Moje dieťa je dyslektik

Každý rodič, ktorý vychováva svoje dieťa, chce samozrejme, aby bolo zdravé, v kruhu svojej rodiny šťastné, v škole dobre prosperovalo, aby sa vyvíjalo len tým najlepším smerom. Všetky mamy chceme, aby z nich vyrástli slušní, vychovaní, vzdelaní jedinci, aby sme na "ne" boli teraz aj v budúcnosti hrdé.... Pokiaľ nenastane nejaká porucha v oblasti vývinu dieťaťa, nič zlé si ako matky nepripustíme - je to prirodzená reakcia asi každého rodiča......

Stalo sa to asi 2 roky dozadu..... Môj mladší syn, ktorý navštevuje v súčasnej dobe 6-ty ročník, prišiel zo školy a priniesol v žiackej knižke 4-orku, z prírodopisu. Nebola by som sa tomu vôbec čudovala, keby viem, že sa učivu deň predtým nevenoval, ale.... ten prírodopis sme sa spolu drvili, malý mi to krásne sám porozprával a aj napriek tomu,ž e to vedel, dostal v škole takúto známku, nerobila som z toho hneĎ uzávery, veď niekedy naozaj pracuje v detskom tele aj tréma, stane sa to dokonca doteraz aj niektorým študujúcim dospelým, nechala som to teda tak.

Ale o týždeň na to sa situácia zopakovala a to často po sebe. Vtedy som vzala syna a šli sme spolu za vyučujúcim, od ktorého dostal zlú známku... Dlho sme hľadali príčinu toho, prečo sa doma so mnou dôsledne pripraví na daný predmet, ale výsledky nie sú pozitívne. S mojim súhlasom syna odporučila triedna učiteľka na vyšetrenie do ŠPECIALNO-PEDAGOGICKEJ PORADNE. Tam za mojej prítomnosti syna vyšetrili ústnym pohovorom a testami. DYSLEXIA - bol verdikt na výsledok všetkých vyšetrení môjho syna. Najskôr som ostala v pomykove, potom som sa pokúšala loviť v pamäti, kde som toto slovo počula, o čo vlastne ide a nakoniec moje mozgové bunky čo najrýchlejšie pracovali, aby načreli do genetických predispozícii celej našej rodiny... Ale z mojej ani z mužovej strany nič takéto zaznamenané nebolo.

Dyslexia je vlastne "porucha učenia sa" v rôznej forme, vedela by som dnes o tom napísať celú príručku, nakoľko som začala hneď konať, začala som sa o všetko , čo sa tejto diagnózy týka zaujímať, čerpala som z internetu,od lekárov, od špecialnych pedagógov, ktorí sa takýmto detťom venujú, od rodičov, ktorí žiaľl, tiež majú doma dyslektika. MY máme problémy hlavne s náukovými predmetmi / zemepis,prírodopis,fyzika/ syn si len veľmi ťažko zapamätá obsah čítaného textu, pretože je nesústredený, učím sa s ním denne, pomáham mu vypisovať z každej učebnej látky učivo do skúšobného zošita svojimi slovami, aby som nahradila ťažké odborné výrazy lahšími, alebo mu vypíšem z novej látky len oztázky a on musí vedieť na ne odpovedať. Verte, alebo nie, chce to takú silnú dávku trpezlivosti a obetavosti, že je to niekedy naozaj veľmi tažké, dosiahnuť, aby vás to dieťa aspoň počúvalo.

Na internete som našla veľmi zaujímavé poznámky na túto tému v oblasti známych ludí, ktorí trpeli touto poruchou a aj napriek tomu dosiahli v živote svetovo známe výsledky. Niektorí dyslektyci patria napríklad k nadpriemerne inteligentným ľudom, patrí sem veľmi známy génius EINSTEIN, alebo EDISON - ktorý vymyslel žiarovku, gramofón a mal opatentovaných okolo 1000 svojich vynálezov, keď zomrel, ľudia v USA mu vzdali hold tým, že zhasli v celej krajine na minútu svetlo - aj jeho poslali zo školy domov s textom jeho matke, v ktorom stálo: Váš syn je hlúpy na učenie, vtedy jeho matka odpísala. Môj syn nie je hlúpy na učenie a začala sa s ním učiť sama.. Keď zomrela, Edison napísal jeden teraz už na celom svete známy výrok: za všetko,čo som dosiahol, vĎačím svojej mame.... Poviem vám,plakala som, keď som toto čítala, lebo viem, aká je to od rodiča veľká obeta. Poznám syna jednej mojej známej, ktorý vie naspamät celý kalendár.

Tieto deti sú zaujímavé aj tým, že čo ich baví, dokážu sa bez problémov naučiť, ale vlastne toto platí asi u každého, môj syn je rybár, je to jeho veľká záľuba, keď robil skušky na obdržanie rybárskeho lístka, moc som tomu nedávala, že tie skúšky spraví, ale zbytočné obavy-spravil. A poviem vám, že mi vyrazil dych. Keď sme boli u jedného pána na krátkej návšteve a na stene mal vypreparované telá rôznych druhov rýb-pozrel sa na sekundu na ne a vysypal z rukáva všetky ich názvy ešte aj v latinčine, a to mi vyrazilo dych a padla mi sánka...vie ich sám od seba asi 100 druhov, stačí sa len v knihe pozrieť na obrázok... škoda, že aj predmety v škole mu tak nejdú,okrem dejepisu-ten ho baví a vôbec sa ho neučí tak ťažko ako názvy pohorí a zálivov v zemepise. Tento môj príspevok je dosť dlhý, možno som sa trochu veľa rozbehla , ale verte mi, napísala som len minimum na túto tému, je toho oveľa viac, chcela SOM POPROSIT mamičky, ktoré tu-na tejto stránke majú podobný problém so svojim dieťaťom, aby sa podelili o svoje skúsenosti, poradili, prípadne sa vyjadrili k tejto téme, ktorá aj im nie je cudzia. ĎAKUJEM.

Diskusie Naničmama.sk: 

Ahoj Ružička, čítala som tvoj príspevok a mala som pocit, že opisuješ náš život.
Tiež mám syna /je siedmak/, ktorý má všetky "dyská". Prišli sme na to dosť neskoro /v piatom ročníku ZŠ/, nakoľko sme sa viackrát sťahovali a mysleli sme si, že je len nezvyknutý na nový kolektív a nové spôsoby meniacich sa vyučujúcich. No keďže problémy pretrvávali, navšívili sme po dohode s výchovným poradcom školy PPP. A prišli diagnózy: dyslektik, dysgrafik, dyskalkulik. Začali sme brúsiť po nete a pátrať ako mu pomôcť. A hoci nám návštevu PPP odporučila škola, keď sme prišli s konkrétnymi diagnózami a prosili o pomoc, dostalo sa nám odpovede: Na prácu s takýmito deťmi nemáme vytvorené podmienky, zoberte si ho do susednej obce, tam majú v triede menší počet detí a skôr sa prispôsobia jeho potrebám. Odmietla som. Do tej susednej obce by syn totiž musel dochádzať na bicykli a ja som nemienila nesústredené dieťa pustiť na cestu bez dozoru.
Naše snaženie pomôcť synovi pokračovalo teda bez pomoci školy. Dosiahla som aspoň to, že znížili počet detí v triede. No naďalej s ním pracujú a očakávajú od neho výsledky ako od detí, ktoré sú v poriadku. Keď som sa špeciálnej pedagogičky spýtala, či mu odporúča integráciu, povedala NIE. Jeho problémy sa dajú zvládnuť mierne upraveným prístupom a v škole s integrovanými deťmi by skôr strácal. Odporúčali nám nepísať diktáty, časovo limitované testy, využívať u neho hlavne prenos informácií ucho - hlava, nakoľko vizuálny prenos má silne oslabený. Čo sa syn naučí, však podrží aj niekoľko rokov. Problémy mu robí hlavne matematika, učíme sa každý deň, no ja som z domu denne trinásť hodín a ešte máme päťročnú princeznú, tak je to ťažké. Do plaču mi je hlavne vtedy, keď začne mať od únavy očné tiky, vtedy všetko zbalím a pošlem ho von so psíkom.
No, tiež som sa riadne rozpísala. Dúfam, že vám sa darí aspoň lepšie spolupracovať so školou. Viem, koľko síl to stojí celú rodinu, ale budem nám a naším synom držať palce. Tieto deti dokážu pri správnom prístupe to, čo aj zdravé. A ja si ich cením hlavne preto /a ich rodiny tiež/, že viem, koľko úsilia museli vynaložiť.
P.S. Ešte jedna podobnosť je v našom príbehu. Môj syn je tiež vášnivý rybár, miluje všetko, čo s rybárčením súvisí a skúšky zložil tiež bez problémov. :-}

