude. Takže áno, treba chlapov chváliť, často a veľa, ale samozrejme, čo najúprimejšie. 
Tu môžete smelo zovšeobecňovať. 
No dobre už končím, ale ešte predsa ... Hlavne by sme sa mali naučiť pochváliť samé seba. Aký obed, koláčik sa nám podaril, aké sme dnes krásne ... , tu tiež môžeme ozaj preháňať.
Dievčatá, ako sa vám darí rozdávať, prijímať pochvaly? Vo vzťahu s partnerom, kolegami, voči deťom? Máte bohatší slovník pochvál ako ja? Prijímanie pochvál by bolo asi na ďalší článok.
Prajem vám pekný víkend.