Ma skoro 6 a stale sa pocikava - poradte prosim

Navštevuje nefrológa? Nám veľmi pomohlo práve toto...urobil vstupné vyšetrenia, nenašiel síce presnú príčinu, ale nastavil nám pravidlá, ktoré po dodržiavaní po čase priniesli úspech. V zložitejších prípadoch predpisujú lieky /švagor ako dieťa užíval/. Chce to len čas, trpezlivosť a byť dieťaťu oporou.

dcéra mala podobný problém, ona vždy v noci (niekedy aj v škôlke/ tak tvrdo zaspala, že sa nezobudila na plný mechúr. navštevovali sme nefrologa a v 10 rokoch to prešlo, netreba sa stresovať, aj ona bola z toho nešťastná ale pani doktorka ju ubezpečila, že to prejde a potom už bola kludnejšia, striedali sa lepšie noci s horšími, lieky som odmietala, chodila aj na výlety aj do táborov s tým, že tam dodržiavala pitný režim, nejako inak nebola obmedzovaná,
teraz už nič nedodržiava, pije aj večer aj ovocie si dá a všetko je OK, niektoré deti potrebujú čas,

Často tento problém môže byť na psychickom základe....niekedy až z prenatálneho štádia. Keď nefrológ nezistil inú zjavnú príčinu, skúste dobrého psychológa (etikoterapeuta).
Dieťa je možno upäté, citlivé, v strese a nešťastné z týchto pre neho nemilých situácií. Navonok môže pôsobiť v pohode, ale vo svojom citlivom vnútri sa z toho trápi a zožiera....dobrý etikoterapeut odhalí príčinu - ak vieme príčinu, vieme sa pohnúť ďalej
Píšem zo skúsenosti svoje priateľky, ktorej dcérka tiež trpela týmto problémom takmer do puberty - stávalo sa jej to čoraz zriedkavejšie....ale pretrvávalo to do vyššieho veku. Spúšťačom bol vždy nejaký vypätý zážitok, ktorý navonok zvládla, no vnútorne ju "rozhádzal", čo sa prejavilo pomočením - vo vyššom veku iba v spánku - cez deň sa ustriehla.
Nemala si nejaký nepríjemný zážitok počas tehotenstva?....aj tam môžu siahať korene tohto problému.

Mala som so starším synom rovnaký problém. Cez deň sa síce nepocikával ani počas obedňajšieho spánku ale v noci pol pocikaný každú noc. Čím viac som to riešila tým to bolo horšie. Nakoniec som ho o 22:00 nosila spiaceho na rukách cikať do záchoda, on si to ani nepamätal. Trvalo to asi 3 mesiace. Potom to dospelo do štádia že sa začal okolo 22:00 budiť sám od seba že mu treba cikať. Tento stav trval asi 1 mesiac. Potom zrazu prestal vstávať v noci že mu treba cikať a čuduj sa svete, problém bol preč. Zo dňa na deň. Mal asi 6,5 roka vtedy. Tiež som bola nešťastná a myslela som že sa nikdy nedožijem rána že nemusím prať periny, posteľné prádlo a pocikané pyžamko. Vydržať, neriešiť, zbytočne o tom nehovoriť a už vôbec nie zosmiešňovať ako to robia poniektorí ľudia s obľubou. Ja som o tom nehovorila ani v rodine, lebo by boli rýpali alebo ho zbytočne stresovali sprostými rečami. Musel asi dozrieť. Inak doktorka mi povedala že 10% detí má problém aj na základnej škole do 4.ročníka s nočným pomočovaním. Že to nie je až taký neobvyklý jav. Držím palce a uvidíš, že to prejde.

Ja už mám dospelákov, ale poradila by som. Zoberte deti do svojej postele, alebo choďte k nim spať a prikrývajte ich celú noc, aby necítili chlad.

Dieťa na wc budiť netreba. Moje sa tiež úplne neprebralo. Treba ho však na to wc vziať. Zo začiatku som ho nosila na rukách. Neskôr som mu spustila nohy z postele a pomaly postavila a odviedla. Vždy som mu oznámila len ideme cikať. Pitný režim sme veľmi neobmedzovali, mal z toho stres. Ale asi tak hodinu pred spaním sme prešli len na čistú vodu.
Slovami nášho nefrológa: je potrebné aby sa v mozgu vytvoril podmienený reflex a dal signál mechúru, že treba ísť cikať. Na wc sme chodili cca 1 hodinu po zaspatí. Robili sme to cca od štyroch rokov a robili sme to skoro 5 rokov. Lieky som pre neho nechcela. Slovami nášho nefrológa: nečakajte, že sa problém vyrieši za pol roka, 2 roky a viac nie je nič výnimočné. Chce to len trpezlivosť. V súčasnosti sa buď sám zobudí a ide na wc - vytvoril sa reflex alebo vydrží do rána. My sme to zvládli takto. A čo je najdôležitejšie - dieťa nikdy nehrešiť, neupozorňovať na problém. Samo sa cíti trápne. Keď sa mu stane nehoda povedať nič sa nedeje, nerozoberať - najmä v noci. Pred návštevami tiež nie a hlavne nie v jeho prítomnosti. Veľkú rolu hrá kľud a psychika. A ešte raz spomeniem nášho lekára. Pošepol mi, že keď chlapec začne mať nočné erekcie, pocikávanie väčšinou prestane, lebo sa pri tom zobudí a zistí, že mu treba ísť na wc. Aspoň také sú jeho skúsenosti. Prajem vám, nech sa váš problém rýchlo vyrieši.

My sme so synom tiež mali ten problém a skončil sa nám asi tak pred rokom. Aj ked sme ešte donedávna brali na to lieky. syn bude mať v lete 9. my sme sa pocikávali najmä v zime, začalo sa to v jeseni keď sa ochladilo a pretrvávalo to až do neskorej jari alebo leta, keď už boli teplé noci. Na chvíľu sme si vydýchli a v septembri sa to začalo zasa . ja som synovi nedávala piť nič už po 6tej, lebo tá hodina pred spaním bola málo. A bolo to preňho dosť kruté. v lete sme to posunuli, kedže šiel spať o niečo neskôr. Ale najviac nám pomohli druhé lieky, ktoré nám dala detská nefrologička. Dovtedy sme brali iba od neurologičky. Akonáhle začal brať tie lieky, tak sa mi nepocikal ani raz a to sme ich začali brať v auguste, čiže sme aj zimu mali suprovú. postupne sme znižovali dávky až sme obidva lieky vysadili. je to super pocit nestarať sa kedy koľko pil a či sa bol pred spaním vycikať. držím palce, aby ste nemuseli čakať tak dlho, kým sa vám to upraví.