ked dcerka nechce do školky

Tak, niečo podobné zažívame aj my. Zo začiatku bolo všetko v poriadku, chválila som sa susede, ako sa malému páči...A zrazu to začalo. Ráno strašný plač, učiteľka hovorí, že nič sa mu v škôlke nestalo. Ani malý nespomínal, žeby mu niekto niečo spravil.Už urobil takú scénu, že sa držal na chodbe zábradlia, všetci susedia vo dverách, normálne som ho nevládala zdvihnúť, a do škôlky sme nestihli. Našťastie som šla na poobednú, a manžel prišiel skôr domov. Večer zaspávam so strachom, čo bude ráno... Dnes, aj začal plakať, že nejde, ale uplatila som ho čokoládkou (viem, že to by som nemala , zobrali sme aj pre učiteľku, tak potom sa dal prehovoriť a nakoniec celkom pekne išiel. No, som zvedavá, čo bude zase zajtra...Niekto radí aj zmeniť škôlku, že to pomôže. Ale naše učiteľky sú zlaté...Tak som zvedavá a čakám tiež, čo napíšu ostatné maminy...

nas maly tiez prvy mesiac chodil v pokoji a potom ho dva tydne drzali place. zavesil sa na mna a nemohla som ho zo seba dostat, ked som mu jednu ruku odtrhla, uz sa ma krcovito drzal druhou. potom sa zakvacil do veraji dveri a nemohla som ho pretisnut cez prah do triedy. nepomahalo dohovaranie, vysvetlovanie, dohody, utisovanie, nic. ale to bolo skor preto, lebo videl v skolke plakavat ine deti, tak nejak podlahol davovej hysterii. myslim si. potom ho to zase preslo. (jeden jeho spoluskolkar tam mava taketo zachvaty z casu na cas uz treti rok - zrazu ho to chyti a on sa otoci vo dverach, strasne revy a uteka prec, ze chce ist s rodicmi radsej do prace, nemozu ho dostat dnu, hadze sa o zem, kope, mlati kazdeho, kto ho chce odviest dnu.).
mozno je to tym, ze to dieta neberie vazne, nechape, ze je to taka jeho prva zivotna povinnost, zodpovednost (doteraz vobec ziadne nemalo) a ze sa to bude opakovat a nie je vyhnutia. berie to ako fajn skusenost a rozptylenie, ale ked to uz trva pridlho, tak sa zacne citit akesi oklamane a vzburi sa. asi ako v tom vtipe:
- tak ako bolo prvy den v skole, janko?
- skvele, mami. ale ze tam uz zajtra nebudem musiet ist, dobre?

drobec nabehol do skolky ako 2.5 rocny a hned na cely den. v pohode ... ine deti plakavali. nas to chytilo asi po dvoch mesiacoch. podla mna len zistil, ze to nie je len tak na chvilu, ze je to na furt. skolka sa okuka. tam sa poslucha (poslucha cela skupina, doma sa este s mamou da vyjednavat o ryzi miesto zemiakov a podobne.). aj tak si myslim, ze synovi je v skolke dobre, vcera som tam bola asi hodinu, rano, rozpravali sme sa s ucitelkou - ani si ma nevsimol. zasil sa hned ku skladackam, obcas smerom k nam spravil nejaku opicku.

a co povaha tvojho dietka? s mojim mali v 1. triede ucitelky problem. niektore cinnosti nechcel robit. postavil si hlavu. a ony sa s kazdou jednou vecou stazovali. kazde dieta malo vykres s vianocnym stromcekom, ten nas nie: "risko preco?" "nechcelo sa mi mami, staval som drahu pre auta...". takto je to niekedy doteraz. poslucha v skolke, ide spat, najest sa, poprezlieka (toto vsetko sa musi, vidi v tom zmysel) - no pri hrach a aktivitach obcas rebeluje a nevedia ho nijakovsky "namotat" pani ucitelky mame asi len 2/3 vykresov ostatnych deti z minuleho roku. tento rok tiez obcas na vystavke jeho dielko nenajdem. pritom nema stres z cinnosti, ze by mu to neslo, je sikovny. teraz ma 4 roky, take ze: nechcem ist do skolky pocujem kazde druhe rano. no uz v satni mi ledva stiha dat pusu a rozlucit sa.