az mi mraz chodi po chrbate (nie zo zimy vonku :) ), pretoze mi to prinavratilo prezivanie bezmocnosti a zufalstva, ked som ucitelom, a to som, prosim pekne, specialny pedagog, vysvetlovala, kolko sa s dcerou doma ucim a ze nie je leniva, nezodpovedna....
vyriesila som to tak, ze som dcere povedala, ze pre nas je priorita jej zdravie a nie dobre znamky, ze sama predsa viem ako sa snazi a je pre mna neprijatelne jej caste bruchabolenie, svrbenie celeho tela, ked sa mala rano obliekat...
jej pribeh bol tiez mojou pohnutkou doplnit si vzdelanie o studium kineziologie
(Jednotny mozog). Tuto metodu odporucam rodicom az vtedy, ked sa uz neviem posunut dopredu ako specialny pedagog. casto staci zaradit len korekcie, ktore stimuluju efektivnu spolupracu mozgovych hemisfer, a to vtedy, ked uz vidim, ze dieta straca koncentraciu...
Mam radost, ked ma rodic s dietatom nemusi navstevovat dlho, staci par sedeni a mozem povedat: "Momentalne nevidim problem, ozvite sa v pripade, ze sa vyskytne cosi nove." mojou snahou je pomoct co najvacsiemu poctu deti, resp. rodicom

eva7

Toto je fajn spôsob, veľa dobrého som o ňom počula už v minulosti Áno

Držím palce všetkým takýmto detičkám i ľuďom, ktorí sa im snažia pomôcť ÚsmevSrdce

Ahojte, môj syn (teraz deviatak) je zas dysortografik a dysgrafik. Bohužiaľ zistili sme to až vtedy, keď mal v druhom ročníku ZŠ psychické problémy (neurózu), pretože deti sa mu posmievali, že je debil (takto ho otitulovala učiteľka, keď gramatické pravidlo, ktoré jej teoreticky vysvetlil správne nenapísal dobre na tabuľu:-( ). Mne sa však nezdalo v poriadku, že každý deň píšeme diktáty, drilujeme vybrané slová, chlapec všetko vie a má takéto problémy. Vybrala som sa teda do pedagogicko-psychologickej poradne, absolvovali sme neurologické vyšetrenie a konečne mu stanovili diagnózu. Syn sa úplne zmenil. Keďže má talent na matematiku, urobil talentové skúšky do matematickej triedy a zmenil školu. Odvtedy nemá zo školy nočné mory. Zaujímavé je, že napriek svojim dysfunkciám ho baví literatúra. Vyhral už niekoľko celoslovenských literárnych súťaží vo vlastnej tvorbe. Teraz dokonca píše knihu. Mali sme veľké šťastie, že mu vôbec zistili tieto dysfunkcie, pretože dieťa, ktoré sa tak snaží a stále sa mu nedarí je strašne frustrované a nešťastné. Prestáva si veriť nielen pri učení, ale aj vo vzťahoch s rovesníkmi. Trpí komplexami menejcennosti...:-O Hoci sa v súčasnosti toľko hovorí o slabom finančnom ohodnotení učiteľov, myslím si, že byť učiteľom je hlavne poslaním. Učitelia by mali mať informácie o všetkých poruchách učenia a pri výskyte prvých problémov by mali žiaka odporučiť na špeciálnopedagogické vyšetrenie. Namiesto toho sme bohužiaľ mali úplne opačné skúsenosti. Niektorí učitelia (česť výnimkám) poruchy učenia považujú za výplod fantázie rodičov a snažia sa akoby sami sebe dokázať, že oni "to toho žiaka dokážu naučiť, aj keby čo bolo":-/ Zdá sa mi od pedagóga naozaj úbohé označiť osemročného žiačika pred celou triebou za "debila":-/ Prajem všetkým rodičom, ktorí majú podobný problém, hlavne veľa trpezlivosti a lásky. Zároveň doporučujem podporovať sebavedomie detí podporovaním akýchkoľvek aktivít, v ktorých vynikajú a ktoré ich bavia. ÁnoÁnoÁnoÁno

Ešte som zabudla poznamenať, že syn samozrejme nepíše "ručne", ale naučil sa prstoklad a píše na počítači. Je tam síce príšerne veľa chýb, ale niečo opravuje pani učiteľka slovenčiny a niečo ja.

Tak sa pridám aj ja. Mám syna,tiež má disky, ale je integrovaný. Nie je pravda, Anita, čo ti povedala špeciálna pedagogička, že by tvoj syn strácal, keby si ho dala integrovať. Práve naopak. Môj syn je tretí rok integrovaný a nemá s tým nikto, ani škola problém. To nie sú menejcenné deti!:-O Aj s týmto vyjadrením som sa stretla a som si istá, že si to začula aj ty.Nie od detí- ale od rodičov.! Neuveritelne ma pobúrilo,keď jedna mama na rodičovskom začala selektovať deti na múdre-to sú tie moje-jej slová:-/ ,a na deti,ktoré nič nerobia,len sem tam niečo napíšu.Nie je to tak a každému jednému,čo takto zmýšľa o týchto deťoch, by som dopriala byť chviľu v ich koži.Keď vidím,ako sa malý tak snaží pochopiť čo sa učia na matematike, či slovenčine, až mi ho je koľkokrát ľúto.Ale nezmôžeme s tým nič,potrebujú hlavne pomoc od nás,dospelých. Chodím s ním na poradňu,už ma tam pozná každá pracovníčka a môžem prehlásiť,že mi v mnohom pomohli.Majú materiály,podklady a aj rady ako pomôcť dieťaťu,ktoré za to nemôže.A poradili mi - vlastne jedna pani pedagogička,veeľmi milá a ústretová - aké knihy si k tomuto problému môžem kúpiť, a dokonca mi aj prefotila pár strán,príkladov,rád..a nezabudnite,že každá škola dostáva peniaze na integrované deti.Nemôžu ignorovať,že také deti existujú.Pracujem s mojim synom každý deň.Matematika, slovenčina... a zasahuje to vlastne tým pádom do každej vyučovacej hodiny,predmetu.Koľkokrát už po televíznych novinách padám únavou, ale viem,že je to pre neho dôležité a pomáham mu ako viem.A že som sa za ten čas toho o diskoch rôznych typov naučila hooodne ani nehovorím..a môj syn nie je rybár,ale má neskutočnú fantáziu a veeľmi rád kreslí...asi toľko:-)

Evka, ver mi, že som sa ťa nechcela dotknúť. Ja skutočne nepovažujem integrované deti za horšie ako deti zdravé. Presne ako som sa vyjadrila, tieto deti a ich rodiny majú môj obdiv. Vetou, že syn by v škole s integrovanými žiakmi strácal, som myslela len toľko, že pri upravenom režime dokáže pracovať aj vo svojej triede. Ako som písala, viackrát sme sa počas prvých štyroch rokov jeho šk.dochádzky sťahovali a tak syn trpel aj tým, že opätovne prišiel o vytvorené priateľstvá. Tie si vytvára veľmi ťažko, je skôr introvert. /Možno aj preto uniká vo voľných chvíľach k rybkám./ A ver mi, že sú dni, keď premýšľam, či som urobila správne. Je to hlavne vtedy, keď po učive, ktoré doma sypal z rukáva prinesie zo školy zlú známku. Vtedy si myslím, že som na integráciu mohla pristúpiť, verím, že v takejto škole by ocenili aj snahu učiť sa. Keď som sa s ním však vtedy o tom všetkom rozprávala a vysvetlila mu, že v tejto škole budú s ním inak pracovať, bude mať iné množstvo úloh a inak mu učivo vysvetlia, nikto sa nebude hnevať, že zdržuje svojou nesústredenosťou, rozplakal sa a povedal, že on už nechce ďaľšie presuny Smútok .

