Výchova a antivýchova našich detí

Tiež si myslím, že sa to trochu preháňa. Naše dieťa , to bola asi jediná knižka za "mojich" čias, keď som mala drobcov. Žiadna rada v knižke nenahradí taký ten prirodzený mamičkovský inštinkt .
Napríklad malo sa kojiť podľa knižky každé tri hodiny. A predstavte si dievčatá, že fakt boli také maminy, ktoré bábo zobudili, že už má papať, prípadne ho nechali plakať, že má ešte čas... Akokeby nebolo jedno či sa napapá po 2 alebo 4 hodinách. Veď my tiež nie sme hladné na povel. A takýchto pikošiek tam bolo celkom dosť
Teraz je tých knižiek fúra, najlepšie je , že ak sa chce neskúsená mamina poradiť, pozerá knižky, internet a všade jej radia niečo iné .... no a potom nech si vyberie. Ja som deti vychovávala podľa seba, občas som zavolala mamine a nejako to šlo samo a bez väčších problémov. Teraz sa často hľadajú problémy aj tam kde žiadne nie sú. Vyrábame si ich samé a úplne zbytočne. Treba menej porovnávať a viacej svoje dieťatko počúvať a snažiť sa mu porozumieť.

Priznám sa, keď bol starší syn malý, siahla som po príručke. Tak nejako som si nevedela rady pri zvládaní hádzania o zem, šialenej aktivity a pod. Pomohlo mi to a myslím, že som to celkom dobre zvládla. Iste robila som aj chyby. Pri druhom synovi to bolo sčasti väčšou skúsenosťou a sčasti intuitívne. Obaja sú takí odlišní, že aj prístup k nim musel a musí byť iný. Snažím sa byť dobrým vzorom. Nie vždy sa mi to darí, ale ak niečo pokašlem, tak to dietkam priznám. Myslím, že im tak ukazujem, že človek sa môže aj mýliť a priznať si chybu je lepšie.Pri výchove prenášam čosi aj z prístupu vlastných rodičov. Pevne verím, že to dobré. Správanie detí veľmi ovplyvňuje aj "vonkajšie" prostredie. Tento školský rok mladšiemu do triedy pribudol nový spolužiak, ktorý nevie čo zo sebou. Má 15 a 3 zo správania, v triede robí taký "cirkus"...Triedna sa na prvom rodičovskom posťažovala, že často strháva aj ostatných k drzosti a spúste iných, nazvem to mierne, rebelstiev. Rodičia si s ním nevedia rady...Syn mi vraví, že sa do takých vecí nezapája. Tak dúfam a verím. Zatiaľ na neho neboli sťažnosti. A s MM sa dosť často nezhodnem, ale základ je tiež na mne. Stalo sa aj také, že povedal mala si pravdu a tvoj prístup bol lepší. Tak snáď sa mi podarí vychovať dietka dobre, aby z nich boli slušní a šťastní ľudkovia.

Kamila, ja si myslím, že tebe zdravý rozum nechýba a intuícia už vôbec. Okrem toho, fakt sa nedá vyhnúť chybám. Ako gramatickým, tak výchovným. Veď čo by vyrástlo z dieťaťa, ktorého rodič nikdy neurobil chybu? To by som nechcela vidieť:)

Jedinu knihu co som ozaj studovala ohladom deti bola velka kniha o matke a dietati kupila som si ju ked som tehotnela, velmi mi pomohla, mamu som v tom case uz nemala a svokra je sice dobra dusa ale stara skola potom som kupovala casopis Mama a ja, tam bolo vselico, aj rady aj recepty, vzdy som sa tesila na nove cislo. A potom sa to stalo objavila som Nanicmamu nic ine nepotrebujem, kazda tu mame deti v inej kategorii, a hlavne som zistila, ze nie som jedina, zufala, dokonala a obcas v depresii ale vazne riadim sa intuciou, sem tam sa pocujem ze pouzivam slova mojej mamy snazim sa byt dobrou mamou i ked mi mladsia obcass povie, ze som Zlaňa S drahym sa vo vychove viacmenej zhodneme, obaja sme obcas prisny, obcas prilis benevoletny.