Aj u nas to bolo najprv s placom, potom s radostou, potom prisla zase faza placu ale podarilo sa nam ju prekonat. Neviem presne co pomohlo, maly tiez nevedel povedat preco tam nechce ist, zacali sme s nim rozpravat vazne ze ako sa mal v "praci" a co dolezite robil, ci sa nieco naucil, dokonca zacal doma kreslit ze to musi dokoncit doma lebo v skolke nestihol... ..asi toto videl u mna. ..teraz kazdemu hovori ze to je jeho praca a ani mamke sa nie vzdy chce ale chodia aj ine mamy do prace aj ine deti do skolky...odvtedy je klud a zase tam chodi rad, blazni sa s detmi, spolu si vecer prichystame veci, ja moje, on svoje a je spokojny....mozno zvlastna metoda ale u nas pomohla, mozno to bola nahoda...ale mozno si po roku zmysli ze sa mu tam zase nechce... ..tak si budeme musiet vymysliet nieco nove ..nepodarilo sa nam to ale zo dna na ten, trvalo to take 2 tyzdne...tak poradit velmi neviem, len som napisala moju skusenost...kazdopadne drzim palce

magic : mozno je to tym, ze to dieta neberie vazne, nechape, ze je to taka jeho prva zivotna povinnost
Tak toto som vtedy vážne nepochopila.... Tuším preto som dodnes pre niektorých nezodpovedná....
Môcť vrátiť čas, tak sa zapriem do tých verají silnejšie a budem revať hlasnejšie(brokenheart) Teda škôlka, to je celoživotná trauma.... moja určite
Som zvedavá dokedy sa budú kvôli peniazom a "socializácii " do spoločnosti ignorovať záchvaty detí...

Tak skolka -bola aj pre mna riadna trauma.....a tiez by som nechcela ten cas vratit,ja som nielen revala, ale kazde rano zvracala!!!.....hroza!Aj moja mama ma z toho traumu dodnes .
Moje deti to dako prezili, ale starsi syn bol na mna tiez hrozne naviazany a nechcel byt v skolke za zivy svet...pomohol mu az prichod mladsej sestry a boli spolu v triede....
A som zvedava, ako to zasa ustoji este moje najmladsie .

ivet

nám radila psychologička, aby sme sa doma zahrali na školku - dieťa je pani učiteľky, hračky plus ty su deti. Že vtedy sa najskôr môžeš dozvedieť, čo sa stalo. A prečo nastal zrazu zlom.

Ahoj Lubi24. U nás to tak. Zo začiatku plakal, potom nie, potom zasa.Teraz momentálne ide pekne k pani učiteľke .Najhoršie je keď prídeme domov, štrajkuje už na schodoch, potom doma a si až po hodine a pol, keď nič nie je dobré a iba plače. Potom sa ukľudní, spolu sa hráme a už je dobre. Jednoducho musí to, že v škôlke je poslušný (to vraví pani učiteľka), nejako doma vybiť . Skús malú na niečo nahovoriť. Napríklad, že pôjdete poobede kúpiť nejakú hračku.Jasné, že to nebudeš robiť často.U nás veľmi zabrali vláčiky Tomáš a jeho priatelia, malého najobľúbenejšia hračka. Z výplaty jeden malý vláčik a je toľko radosti.Mamka musí pracovať, aby sme mali vláčiky alebo knižky atď.. Stále mu aj dookola opakujem, keď nechce ísť ráno do škôlky, že sa tam veľa naučí, ako pekne recituje, chválim ho, aj keď ideme aká je to krásna škôlka, aj ja by som chcela v robote takú skrinku na veci a pod. U nás to zaberá.Prajem veľa trpezlivosti.