ANITKA ja som ani v najmenšom nehovorila o tebe!! Panebože naozaj nie!!Len som regovala na slová,čo ti povedala pani pedagogička z poradne.Nemala som na mysli nič iné,ale asi som to zle napísala.Tak sa nehnevaj na mňa,ja nem hádavá:-} Na škole,kam chodia obe moje deti zriadili automaticky integrované vyučovanie,nebolo treba zháňať inú zdš,tak preto som písala o tej jednej mame na rodičovskom a jej vyjadrovaní.To nebolo o tebe!! A k tým pomôckam pre naše deti- skúste si kliknúť na ciernypeter.sk ,je tam dosť knižiek, pracovných listov a ostatných pomôcok,možno sa vám bude niečo odtiaľ hodiť.Ja osobne som od nich najviac využila pracovné listy pre vyučujúcich.Neskutočne veľa mi pomohli.A v PPP sa treba opýtať na pracovné listy, ktoré používajú, zamerané na sústredenosť.Nám sa oplatilo ofotenie,človek doma nevymyslí to,čo ľudia,ktorí sú na to školení.Tak zatim jenom tolik;-)

Evka, v pohodičke.
Inak pracovné listy nám v PPP dali prefotené, ale o stránke ciernypeter.sk som nevedela, takže navštívim. Ďakujem.

Milá Anita,Ani nevieš,ako ma tvoj píspevok strašne potešil,,,velmi,,,to,čo si uviedla s tým nepochopením v škole,to máme aj my,,,len som si to nechávala do dalšieho príspevku,,ja som dva roky chodila za výchovnym poradcom,lebo som mala pocit,že vyučujuci jednotlivých predmetov na " zvláštny " prístup syna kašlu,,,tiež nie je integrovany,len treba k nemu individuálnejší prístup..naposledy som bola v škole minuly tyžden v piatok kvoli tomuto,ale nevyriešila som ešte tie predmety,na ktoré vyučujucich upozornila šPECIáLNO PEDAGOG,PORADNA,darmo som slovenčinárke hovorila,že on čitatelsky sám nezvládne,nakolko nedokáže zreferovat a porozumiet čitanemu textu,stále od neho vyžaduje veci,ktoré on maá mat vypracované s pomockami/ naprikl.určenie slovnych druhov apod./ A tiež má predlženu dobu písania písomných prác napríkl.z matematiky/ alebo skrátené príklady.Viem,že v niektorych regionoch SLOVENSKA su na školách vytvorené tzv,VYROVNáVACIE TRIEDY,žial,v nšom meste taku zrušili,čo mi je naozaj luto,vraj z nedostatku finančnych prostriedkov,dokonca rodičia zereagovali tak,že su ochotní vyučujucemu v takejto triede uhrádzat mesačny plat,,nepomohlo ani to...ale je tuešte jedna škola,kde je vytvorená trieda pre dyslektické deti,,je to na sídlisku ,mimo mesta,,,moj syn však odmieta do nej chodit,jednak by dochádzal,/čoby myslím nebol takyý problém/ ale z tej psychickej stránky vidím,že tam nechce íst,.Odvovodnuje mi to tým,že už si za 6 rokov zvykol na kolektív v triede,má tam kamarátov a pod,Ja som sa samozrejme radila aj s psychologičkou,vyjadrila sa,aby som ho nenutila,,vraj by to bolo ešte horšie,,,a tak sa trápime,,,a podobne ako ty píšeš,,ked j večer a vidím nanom,že je unavený, presne viem,že sme sa práve v tej chvili doučili...InAK my sa učíme s prestávkami,inak by to ani nešlo.Ale som sa zasmiala teda na tom,že aj tvoj syn je rybár,,no teda! AKá NáHODA...moj vymyšlal už aj s tym,že by šiel aj na taku školu,je u nás aj učilište,aj stredná,ale uplatnenie po jej absolvovaní nie je bohvieaké,,,ale to je ešte skoro riešit...On chodil aj na hudobnu/ další koníček/ to ho tiež bavilo,vyborné spieva,ma vynikajuci hudobny sluch,dobre intonuje,má zmysel pre rytmus,ale ,žial,tento rok pre nedostatok času nestihal chodit 2 x v tyždni do ZUš,,,nestíhali sme potom s učením,tiež sa mu nechcela učit teoria,,hudobny nástroj a spev ho bavil...Dakujem za povzbudivé slová,,,TERAZ Už MUSíM íST,LEBO PRíDE ZO šKOLY A dovtedy musím ešte stihnut niečo v domácnosti,,,ahoj zatial,:-)

Ružička, ak si prečítaš moju odpoveď Evke N., tak presne z tohto dôvodu nie sme aj my integrovaní. Integráciu mu navrhli v šiestom ročníku ZŠ a on plakal, že tu už má konečne kamarátov a nechce o nich prísť.
Ja nemám veľkú možnosť pracovať s ním s prestávkami, do práce odchádzam o pol piatej ráno a domov prichádzam o piatej večer. Syn už je vtedy výrazne unavený, no inak sa to nedá. Bojím sa, čo bude na budúci rok, keď bude aj dcéra prváčka.
Inak aj Luky chce ísť na rybárske učilište, myslím, že je v Martine. A verím, že z tých naším chlapcov ešte vyrastú supermani Mrkám .

Súhlasím. Pre deti s poruchami učenia je určite oveľa vhodnejšie integrované vzdelávanie v bežných ZŠ. Určite by im nepridalo na sebavedomí, keby kvôli svojej poruche museli navštevovať špeciálnu triedu, či školu. Vhodnejším riešením je návšteva špeciálneho pedagóga. Tieto deti vôbec nie sú hlúpe. Zvyčajne majú veľmi dobrú pamäť a často i umelecké nadanie.

Vrátim sa určite k vašim príspevkom neskor....

pridám svoje skúsenosti aj ja...syn dysgrafik+dysortografik momentálne prvák na strednej škole...celých 9-rokov ZŠ som sa s nim doma učila, skúšala ho, vysvetľovala učivo,dávala diktáty a pravopisné....minulý rok pred monitorom a prijímačkami na strednú - 1/2 ročná intenzívna príprava doma+ doučovanie z matiky aj zo Sj u stredoškolských učiteľov...výsledok syna prijali na obe školy, kde robil prijímačky (priemyslovka a cirkevný gympel);-) ...
...maminám 9-takov dávam do pozornosti , že je možnosť určitých úľav pre tieto diagnózy aj priamo pre prijímacie pohovory-len si to treba overiť u konkrétnej školy ( viac času na vypracovanie otázok-podotýkam tých istých ako majú aj ostatní žiaci a namiesto diktátu písal doplňovačku)...len treba spolu s prihláškou na strednú školu poslať aj posudok PP poradne a žiadosť o úpravu prijímacích pohovorov vzhľadom k posudku...radšej si to zaneste a vybavte osobne-moja skúsenosť-pedagogická poradkyňa na ZŠ sa na to vykašlala a ja som to stihla len tak, tak na posledú chvíľu...inak práve táto pani ma presviedčala, že syn na to nemá, nespraví prijímačky a pod. veď mu stačí aj učňovka...tak som jej slušne povedala, že vyskúšame a uvidíme, čo bude ďalejB-] a potom sa rozhodneme...ja nie som ten typ, čo dopredu "hádže flintu do žita":-P ...a dokonca na koncoročnom vysvedčení to syn vytiahol na 2-ku zo Sj - prvú za celý druhý stupeň- a podotýkam, že to nebola známka z milosti(blush) ...
...juj ale som sa rozpísala, ale maminky vydržte, viem sama , aké je to občas vyčerpávajúce, únavné a frustrujúce...oplatí sa to a raz Vám to Vaše deti vrátia a vy budete na ne naozaj hrdé(y) Úsmev

Renka, ďakujem za radu, nevedela som, že syn môže mať úľavu na príjmačkách. Táto informácia je podstatná, no mám pocit, že o nej málokto vie. Je to Áno .