mam tri deti, a kazde je ine, co plati na jedneho, druhy nad tym ani brvou nepohne... a na tretiu, na tu neplati vobec nic je to intuitivne u nas, kdekolvek deti idu, aj vsetky tri spolu, mala som len dobre odozvy a to doma dokazu toho nastvarat, ale u cudzich sa akosi ovladaju, takze si myslim, ze robim nieco dobre, samozrejme, ze robim vela, vela chyb, ktore sa mi vratia neskor, ale zabehnuty vzor z domu sa tazko meni, ak si k tomu pridame este nasu situaciu momentalnu k tomu, tak mam pocit niekedy, ze je u nas ako na psychiatrii nastastie nemam hyperaktivne deti, staci hyperaktivna mama v rodine, keby bolo este aj dieta, tak to by bolo asi na kriminal
co som tymto chcela povedat, ze jednoducho priucky su dobre, navod ako to skusit, ale dodrziavat to bod podla bodu moze byt niekedy na skodu veci...
Nemam doma ziadnu knihu vychovy, chodim sem a rada si precitam skusenosti inych matiek, aj clanky precitam, ale doma nemam nic po ruke...Aj bez prirucky sa citim ako nanic mama, s priruckou by som sa nominovala na nepouzitelnu, co sa tyka vychovy....
Dojcenie, tak najstarsiu som kojila kazdych 20 minut!!! ale mala som super sestricku na porodnici, ktora mi vela dala a podporila ma, jednoducho, dieta si pyta vtedy kedy je hladne, a ziadne dieta sa neumori hladom na smrt z vlastneho rozhodnutia...a to som dodrziavala, dvaja mladsi boli mensi papkaci, teda jedli menej casto...akurat tych kazdych 20 minut bol zaberak pre mna, lebo som po pol roku mala 39kil...to bola jedina nevyhoda a dalsia, permanentna vycerpanost, dcera neznasala mlieka pre kojencov, skusala som prikrmovat, vzdy to vyvratila a bola rozhadzana este dva dni po jedenej flasi umeleho mlieka a to som vyskusala od bezlaktozoveho po sojove snad vsetky volne dostupne na trhu!!!!
co je dolezite pri vychove, mat rovnake pravidla medzi partnermi, ak jeden povie nie, tak pri tom stat a podporit, a dolezite je, ak sa nieco slubi, treba dodrzat, ak sa neda slub dodrzat, treba vysvetlit preco....to su pre mna dve najdolezitejsie pravidla

Ja neviem, ja som asi výchovu nikdy nepochopila Kúpila som si knihu hned ako som otehotnela, ale nepáčilo sa mi už vtedy že moje dieťa musím nechať revať a tváriť sa že je všetko v poriadku, bola príliš prísna či až bezcitná podľa mňa a tak som si z nej zobrala len rady ktoré mali pre mňa zmysel. Kojila som podľa potrieb mojich deti ale bola som skôr klasická intuitívna mama.
Moje dcéry si kúpili podstatne viac kníh ale som rada že stále sa riadia srdcom, vidím to aj teraz pri malom Ziankovi.
Myslím že dokonalý rodič neexistuje.
Sú veci kedy musí byť prísny a sú zase také kedy dovolí deťom oveľa viac, ale ja si myslím že takto je to správne.
Veľmi ma mrzí prístup rodiča ktorý nevychováva, je to ťažký údel pre dieťa, lebo príde život a on odrazu bude musieť robiť kompromis a ten nikdy nemusel urobiť, lebo všetko sa podriadilo jemu.
Vo výchove tak ako vo všetkom, každý extrém je zlý a to aj pre rodičov a aj pre deti.

Asi podobne ako vy, neriadim sa príručkami ako na to, ale zas rada si prečítam nejakú tu radu alebo ak ide o konkrétny problém, či situáciu pohľadám si informácie. Minimálne mi to dá iný pohľad na vec. Tiež sme riešili hádzanie sa o zem alebo domáhanie sa vecí v obchode silným plačom, no ono ich to neprešlo, len taktika sa zmenila . Každopádne ma určite ešte to zaujímavejšie len čaká, tak ako včera som sa dozvedela na rodičku, že náš nesmelý 13ročný kľudne povie učiteľke, že ju nemá rád a pod. A to ešte do puberty len mieri naša najtvrdohlavejšia. Inak ja musím hlavne pracovať na predýchavaní a úsilí zachovať si chladnú hlavu. Momentálne si asi musím naštudovať ako ich naučiť väčšej tolerancii voči sebe, keď už príkladom to nefunguje.

pekna tema
o vychove sa da tolko popisat, pomeditovat, pocitat...
fakt ale je, ze je dolezite sa riadit zdravym rozumom. Mna fascinuju nove trendy v tom, ze rodicia chcu byt s detmi kamaratmi, chu byt strasne demokraticki, benevolentni, mne tam ale chyba urcenie hranic dietatu a respekt.
Som poznacena svojou pracou, uvedomujem si to. Ale dovolim si povedat, ze som prisna mama a zatial to funguje. Nase deti vedia, co muzu, co nemozu, vedia, ake maju povinnosti, ulohy, vedia, ze mozu kedykolvek prist za mnou a som pripravena sa s nimi ocomkolvek rozpravat. Vedia, ze im pomozem s hocicim a asi sa na to aj trochu spoliehaju- hlavne dcera. Ale vedia aj to, ze nesmu papulovat, nesmu byt k rodicom drzi, nesmu klamat. A tak sa ale spravame aj my k nim.
Uvedomujem si, ze som zrejme prisnejsia ako moji rodicia. Nasi boli a aj su skveli rodicia, v mnohom som si od ich vzala priklad. A potesilo ma, ked mi raz svokor povedal - dobre vedies tie deti.
S muzom sa v zasade zhodneme, mame rovnake priority vo vychove, ak mame nejake rozdielne nazory, hladame zhodu. To si velmi vazim. Nejdeme jeden proti druhému a deti to vedia - dava im to pocit istoty.
Este nie sme v cieli, deti dorastaju, uvidim, ci sa nasa vychova ukaze ako spravna, podla mna vsak vsetkeho vela skodi - aj trestov, aj demokracie. Len lasky moze byt kolkokolvek
Eva