môj mladší mal tiež problém adaptovať sa v škôlke, napriek tomu že poznal triedu, p. učiteľky. Vodili sme tam staršieho spolu. Ešte teraz sa stane, že povie, že nechce alebo kriví ráno pusu. Riešili sme to tým, že pani učiteľky -teda tá čo má ráno službu si ho pri dverách preberie buď ho vezme za rúčku, alebo jej ho podám z náručia a keď mu je ťažko tak ho pomojkajú a ja odchádzam. Do dvoch minút je malý spokojný, vypýta sa dole a beží sa hrať s deťmi. A ešte jedna vec ma plyšového somárika, ktorý ho sprevádza každé ráno do mš, nosí si ho v ruksaku a zaleží len na ňom či si ho do triedy vezme alebo nevezme.Práve teraz pred dvomi dňami mi p. učiteľka vravela, že ten somárik je s malým celý deň. Ja som myslela, že ho ráno hodí na stôl a nevšimne si ho celý deň, ale on si ho nosí v rúčke a vždy keď ho niekde zabudne do dvoch minút beží pre somárika. Dokonca hrali pexeso a malý hral pexeso a jeho somárika stískal pod pazuchou, aby ho nemusel položiť. Ja som mu hovorila, že somárik je s ním kým prídem po neho do mš ja a dozerá na neho a dáva pozor. Nikdy ho ešte v škôlke nezabudol a pomohlo to. Somárika si vybral sám za účelom nástupu do mš. Skús niečo také, veď do dušičky dieťaťa nikto nevidí a možno ten jej strach nie je bezdôvodný. Držím palce, aby ste to zvládli, viem ako ťažko sa ráno z mš odchádza keď malá plače a hlavne tie nervy okolo. Malý plakával zo začiatku už večer a ráno znova až kým nebol v mš. musíš len skúšať a hľadať čo pomôže.

ahojte, my máme tiež veľký problém so školkou. Jakubko nastúpil od októbra 2010 a do konca roka to vyzeralo celkom fajn. Určite sa tam netešil ale ani nejako neprotestoval. Ale po novom roku sa to zacalo menit, postupne zacal viac a viac plakavat, najprv rano v satni ale teraz uz place od kedy sa vratime zo školky. A to je tam stále len na dopoludnie, čiže 4 hodinky. Je to pre mňa strašné a vobec už neviem, ako to riešiť. Praktiky celý deň preplače, že zajtra tam nechce ísť. Mám dojem, že je to spôsbené aj zmenou správania sa učiteliek, lebo za posledné týždne som tam pár krát zažila, ako nepríjemne, ba niekedy až nepríčetne vrieskali na deti. A taktiež som si všimla zvláštne praktiky - akože tresty, ktoré používajú. Keď som sa s nimi rozprávala o Jakubovi, že či tam má nejaký problém, tak vraveli, že nie, že on je vraj cez den v školke úplne v pohode.
Lenže mne sa nedá to ignorovať a tváriť sa, že sa nič nedeje. Navyše malý začal rozprávať len pred pár mesiacmi, takže hoci má nejakú slovnú zásobu, nevie ešte tak jasne vyjadriť situácie, ktoré sa v školke dejú. Takže sa od neho nič nedozviem, a to ešte určite potrvá nejakú dobu.
Podla mňa musí byť problém niekede v školke, lebo Jakub ináč absolutne nemá problém zostať s kýmkoľvek, koho aspoň trošku pozná, medzi deťmi je zvyknutý, na ihriskách, detských centrách a kútikoch s kolektívnom nikdy nemal problém. Nerobí mu problém byť bezo mňa oveľa dlhšiu dobu, ako tie 4 hodiny.
Skúšala som taktiež už rôzne metódy, od rozprávania, simulácie hry na školku, príbehy o školke, presviedčanie, uplácanie (mám na mysli nejakú odmenu ) až po razantné vyhlásenia, že sa už o tom neudem s ním baviť a dookola to rozoberať. V šatni sme skúšali krátke lúčenie (tak ako mi poradili učiteľky), dlhé lúčenia (tak ako to cítim ja). Snažím sa poobede mu ten čas, ktorý musel byť v školke plnohodnotne vynahradiť, aby nemal pocit, že mamu akosi stráca. Ale zdá sa, že nič z toho nepomáha. Tiež ma napadlo skúsiť zmeniť školku, ale kedze žiadnu nepoznám osobne, a referencie od druhých sa mi nezdajú doveryhodne (veď každý má rád niečo iné), tak to zase nechcem riskovať, aby sme nešli z kaluže do blata. Ale dnes som vidla oznam, že sa otvorila u nas nova sukromna skolka, tak sa pojdem informovat, ci by bolo mozne zverit im dieta povdzme na tyzden, dva. A skúsiť sledovať, či to bude mať priaznivú odozvu. Ak áno, tak by som to skúsila ešte na dlhšiu dobu, pričom zo štátnej školky by som ho neodhlasovala. Bola by som zvedava, ako by na to Jakub reagoval. Tak to idem tuším zrealizovat čo najskor. MOžno to neprinesie žiadané zlepšenie, ale za pokus to asi stojí.