Renka, nevieš mi náhodou poradiť, kde by sa na nete dali zohnať nejaké doplňovačky? Tiež sa pripravujeme na monitor a najväčší problém máme hlavne s úlohami typu nájdi chybu vo vete.........:-O :-/ Prekvapenie Dúfam, že im nedajú viac takýchto úloh. Syn si chce podať prihlášku na gympel, tak dúfam, že spraví monitor dobre a nemusel by robiť prijímačky. Dosť sa toho obávam, pretože je veľmi ambiciózny a neúspech znáša zle. Ďakujem:-)

Elenka na nete neviem, ja som nakúpila knižky typu príprava na monitory, príprava na prijímacie pohovory a pod. z matiky, sloviny aj z fyziky...a ako doplňovačky som mu dávala klasické pravopisné cvičenia...inak s tými knihami som bola dosť spokojná (veď ani neboli nejak lacné:-/ )...boli tam rôzne typy úloh, takže sme sa naučili či zopakovali naozaj všetko(niektoré veci som si naozaj musela najprv zopakovať ja:-O Hambím sa , aby som mu ich dokázala lepšie vysvetliť:-) ...

Ja síce nie som mamička, ale som učiteľka. V mojej praxi (5 rokov) som mala viac takýchto žiakov, a musím povedať, že ani tak nemali problémy s učením, ale s čítaným textom. Nedokážu vnímať a dobre rozkódoavť v mozgu čítaný text, ak vôbec dokážu plynule čítať. Ale s primeranou snahou, a samozrejme pomocou blízkych sa to dá preklenúť. Hlavne treba o tom informovať vyučujúceho. Mala som žiaka, ktorý okrem tohto problému mal aj problémy s krátkodobou pamäťou (v každom vrecku mal "debilník", lebo si všetko musel okamžite zapisovať). Chodil na učebný odbor, nikto tomu nevenoval pozornosť, nejak si urobil výučný list a vypadol zo školy. Neskôr (mal asi 28), keď pochopil čo s ním vlastne je sa do školy vrátil, urobil si externe maturitu a momentálne študuje na vysokej škole.... Je som síce zachytila len na nádstavbe, ale aj tak som ho obdivovala, že ako bojuje. A tiež jeho frajerku, lebo sa s ním trpezlivo všetko učila.
Bola som aj triedna jednému takému chlapcovi, ktorému sa nechcelo riešiť, len chcel byť jednoducho automechanik, aj to nejak na štvorkách zvládol, a teraz je z neho veľmi šikovný opravár...

Ano,adenka,to sú dislektici.Lenže sú aj disortografici- to sú deti,čo nedokážu napísať súvislé slovo,oni tie písmenká akoby nevidia-veeľmi jednoducho napísané,znamená to,že preskakujú, vynechávajú písmenká,zamieňajú si jednotlivé písmenká medzi sebou a text,ktorý takéto dieťa prečíta nedokáže prerozprávať,majú slabú sluchovú analýzu-syntézu..ešte je diskalkúlia-tieto deti nerozumejú matematike ako takej.Nedokážu sa zárovno s ostatnými deťmi učiť tak rýchlo,niektoré dokonca celý život nechápu malej násobilke.Ale je tu pomoc,konečne,pomalými krôčikmi, táto spoločnosť začína myslieť na tieto deti,ktoré sú po iných stránkach veľmi šikovné,len niečo nechápu hneď,no špeciálnym prístupom,vysvetlením, sa dokážu vypracovať na úroveň svojich vrstovníkov.Dúfam,nie- ja verím,že môj syn všetko dobehne a bude sa tomu ako dospelý len čudovať Áno ..ale na to treba ešte veľa trpezlivosti a lásky.:-)

Možno niekoho zaujme článok Strašiak zvaný dyslexia, ktorý hodnotím ako poučný. ÚsmevScio me nihil scire (Viem, že nič neviem - Sokrates)
r.r.

Dievčatá máte môj veľký obdiv za neskutočnú dávku trpezlivosti a obetavosti. Vaše problémy našťastie poznám len z rozprávania kámošky, ktorá by sa tu určite našla. Tie nekonečné hodiny spoločného učenia, sprevádzané únavou a často aj sklamaním zo zlej známky, napriek toľkému vynaloženému úsiliu. A pritom ešte musíte bojovať s neústretovosťou škôl a pedagógov. Prajem vám veľa síl a radostí z vašich ratolestí.

Ahojte maminy všetkých týchto detí.Klobúk dolu, že sa snažíte svojim deťom pomôcť. Ste tak trochu rarity.Tento rok som po 15 rokoch bežného učenia začala pracovať s len deťmi, ktoré majú "dysky".Sú medzi nimi také, kde sa môžem oprieť o spoluprácu s rodičmi, ale tých je minimálne.Viac je tých, ktorí žiadajú len úľavy pre dieťa, v ničom nechcú pomôcť a o integrácii nechcú počuť, aby dieťa nedostalo nálepku "blbca" - to citujem rodiča.
Poradne sú preplnené, aby robili s deťmi reedukáciu, na to zväčša nemajú časový priestor. Ale pýtajte sa ich na odporúčana, literatúru, pracovné listy, akúkoľvek pomoc. Verím, že vás neodmietnu.Rovnako sa nebojte integrácie, dobré je prečítať si o tom materiály, aby bol rodič v obraze, ak natrafí na neochotu vedel bojovať a i sa brániť.
Neústretovosť pedagógov? Práve dnes mi dal kolega veľavravne najavo, aké je moje miesto na škole zbytočné, že pre také deti platí jediné: nech sa konečne učia, takže v tom s vami súhlasím.
A ešte jedna prosba hlavne pre maminy, ktoré majú mladšie deti. Ak máte so svojou ratolesťou dlhodobé starosti i napriek pravidelnej príprave, podozrenie, že by mohlo mať dáku poruchu učenia, nebráňte sa vyšetreniu, dieťaťu to neublíži a vy budete vedieť, v čom je problém. Čím je mladšie dieťa, tým je väčšia šanca jeho problémy zmierniť.

Anaj, z celého srdca s tebou súhlasím. Často premýšľam, ako by sa náš život vyvíjal, keby sme postrehli problémy skôr. Teda lepšie povedané, keby sme po príčinách skôr pátrali, pretože my sme problémy videli, len sme ich pripisovali častým zmenám školy :-/ .

rosa,,,dakujem za dobry typ: " STRAšIAK ZVANý DYSLEKCIA"

Ahojte dievcata, mate moj neskutocny obdiv, ze to vsetko zvladate. Ja sa ledva zvladam ucit so svojimi dvomi ratolestami, ktore nemaju diagnozu dys..., ale diagnozu "lenivost" Mrkám . Neviem si predstavit, ze by sa k tomu este nieco pridalo. Klobuk dolu. Ale chcela som sa vas spytat - zaujal ma termin - "integrovany". Nikdy som nic take nepocula. Co to znamena.
Vdaka za vysvetlenie a vela trpezlivosti a zdaru.(y)

Pekny den:-}

Hm, siza, slovo integrácia, integrovaný ,v tomto prípade našich detí ,znamená zaradenie dieťaťa do školského-normálneho (ako ja nenávidím toto slovo:-/ ) vyučovania, ale s istými korekciami v školskom rozvrhu, s prispôsobením sa školy potrebám takéhoto dieťaťa. Môj syn napr. mal skrátené vyučovanie, teraz má upravené hodiny, teda predmety, ktorá sa týkajú integrácie. Je to pomalé a nenásilné učenie. Teda ak sa slovo nenásilné môže použiť, keď sa všetko, čo sa v škole preberalo, musím s ním doma doučiť. Nie je lenivý, určite nie! Ale vyučujúci nemôže od neho chcieť, aby násobil spamäti, keď nevie spamäti plus-mínus do desať . Takže-než sa začíname doma venovať preberanému učivu, vždy sa musím s ním vrátiť do prvej, druhej triedy.. a verte mi, že sa to veľakrát nezaobíde bez slzičiek..on tak veľmi chce byť na úrovni spolužiakov, že keď zistí, že nechápe, začne sa podceňovať. Potom nasleduje vysvetľovanie,že ani dospeláci nie sú všetcia múdri, a že u mňa je on šikovník šikovný, lebo tak,ako on,nekreslí nikto. A práve v tom kreslení ho podporujem.Zo mňa by mali radosť papierne, toľko papieru a písaniek,výkresov,náčrtníkov,omaľovaniek,pasteliek,ceruziek som ja za svoj celý doterajší život neminula,ako môj syn. Nevadí mi to, lebo ho to nesmierne baví,posúva ho to v seba hodnotení a sebadôvere ďalej. Dokonca vyhral prvé miesto v návrhoch nakresliť neskutočnú, fantastickú školu. A to sa zapojilo niekoľko tisíc detí!!! Vtedy mal ego šesť metrov nad zemou:-} ! Budem ho aj celý život dotovať papierom, lebo viem,že je to niečo, v čom sa našiel, čo ho baví, v čom je dobrý a hlavne- verí si !!!

