Tak mám pocit, že som to z tvojich slov odhadla. A tu budeš mať aj pomerne dobrý dôvod na večerný spôsob zaspávania. Viem čo hovorím, máme v rodine hneď dve takéto dietky. Jedna je moja staršia-ako som spomínala a druhá je sestrina malá. Tieto dve dievčatá majú tak veľa spoločného, hoci sútaké rozdielne... Len mi jenekonečne ľúto, že asi ti nedokážem dať nejaké konkrétne rozumy. I dnes mávam často pocit, že som urobila veľa chýb! Všetko čo píšeš poznám. Poznanie písmem vo veľmi skorom veku, úžasná slovná zásoba, nekonečný záujem o knihy a ďalšie a ďalšie vedomosti. Do školy pre nadpriemerne nadané deti patria deti, ktoré ajú IQ nad 130, ak to medzičasom nezmenili. Moja dcéra bola vysoko vysoko nad, ale žiaľ nemala som možnosť dať ju do takejto školy. Dodnes to ľutujem...Dnes je z nej pubiška a poviem ti, že mi dáva zabrať. Je to fantasticé dievča, ale je to jednoducho iné myslenie, ďaleko vpred...nehovorím, že je génius, ale veľakrát strčí dospelého do vrecka....
Ak ti však môžem poradiť, choď za psychológom, alebo špeciálnym pedagógom. Nie za to, aby si vedela konkrétne číslo IQ dcérky, ale môže ti veľa poradiť. To zrkadlové písanie jej môže v budúcnosti robiť problém-ak sa naučí písať po svojom, už ju nepreučíš. Ďalšia vec - vnímanie samej seba v kolektíve. Sestra s dcérkou chodí k jednej skvelej špeciálnej pedagogičke (toto dievčatko hravo zvládlo prvý a druhý ročník za jeden rok, dokonca tých druháčikov predbehla...) a tá tvrdí, že tieto deti majú o sebe vedieť, že sú výnimočné.Je dôležité, ako k tomu pristúpiš - aj pre teba, aj pre malú. Veľakrát sa z týchto detí stanú práve najhorší žiaci a nespratníci - práve preto, že sa im nedostalo trošku iného prístupu.
A s týmto všetkým veľmi súvisí aj tá neposednosť, pohyb v jednom kuse, nepokoj večer, keď už má byť kľudový režim. Nikdy som nepochopila, ako ho mám dosiahnuť-keď sa mi malú podarilo večer zaujať, aby už neskákala, nerozrušovala, aj tak sa nahromadená energia musela vyventilovať už tesne pred spaním, či v posteli ...Dodnes má v zadku vrtuľu práve vtedy, keď už ja túžim, aby zaliezla do postele....je to nekonečné množstvo myšlienok a otázok, ktoré víria v hlave a ktoré potrebujú neodkladne zodpovedať....je to ťažké, ale súčane úžasné pozorovať také dieťa...
V každom prípade ti moja zlatá držím palce, pretože tieto deti dokážu svojich rodičov doslova terorizovať (takýto výraz som našla v literatúre!) a vyžadujú neskutočne veľa energie a trpezlivosti. Vedela by som ti toho porozprávať...ale to by som zaplavila stránku
. Tak ak budeš chcieť niečo konkrétne, kľudne sa pýtaj, alebo hoc aj napíš mail. Držím ti päste!!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
..mládí f prdeli a do dúchodu daleko..
...tak ja som zevraj v troch rokoch plynule rozprával ľúbozvučnou stredoslovenčinou a ludia sa len otáčali...vďaka tejto diskusii som asi prišiel na to prečo som taký lenivý 
Milé dámy, voľne pokračujem už v načatej diskusii v mojej téme "Ako vychovať jednu malú "opicu", alebo "biť, či nebiť"?
Mám 5 ročnú dcérku, ktorá je asi nadaná. Na papieri to nemám, preto to "asi". Zhrniem, prečo si to myslím:
Všetko sa tak nejako raketovo rýchlo naučila. 10 mesačná chodila bez držania sa mamy, ročná ovládala 55 slov /rátala som to, kvôli detskej doktorke/, rok a pol mala, keď spájala slová do súvetí, čoskoro nato rozpoznávala farby, aj odtiene farieb. Krátko po druhých narodeninách začala pekne vyslovovať písmeno R. Ale zase do dvoch rokov chodila v plienkach, na nočník ani za svet. Do dva a pol roka kakala zásadne do plienky, čakala každý večer na plienku, po 10 sekundách ju pokakala a mohla ísť do vane. Ukecali sme ju s manželom až keď sme jej sľúbili papagája, po ktorom túžila. Tvrdohlavá je veru po mne, priznávam.
Od troch rokov pozná všetky písmená v tlačenej forme, čítať sa jej ale veľmi nechce. Prečíta krátke slová, ale iba ak chce, občas nás prekvapí. Napríklad ideme okolo obchodu, je tam vypísané: ZĽAVA NA RIFLE, a prehodí: "Mami, majú zľavu na rifle." Píše tlačené písmená, ale je ľaváčka a píše naopak, zrkadlovo sprava do ľava a zrkadlovo otočené písmená. Napríklad nakreslí obrázok, napíše pod neho MAMINA SILVIJA, TATINO JOJO, BARBORKA, ale všetko zrkadlovo. V poslednom čase sa mi zdá, akoby sa za svoju bystrú myseľ a schopnosti začala hanbiť. Môžeme spolu diskutovať o slnečnej sústave, ale nikto nás nesmie počuť a nikomu to nesmiem povedať. V škôlke sa snaží zapadnúť medzi kamarátky a tak zámerne maskuje svoje vedomosti a schopnosti. S manželom jej dohovárame, že to nie je žiadna hanba vedieť viac ako ostatní.
Ďalšia špecialita mojej dcéry je, že je mimoriadne náročná na pozornosť a čas. Stále nejaké otázky, stále čítať nejaké nové knihy /chodíme do knižnice druhý rok/, otázky typu: "Mami, akej farby je Boh? Mami, mal Adam aj Eva pupok, keď boli stvorení a nenarodili sa žiadnej maminke? Mami, čo by bolo, keby na zem spadol úlomok planéty veľký ako nákladné auto?" Priznávam, že na niektoré nestačí ani moje vysokoškolské vzdelanie.
Ďalšou kapitolou je citová viazanosť na mňa. Dva roky v škôlke dennodenne každé ráno plakala, keď sa lúčila. Pritom má škôlku rada, pani učiteľky tiež. Večerné zaspávanie, to isté, len so mnou a s plačom, že sa bojí, lebo bude mať zlé sny.
Kto mi môže poradiť, ako vychovávať nadané dieťa, aby som ho "nepokazila" a pripravila čo najlepšie na školu a ďalší život. Ďakujem vopred za všetky rady.