Niekedy mám pocit, že tých rád ako vychovávať dieťa a ako sa starať je priveľa a hlavne sú úplne protichodné, vydávajú sa za jediné správne. Evidentne nie je žiadna rada univerzálna. Podľa niektorých rád, ktoré sú teraz v trende, by som sa nemala dožiť viac ako pol roka

Ako matka čakateľka som si vymývala mozog mamičkovskými časopismi. Nuž čo, dalo sa to možno ospravedlniť vekom. Výsledok bol, že som sa často cítila hrozne nemožná, lebo predsa v mamičkovskom časopise sa písalo, že dieťa sa musí kojiť minimálne do dvoch rokov a popri materskej by som mala rozbehnúť aj kariéru a iné nezmysly.
Toto by sa už pri druhom dieťati neopakovalo. Išla by som na všetko oveľa intuitívnejšie.
Čo sa týka výchovy teraz, rada si prečítam rôzne rady aj knižky ale používam ten zdravý rozum. Teda aspoň si to myslím.

Mala som dieťa v 19tich, bez internetu, bez časopisov, s jednou knihou a samozrejme kopou rád, ktoré sa na mňa chceli nalepiť v pôrodnici...prvých 5 dní v pôrodnici som bola ovplyvnená tým, na čo som si spomínala čo bolo popísané v knižke a tiež plačom detí, pretože kojiť sa malo len každé 3 hodiny...ja som mlieko nemala.Zhodou náhod som bola na izbe aj so susedou a tá si odsávala mlieko aj pre môjho malého Nedovolila som moje dieťa krmiť z fľaše, stále som dúfala že to mlieko príde a potom by nechcelo chytiť prsník.Krmila som moje novorodeniatko lyžičkou.Ako jedna z mála som si nechávala malého na izbe aj v noci, pretože som sa dozvedela že deti dotláčali cez noc umelým mliekom.Domov nás pustili len na základe toho, že suseda sľúbila, že mi bude mlieko pre malého dávať.Prišli sme domov a moja prvá cesta bola pre mlieko ku susede.Večer som chcela ísť preň tiež...no prišla moja mama, zavrela ma s malým do spálne a povedala:"Prilož si malého a daj mu papať." ???Veď som nemala mlieko!Ako mu môžem dať papať???Synak spustil krik, už bol hladný, ja začala plakať, pretože mlieka nebolo...skúsila som, priložila som ho, on chudáčik sal, sal, pomedzi to od hladu plakal a ja plakala s ním...pripadalo mi to ako večnosť...bábätko moje, ja ti neviem dať papať, slzy, strach...a zrazu to prišlo...behom pár minút ma začali tak strašne bolieť prsia a rásť mi pred očami, dieťa začalo preglgať a aj z druhého prsníka sa začalo prúdom valiť mliečko nikdy nezabudnem na tento zážitok a ešte aj teraz keď to píšem, skoro po 17tich rokoch, idú mi zimomriavky po tele a tisne sa slza Prečo to píšem?Pretože toto bol ten bod v mojom živote, ked som si uvedomila že ja som mama a ja cítim/budem cítiť/musím cítiť, čo je pre moje dieťa v živote dôležité, ako ho budem vychovávať...nie podľa knižiek, nie podľa rád ale podľa toho ako to ja cítim.Áno, pre iných to vyzerá tak, že som mu viac kamarátkou ako mamou, aj to priznám.Ale ja cítim že takto je to u nás správne, že takto mu dokážem veľa vecí vysvetliť, že takto sa dokážeme lepšie pochopiť vzájomne.Častokrát som bojovala s "tabuľkovými" deťmi - váš syn ba mal už robiť to, robiť ono, dokázať toto, povedať onéé...no nie.Môj syn je iný, nemôžu mu rozumieť tabuľky, nemôže mu rozumieť psychologička, ktorá ho vidí raz do roka, nezapasuje nikomu do mantinelov života a hraniciam výchovy.Nemôžem ani povedať že sa držím vo výchove zdravého rozumu...môžem len povedať, že sa držím vo výchove tým, ako to cítim a beriem svoje dieťa v prvom rade ako človeka.Ako človeka ktorému sa niekedy niečo nechce, ktorý čo to ofrfle, ktorý si aj zanadáva...pretože ja som taká istá Beriem ho ako človeka, ktorý keď ponúkne objatie, je silné a vrúcne a cítiť z neho spolupatričnosť, pretože ja som taká istá