Elenka,,,tvoj syn je obdivuhodný jedinec,,,ja som písala v mojom prvom príspevku,že tieto deti sa naozaj vyznačujú v istých smeroch ako velmi talentované,dokonca nadpriemerne inteligentné,uviedla som aj dva prípady,dvoch géniov,to hovorí,myslím za všetko,,,moj syn má ktej dyslexii pripísanú aj dysortografiu,ale tu nebadám žiadne príznaky,týkajúcej sa dysortografie.Aj TOM Cruis je dyslektyk-to ma len tak napadlo ešte....Inak držím palčeky tvojmu naozaj šikovnému synovi a aj tebe,,,(y) Úsmev

Ďakujem ružička, môj syn je hlavne tvrdohlavý - keď si niečo zaumieni, ide si za tým a to mu zrejme v tomto prípade dosť pomohlo. Pred dvoma rokmi cez prázdniny sa sám naučil ten prstoklad a to ho posunulo ďalej. Keby mal totiž písať rukou, určite by nič nenapísal, pretože písať perom je pre neho trauma - výslovene to neznáša. Keď bol malý plakal, že píše tak škaredo i napriek tomu, že sa tak veľmi snaží. Strašne ho trápilo, že je hlúpy a nešikovný. Sebavedomie mu veľmmi zdvihli výsledky špeciálnopedagogického a psychologického vyšetrenia. Som fakt šťastná, že nemá dyslexiu, lebo s tým by boli určite oveľa väčšie problémy. Obdivujem rodičov, ktorí sa venujú deťom s viacerými poruchami učenia. Je to naozaj náročné. Dysortografikom a dysgrafikom by mohli pomôcť napríklad používanie notebookov namiesto zošitov v školách. Len neviem, kto by to zaplatil........

Renka,,,dakujem za užitočnú informáciu,čo sa tej úlavy na príjimačkách týka...to som vobec nevedela...a som prekvapená tiež tvojím synovým úspechom v škole,...ja len už dlho rozmýšlam nad tým-a pamatám si to velmi dobre,že ked som ja chodila do školy-na základku,mali sme v triede aj slabších žiakov,ale nikdy sa nechodilo k žiadnej psychologičke,myslím,že vtedy toto odvetvie ani nebolo,len psychiatria,,,nikdy som nepočula o žiadnych úlavách od učitelov,nikdy nikto nebol v triede žiadny dyslektyk,dysortografyk a podobne.Deti sa vždy delili na vyborných žiakov,stredných a slabých.Ak potrebovali slabšie deti vysvetlit opakovane látku,napríkl.matematiku,poobede spravila" súdružka" učitelka doučovanie,bola to vyborná vec!!! Teraz doučovanie nexistuje,bolo mi povedané,že dnešní učitelia sú za to neni platení! škoda,že školstvo nepodporuje tieto hodiny " navyše",doučovanie bolo skoro vždy s efektívnym výsledkom,nie každé dieta totiž pochopí novú látku hned....a potom...všimla som si ešte jednu vec..a to určite aj každá z Vás,,,učebné osnovy sa posunuli o 2 ročníky dopredu....ja viem,že aj doba pokročila,nasleduje rýchlymi krokmi vpred,ale tie deti sa rodia stále rovnako...Uvediem jeden príklad: vo štvrtom ročníku sa moj syn učil pohlavné rozmnožovanie jedincov-ludí,učili sme sa slová ako sú: semenníky,pohlavný úd,menštruácia,oplodnenie,vajíčkovody a pod.Moj syn sa slovo menštruacia učil jednu hodinu!!! 8 ročný!Ved my sme sa tieto veci učili ako 14 roční-v osmej triede na hodine biologie!Tak isto,násobilku,dnešné deti sa ju učia v druhom ročníku,my sme sa ju učili v štvrtom...Nie sú tie deti/ nemyslím tie nadané/ zbytočne psychicky SKORO zatažené učením,ktoré by sa malo učit v určitom stupni zrelosti???Preto si ja osobne myslím,že aj toto je istým sposobom určitá príčina toho,prečo su psychologické a špec,pedagogické poradne preplnené takýmito detmi! Ved toto v minulosti takto nebolo!

chcela som zareagovať na príspevok, a až keď som napísala dlhý komentár som si všimla jeho "aktuálnosť". Chybami sa človek učí!:-D Hambím sa

Ahoj Eva,,,moj syn má okrem dyslekcie tiež aj dysortografiu,ale s čítaním alebo zamienaním písmeniek sme nikdy problémy nemali,je to zaujímavé,lebo toto su dva najčastejšie sa vyskytujúce príznaky,,a tiež v písanom texte.MY máme ale problém porozumenia čítaného textu a následne zreferovnia obsahu.Dá sa to však napravit,nacvičit..neustálym čítaním nejakej napríkl.rozprávky.Nechala som syna,nech si sám vyberie,čo by si rád prečítal,čítali sme po dvoch vetách a musel mi povedat obsah,postupne sme vety pridávali....ale musí ho to bavit,inak je nesústredený a všetko možné ho zaujíma,len to čo má robit nie.

Ahoj siza.Dakujeme aj za ostatné maminy tu za tvoje povzbudivé slová...na tvojom príspevku som sa zasmila a pobavila...xi,xi,xi/ myslím tú lenivost/:-} :-} :-} Áno

Anaj,,,som prekvapená,že sa ešte nájdu takí rodičia,že si nechcú pripustit,že dieta može mat nejakú poruchu,čo sa učenia a všetko s ním spojené týka,,,škodia tým sebe,dietatu ale aj učitelovi.Ale uvidíš,že ich to neskor donúti,hladat odbornú pomoc! Inak to jednoducho nejde...Dakujem za tvoje vyjadrenie a postreh.:-)

KAMILA,,,dakujeme za povzbudenie-poteší a posunie nás zase dalej v našom neúnavnom boji s trápeniami našich dietok....:-)

Vrátim sa ešte k bráneniu sa rodičov vyšetreniu. Pred nedávnom som bola na sedení, kde nám pani z poradne rozprávala, ako narastajú prípady, keď sa u nich objavia 18-ročné "deti".Vtedy už nepotrebujú súhlas rodiča a konečne môžu riešiť svoj problém.
Ešte by som bola zvedavá, či doma na reedukáciu používate dáke pomôcky, pracovné listy...