Taktiež som z tejto situácie strašne zúfalá (ako asi všetky mamy čo to zažívajú), aj preto, lebo pre mňa bola tiež moja školka takou traumou, že si dovolím povedať, že na mne zanechala negatívne stopy dodnes, žiaľ. Moji rodičia to vtedy uplne ignorovali, vtedy to asi aj museli ignorovat, veď vtedy bolo to, čo povedal učiteľ, svaté. Neznášam tvrdenia pedagógov a sociólógov a iných lógov, že dieťa si musí zvyknúť a že tá adaptácia určitý čas trvá. No podľa mňa by mala trvať tak nanajvýš týždeň. Ak dieťa vytrvalo plače a všemožne protestuje dlhú dobu, tak to musí indikovať nejaký problém. A ak to isté dieťa po tej dlhej dobe plakávať a protestovať prestane, tak to určie nie je tým, že si už zvyklo a adaptovalo sa, ale tým, že prose chúďa rezignovalo. Veď čo iné mu aj zostáva, keď ho okolie ignoruje.
Ale to je len moj názor.

Moja dcéra chodila do škôlky rada - samozrejem, že si najprv musela zvyknúť, ale nebolo to nejaké dramatické. Pani učiteľky boli veľmi zlaté a zvlášť jednu mala moja dcéra obľúbenú .
Jeden čas sa všal stalo, že nechcela do škôlky chodiť, ráno plakávala. Dôvod sa našiel veľmi rýchlo - do škôlky nastúpil nový chlapec, ktorý deti v škôlke bil. Neviem, možno to bolo tým, že bol nový... ťažko povedať. Moja dcéra sa ho bála. Rozprávala som sa s chlapcovou mamou - to ale nemalo žiadny význam, len sa ho zastávala, nebola schopná prijať niečo také, že chlapec nemá žiadnych kamarátov preto, lebo sa s každým bije. Samozrejme som sa rozprávala o tom aj s p. učiteľkami v škôlke a keď sa nič nedialo, bola som rozhodnutá svoju dcéru preradiť do inej škôlky, naprietk tomu, že sa mi táto páčila. Napokon to dopadlo tak, že chlapec zo škôlky odišiel - aj na tlak viacerých rodičov (vraj ho jeho rodičia dali do škôlky pre hyperaktívne deti).
Potom už dcéra opäť do škôlky chodila rada.