Ahojte :) našej Kike síce nenašli žiadnu takúto diagnózu, ale tiež je dosť nesústredená, a máva tiež zlé známky. Prišlo sa na to že tým, že preskočila lezenie, nemá dobre vyvinuté ešte spojenie medzi ľavou a pravou mozgovou hjemisférou. takže robíme také cvičenia, ale najmä myslím si zaberajú detské masáže, ktoré som s ňou od mala robievala, a tak si myslím, že ináč by to bolo ešte horšie. Teraz som si kvôli tomu robila aj nadstavbu na tieto masáže, a to kranio sakrálna terapia, ktorá krásne vie odblokovať takéto detičky, a ich stav sa zlepšuje a vyrovnáva. Takže .. idem na nej trénovať a potom popíšem ako sa veci majú :) Lektorka Janka Hašplová z Prahy má s týmto nádherné skúsenosti ... takže .. sa na to teším .. a dúfam kým nastúpime do tretej triedy ... nebudeme dostávať žiadne trojky /alebo nebodaj štvorky .. už aj to máme z písania / :-/

adinka ako som tu uz spominala, moja ma teraz 16 a pise pisanym pismom ako kocur, takze pise tlacenym.....chodi uspesne na hotelovku a bavia ju jazyky...matika a vedy ako fyzika chemia a podobne jej nic nehovoria....myslim ze to pismo nie je az take strasne dolezite pre zivot.....podstatne je aby po sebe precitala.....urcite aj tvoja babula najde nieco co ju bude bavit a zaujimat, tak potom ju treba podporit prave v tom a nerobit si tazku hlavu z veci ktore jej velmi nejdu.....ved nikto nevie vsetko Úsmev
tymto som ta len chcela podporit a povedat ze vsetko ma svoj cas a nasa luca mala z pisania tiez znamky mno....na povazenie Úsmev

Úsmev No veĎ to .. už čakám .. kedy to písanie prestane byť dôležité .. hádam v tretej triede Kvietok Ale číta tiež slabšie, aj keD´podľa mňa to nie je najhoršie, len prednes nemá .. zatiaĽ ... veď uvidíme. ale knižky má rada /aspoň dačo po mne :) / a už sme pár prečítali ... tak dúfam jej to niekto neznechutí.
Prajem veľa zdaru všetkým školákom Objímam

Aj tu sa mi podarilo reagovať na komentár spred 3 rokov. Ach jaj!Nabudúce ako prvé čítam dátum!(giggle) Hambím sa

Píšem už o nej aj článok, ale kým bude tak tuto je to veľmi pekne popísané ... oslovili ma aj na masáže detičiek s Downovým syndrómom, ale už som odsťahovaná medzičasom, takže by sa mi to nedalo skĺbiť ... ale nejako individuálne možno ...

http://www.slnkodetom.sk/kranisakralna.html

Prajem Vám všetkým šťastie, lásku, odvahu a pokoj.(heart) SrdceSrdce

.

NUž, ja k tomu len .. nenápadne ...aby som nezakríkla .. už máme len dvojky a jednotky SlnkoKvietok Juch :)

Gratulujem ti Adinka, to je nesporne vdaka tvojej trpezlivosti a snaživosti. Klobúk dole pred tebou.(y)

Kvietok To aj Kika sa snaží. Aj keĎ niekedy nadarmo, ale nevadí ... Ešte Tibeťankov skúsime, už jej to celkom ide, len ráno nestíhame ...

Ahojte,
môj 16-ročný syn (študent 1. ročníka gymnázia) má pomerne neskoro diagnostikovanú dysortografiu a dysgrafiu (od 12. rokov). Zaujímavé je, že ho baví literárna tvorba (dokonca vyhral niekoľko literárnych súťaží, práve dopísal vlastnú knihu...). Problémy s písaním vyriešil po svojom - naučil sa písať prstokladom na počítači. Doteraz má však veľké problémy pri písaní vlastnou rukou, nehovoriac o množstve gramatických chýb. Školská reforma spôsobila, že na gymnáziu im chýbajú aktuálne učebnice a preto je odkázaný pripravovať sa na vyučovanie z vlastných poznámok. Veľmi by mu pomohlo, keby si mohol poznámky robiť na notebooku. Neviem však, či mu to škola umožní (v ČR vraj žiaci majú takúto možnosť). Neviete mi poradiť, ako mám postupovať? Na gymnáziu majú aj školského psychológa, myslíte, že by nám mohol s týmto problémom nejako pomôcť? Máte niekto skúsenosti s tým, ako berú žiakov s poruchami učenia na stredných školách?(flower) Slnko

Odpovídáte X

ahojte
môj priatel(22) a ja(21) sme spolu už 3,5 roka dokonca sme aj spolužiaci na vysokej škole odbor šport.povedal mi že je dyslektik asi tak pred rokom.prišiel na to sám už počas asi 9.ročníka na základnej škole.bohužial nič sa s tým nerobilo a teraz ma ten problem že prišli do toho pisomne prace na Vš ktore treba pripraviť z knih, a čo je preňho najhoršie musí ich odprezentovať alebo prečítať pred celou triedou.do teraz sme to riešili tak, že sme to robili spoločne teda iba ja aj za neho.čiže ako keby som študovala za dvoch.čiže sme to dako zvladli.pred týždňom nastala situácia že seminárku mal odprezentovať sám.isli sme do triedy a povedal mi ze si musi odbehnuť na WC, ale na hodinu už neprišiel.je mu trapne vysvetlovat na Vš docentom že čo má za problem.na druhej strane sa už nemôžem pozerať na to ako sa trápi,potí, kokce a vymýšla si rôzne grymasy len aby zamaskoval svoju slabost.ináč ma talent na šport a závodne preteká motocross už niekoľko rokov a dosahuje velmi dobre výsledky dokonca bol aj majster slovenska.PROSIM PORADTE CO MAME ROBIT ALEBO KDE SA MAME OBRATIT!!

V Kosiciach viem o jednom centre, kde pomahaju pri poruchach ucenia, aj dyslektikomm. Nepredpokladam ze dokazu zazraky, ale mozno poznaju nejake finty ako sa da ucenie da aspon trochu odlahcit a mozno budu vediet poradit aj pri prezentacii.Ale asi najviac asi potreboval podporu odbornika, aby sa nebal priznat prednasajucim aky ma problem, mozno by mu ina forma odpovede vyhovovala viac. Drzim vam obom palce.

Ahojte!

Dnes je to po prvykrat, co som nasla tuto stranku a velmi ma zaujala. Zaujala ma preto, ze aj ja mam syna, ktory je dyslektik, dysgrafik, ma poruchu pozornosti a je hyperaktivny.Momentalne je vo stvrtom rocniku, no trapime sa uz od prveho rocnika. Asi v druhom rocniku mi pani ucitelka navrhla, aby sme navstivili pedagogicko-psychologicku poradnu. Kedze som videla, ze syn ma velke problemy s ucenim,suhlasila som. Psychologicka potvrdila diagnozu, no neupozornila ma, ze je mozne na zaklade vysetrenia syna integrovat. Az na zaciatku stvrteho rocnika som nahodou natrafila na integracne centrum a na jednu milu pani, ktora tam pracuje. Pomohla nam a mojho syna zaradili medzi integrovane deti. Velmi mu to pomohlo v uceni,a myslim ze ho ucenie zacalo bavit. No aj napriek tomu ma problem, ktory nedokazem vyriesit. Chodieva domov smutny, ze sa mu deti smeju a ja mu nedokazem pomoct. Neraz ho najdem pod perinou, ako place. Bojim sa ako to bude znasat v buducnosti.

Aj ja mám syna šiestaka dyslektika.Školu úplne ignoruje aj keď denne sa s ním učím. Keď sa mu snažím vyvetliť že sa musí učiť, jeho odpoveď znie že aj tak dostane pri najlepšiom štvorku. Má veľmi ľahostajný prístuk k učeniu. Možno je to aj tým že sa mu v škole zo začiatku aj posmievali,lebo nevedel čítať. Učitelka ho v prvej triede za to že nevedel prečítať písmenko vyhadzovala za dvere a možno tam sa to aj všetko začalo. Ja osobne nemám dobré skúsenosti s učitelmi v škole. Keď im vysvetľujeme so špecialným pedagógom že má heddikep nie každý to vie pochopiť.Rozhodovala som sa aj že ho dám na inú školu,ale syn nesúhlasí pretože si zvykol na spolužiakov. Neviem ako to budeme zvládať ďalej stále je to horšie a horšie.

Kvietok
Tak som sa začítala do týchto našich už historických riadkov,a veľmi by ma zaujímalo,ako vaše deti zvládajú učivo teraz,s odstupom tých dvoch troch rokov od napísaného?
Za nás môžem povedať,že môj syn na dislexiu netrpí,dostala som ho z nej.Kdesi som čítala,že to ide,len treba zase tú prepotrebnú trpezlivosť.Zamieňané písmenká,neporozumeniu textu,či nepochopeniu textu ako takému je u nás koniec.Môj syn je aspom z tohoto vonku.Dokonca sám vymýšľa príbehy,kde vystupujú jeho obľúbené rozprávkové postavy.Píše dej,nakreslí obrázok k nemu.Alebo prečíta povinný dlhokánsky článok na úohu a pekne mi zreprodukuje obsah.Viete,aká som vtedy šťastná?? Tá moja drina a jeho všetky slzičky sa dočkali cieľa.Obaja máme z toho radosť to mi verte.
Tá dlhá nekonečná a namáhavá cesta je v cieli.Máme ďalšie ciele,aspom nás poháňajú dopredu,ale tento jeden bol ten najdôležitejší.
No a teraz vy..ako ste na tom?Čo všetko máte za sebou,čo ste zvládli?
Kvietokhttp://www.youtube.com/user/Hermioneta?gl=GB&hl=cs
Toto ma baví, to je moje hobby(clap) KvietokÁnoTlieskam

Úsmev ahojte.
Oživíme diskusiu?:-) Mám syna siedmaka s dyslexiou, dysgrafiou, dysortografiou, dyskalkúliou...proste príroda sa ,,vyřádila" ÚsmevÚsmevÚsmev
Myslím že by bolo fajn sa deliť s niekym o skúsenosti, nápady, rady ako našim deťom pomôcť...
hm?
ÚsmevÚsmevÚsmev

Krásny dník!
Z dlhorocnej skusenosti specialneho pedagoga som dospela k zaveru, ze zo vsetkych deti, ktore sa mnohym javili ako dyslektici... v skutocnosti ich bolo len zopar! Podstatna vacsina sa mi potvrdila ako pseudoporucha (vdaka nespravnym navykom, ktore ziakom mohli navodit ucitelia, rodicia, resp. samotne dieta, ked sa rozhodlo nespravne).
Sama viem, co to obnasa, ked sa rodic musi stat nedobrovolne pedagogom a straca dost priestoru byt rodicom. vztahy sa castokrat narusia, co je smutne...pretoze rodic sa snazi, robi co vie, a bohuzial, velakrat zhorsi celu situaciu, co istotne nechcel. je mi luto, ze niektorí specialni pedagogovia v poradniach pracuju s dietatom bez pritomnosti rodica, ktory predsa s dietatom pracuje castokrat viac ako ucitel v skole a potrebuje navody na efektivnu reedukaciu poruch, resp. pseudoporuch ucenia.

ahojte maminy,mam 3 deti,6-taka,3-tiacku,1-acku na zš,starsi nemaju problem,zatial v pohode,len syn trpi lenivostou,mam strach o najmladsiu prvacku,v slabikari uz prebrali a,e ,i,o,m,l,s,v,u,pri uceni sa zdrzime ozaj dlho,dlhsie ako ked som sa ucila so starsimi detmi,nedokaze si poriadne pamatat,ked ju skusam ,akoby hadala ake to je pismenko a najhorsie je to so slabikami,este neviem ake to bude s pisanim,v pondelok zacinaju s pisanym A-poradte mam s tym uz zacat nieco robit alebo este pockat.inac dcerka sa dokaze naucit text-basen raz dva naspamat,kresli-minuli rok vyhrala 1.miesto v kresleni v bojniciach,je sikovna,a byva nestastna ked jej nieco nejde;-( dakujem

Ahoj Danka.
Z vlastnej skúsenosti ti radím, aby si začala "veci" riešiť čo najskôr...čo najskôr sa porozprávaj s jej triednou učiteľkou či nezbadala nejaké problémy pri práci v škole...ak zbadala, pravdepodobne ti odporučí návštevu pedagogicko-psychologickej poradne(PPP)...ak nie, od obvodnej lekárky si pýtaj odporučenie na psychologické vyšetrenie. Psychologička ti malú otestuje a buď ti povie, že je všetko v poriadku, alebo ťa pošle do PPP, kde s ňou budú pracovať a vysvetlia ti ako máš s ňou doma pracovať ty a pošlú správu do školy s odporúčaním ako má s ňou pracovať pani učiteľka a je viac ako pravdepodobné, že bude chodiť aj k školskému špeciálnemu pedagógovi...
Držím Vám všetky prsty:)
PS: A ešte niečo...chváľ ju, chváľ ju, chváľ ju...za každý aj najmenší úspech. A podporuj v nej lásku k maľovaniu, podporuj jej schopnosť naučiť sa básničku naspamäť a daj jej najavo, že práve toto je to, v čom ona vyniká:)

Ahojte
Som matkou 9ročného Adamka,už tri roky sa trápime v škole,v prvom ročníku ma triedna učiteľka upozornila,že by sme mali skúsiť psychologické vyšetrenie s dôvodu nesustredenosti ...absolvovali sme ho a výsledok bol dieťa je zdravé len trošku živšie.Prešiel pol rok a problémy sa stupňovali dostal novú učiteľku a znovu to isté tak som sa rozohodla konať,oslovila som psychologa a poprosila o vyšetrenie,bolo odborné a na vysokej úrovni a výsledok? podozrienie na Dyslexiu a začal sa kolotoč vyšetrení a nakoniec špeciálny pedagog a potvrdil mi,že syn má Dislexiu:-) ,ale to prešiel daľší rok a znovu nová učiteľka teraz je tretiak a začíname sa učiť s ťým žiť a učiť sa.Ako som čítala príspevky mamičiek čo majú doma také dieťa tak som objavila aj moje všetko to čo opisujú sú aj naše problémy zajtra ideme na prvé sedenie ku špeciálnej pedagogičke a verím že mu pomôžem to je to nejdôležitejšie pre mňa

Dobry den rada by som napisala aj svoj problem ?:(Mam doma 7 rocne dieta ktore neskoro zacalo rozpravat neskor sme zacali chodit na logopediu a dodnes mame problem s recou / zajakavame sa/ no uz je to normalizovane ,doma je poslusny no na verejnosti ma problem so spravanim vela vystraja ked je v kolektive je to on co musi vymysliet nejaku blbost na ktoru sa ostatne deti chytia ,mali sme rok odklad a az v 7 r. sme nastupili na ZS a tu to zacalo ! kym preberali iba abecedu bolo vsetko ok tesili sme sa ako mu to ide a aku ma radost zo skoly a s novych spoluziakov no teraz pisu diktat a citaju cele vety .Pani ucitelka ma naskor upozornila na jeho spravanie ktore sme zacali riesit a uspesne !sama mi potvrdila ze sa to zlepsilo no teraz pisu diktat nabrali rychle tempo v diktate ma vela chyb vynechava pismenka alebo si na niektore vobec nespomenie aj ked na nom vidno ze sa snazi !Citat citame po hlaskach-slabikach a az potom horko tazko precita cele slovo takze kym precita celu vetu sam nevie o com cita :( ja som s nervami na koncoch .Na psychologiu si mam zavoat az po novom roku cize mesiac budeme v neistote a trapit sa :( ucitelka nas povazuje za zleho a leniveho ziaka aj ked sa tvari ze to chape no do ziackej mu stale dava zle hodnotenia a maleho to dost depta !neraz mi povedal, ze mami naco sa mam ucit ked aj tak dostanem zlu znamku :(s jeho slov mi je do placu a aj s mojho pristupu k nemu mi je do placu mam len jedne nervy a ked mi prasknu tak mu aj jednu fuknem a kricim nanho ja viem ze je to zle a mala by som mat prenho pochopenie no diagnozu nemame este potvrdenu on sa nevie ani sustredit vyrusuje sam seba co si vsimla aj ucitelka :(prosim poradte ako k nemu mam pristupovat? aku literaturu mi odporucate precitat?v rodine mame dislektika manzel mal v skole problem v citani no nakoniec vystudoval VS .denne sa ucime 4-5 hodin a aj tak neuspesne :(;-(

ahojte, vsetci!
dnes som tu prvykrat, stihla som si precitat prvy pribeh a neda mi citat dalej, pretoze mam chut hned vam pisat co najstrucnejsie o sebe
som specialny pedagog, mala som dyslekticku dceru, vdaka ktorej sa mi moja praca stala povolanim...
dnes je to par mesiacov, co som definitivne odisla zo statneho i sukromneho skolstva a zalozila som si zivnost prave pre poruchy ucenia
pekny den :)
eva

eva7

Ahojte,aj ja mam syna uz tretiaka a aj u nas je to velke trapenie.Tento skolsky rok je to uz o nieco lepsie,lebo pani ucitelka pochopila,ze nieje zly a lenivy,ale jednoducho nikdy nebude taky ako ostatne deti.Nedokaze v klude vysediet celu vyuc.hodinu,davat pozor a nehrat sa stale s niecim.To co sme zazili minuly skol.rok bolo nieco strasne a syn sa uplne zosypal.Isli sme sami s manzelom do pedag.psychol.poradne,lebo sme nevedeli ako dalej.Tam sme mali velke stastie na pedagogicku.Velmi nam pomohla.Vsetkym prajem hlavne vela trpezlivosti,ved su to nase zlaticka.(sun)

Vložil(a) mishael, 3. December 2010 - 9:41

Dobry den rada by som napisala aj svoj problem ?

Dobri den Volam sa Oliver.

Po chvilke zistite kto som co som.Najprv by som chcel podakovat vsetkym ludom co tu napisali a poziadat ich o jedno NEHANBYTE SA ZA SVOJE DETI LEBO NIKDY NEBUDETE VEDIET CO Z NICH BUDE KYM NEVYRASTU.

A teraz nieco o mne ako ste si uz na zaciatku mozno vsimli mam chyby v mojom texte.Podla toho co ste tu vsetci napisali si vytvorite svoju vlastnu diagnostiku o tokm cim trpim Takze som dyslektyk.Mam problemy z poctamy nasobilka a tak dalej vsetko co som tu cital som zazil na vlastnej kozi.

Zacalo to v 3 rocniku zakladnej skoly ked sa moj triedny ucitel vyadlil o mne ze som debil a ze partim do pomocnej skoly kde v tu dobu chodili iba romovia (cigani) ktory boli lenivi moj otec ktory nnas 3 vychovaval sam z rodinnych dvovodou vedel ze nieco nieje v poriadku ale myslel si ze sa neviem sustredit a ze som lenivy ale napriek tomu poziadal aby ma nechal v 3 rocniku preist zo 4 nakonci skolskeho roka a takto to dalej pokracovalo v 4 rocniku som nastupil na hokejovu skolu z ktorej ma za pol roka vyhodili za zle spravanie zle znamky a poznamky takze na pol roka som dostal same 4 a 2 s chovania a musel som prestupit na inu skolu ale v hokei som vynikal ale nepustali ma na zapasi iba na treningy lebo som nechodil do hokejovej skoly.Nastupil som v 4 rocniku na pol roka do cirkevnej skoly kde si myslel otec ze tam to bude lepsie a co sa stalo ?

VOBEC NIC

Cirkevnu skolu som absolvoval presne tak isto ako aj statnu LTT (Len Tak Tak) v 8 rocniku som mal ist za cukrara ale nakoniec som sa dostal za calunnika preco ? netrebalo robit skusky a co bol dobre ziakou brali lebo trebalo naplnit triedu.Tskze v skole stacilo v podstare sediet Ja osobne ak clovek z poruchamy som si nic nevsimola a ani som tomu nedaval neaky ten dvoraz ze my nieco je.Takze ako tak som presiel v skole co som mohol to som sa naucil a skoncil som SOU ako calunnik ale vobec mqa to nebavilo tak o 3 mesiaqce som poziadal oca ci by my nevedel pomoct za by som chcel ist za kuchara tak my vybavil 3 mesacny kurz za kuchara zaplatil som si ho sam z podpory aby som mal aky taky papier lebo som chcel taktiez pracivat v zahranici ako moji 2ja surodenci takze som si spravil papier sanzil som sa v skole aj na praxi vela sa mi vtlklo do halvy len preto ze bolo viac prakticky ako teoreticky po dalsich 2 rokoch som si urobil kurz v tej istej skole na casnika a teraz ideme k tomu co som chcel Dnes mam uz 29 rokou a a asi pred pol rokom som cital jeden slogan bolo napisane ze NIESOM DYSLEKTYK / MY TI POMOZEME Tam som vlastne narazil na to co somnou bolo cely cas a dnes ked sa na seba pozriem tak nechapem ako so to vsetko dokazal Rozpravam plinule nemcky ,anglicky cesky lpinule ,polsky plinule robil som prekladatela na pc som da sa povedat dost dobry a vsetko som sa naucil sam Robil som DJ v nemecke na nemeckych diskotekach v nemecku 2 X v radiu v nemecku a som hrdy na to co vsetko co som dokazal a aj napriek tomu ze neviem gramatyku matematiku poriadne citat zamienam este stale pismena ale potichu si precitam si text aj ked my to trva dlhsie.Pracujem v rakusku ako kuhar a zijem v irsku a v kazdejkraine rozpravam jazykom ktory tma patry A co my este pomaha nehambym sa za to ze som dyslektyk a v praci vedia o mojom probleme a aj priatelka a dost my pomaha pri tom aby som nemal stresy ked mam vypisat neaky formular a ma pre mna pochopenie a co sa tyka toho nebyte svoje deti za to ze im to nejde ked sa doma snazia a v skole to dokaslu ako som cital tak tu mame uz 2 spravcou rybnikou a 2 maliarou a este neviem co nechajte ich pracovat s tym co ich bavi mna bavia pocitace a keby ste vedeli aky som sikovny vela ludiby my tu gratulovali esste jedna vec do dnes ma brat opravuje na y/i a z/s a neviem co este ale uz o tom vedia vsetci a nehambym sa za to aky som a ani vy sa nehanbyte za to ake vase deti su ale co dokazu vo svojom zivote

tak pa majte sa krasne

Ahojte všetci...

Chcem sa aj ja pripojiť k vašej diskusii.Mám 14 ročného syna,ktorý má roky problém v škole aj napriek svojej snahe ...učiť sa.Konečne som prišla na príčinu prečo...?Náhodou som sa stretla s osobou,ktorá mi poradila navštíviť psychologa so synom..podľa nich sme prišli o 5min12...som veľmi šťastná že viem o čo ide a možem synovi pomocť.Len sa zamýšlam,prečo ma k psychologovi neposlali učitelia...?Syna brali ako jedného nepozorného,flegmatického puberťáka...prečo? Verím,že po spoločnom úsili zmení sa aj jeho prospech a chuť na školu.Ďakujem Vám za Vaše príspevky,veľmi mi pomohli...prajem všetkým veľa úspechov a radosti z naších deti...Aksal

dobrí den chcem sa opitak ked ste zistily ze maju vase deti DYSLEXIu akeho doktora ste navštívily alebo kam ste s nimi išli DAKUJEM

Dominika, prosím ťa, radšej si založ vlastný blog (na zelenej lište hore klikni na "Pridaj". Otvorí sa ti ponuka, z ktorej si vyberieš "Príspevok blogu." Klikneš a otvorí sa ti okno, kde už priamo píšeš svoj blog - nadpis, text, odošleš...). Ak sa totiž len "prilepíš" do cudzieho, a navyše starého blogu (z novembra 2007 - kuk na dátum pod nadpisom), moc odpovedí nedostaneš.

http://www.nanicmama.sk/co-je-s-tym-pocitacom/technicka-prirucka

dakujem za radu :D

ÚsmevSlnkoSlnkoSlnko

Moj syn je prváčik.Javia sa u neho známky dislexie aj diskaukulácie.Ako na to?Vie rozoznať čislo 0,m1,2,3,teraz k nemu pribudla aj 4.No ostatné nie.Stále to skúšame,večer aj ráno.Aj pri hrách,no nejde to

Prosim, skuste svoj dotaz pridat ako samostatny prispevok tu http://nanicmama.sme.sk/node/add/inedeti V komentari k staremu prispevku vasa otazka moze ostat nepovsimnuta.

Inak podla mojho nazoru vam vie pomoct predovsetkym psycholog v predagogicko psychologickej poradni, ktora je pravdepodoben v kazdom okresnom meste, kde vedia otestovat, overit ci vase dieta trpi nejakou poruchou, ktoru by mohol zohladnit aj ucitel pri hodnoteni vasho dietata. Drzim place.

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok