zúfalstvo

Stelka.Ja s tebou cítim.Mám 13 ročnú dcérku u ktorej sa od narodenia vystriedalo tolko diagnóz,že na poslednej posúdkovej koncom leta už len pozreli do zdravotnej karty a oznámili mi,že v 18 rokoch dcéry si mám požiadať o dôchodok z detstva.Dcéra bola hyperaktívna,agresívna,neskôr už mala ťažkú mentálnu retardáciu.Nástupom do špec.školy od ktorej nám neupustili sa všetky diagnózy zmenili na autizmus.Autizmus preto,že dieťa s ťažkou PMR sa nedokáže samé obliecť,obuť,skladá puzle a robí to čo ju baví.Lenže nerobí nič čo od nej vyžadujú.Robí proste len to čo uzná za vhodné sama.Učitelky sa zabávajú nad jej prefíkanosťou a ako sa ona výborne zabáva.Lenže má aj chvílky,ked je zúrivá,nezvládnutelná a vtedy mám aj ja modriny a škrabance od nej.
Nám zostávalo pre tento jej stav nájsť špec.školu pre nu.V tom čase bola len jediná a my sme ju vozili 5 dní v týždni na tri hodiny 120km od domu.Požiadali sme o auto,príspevok na benzín.Kedže má v posudku že je odkázaná na individuálnu dopravu,všetko sme dostali.
Teraz už tretí rok chodíme do novootvorenej školy,ktorú máme asi 500m od domu.
Nezúfaj.Všetko chce svoj čas.Nám sa diagnózy ustálili až v dcérinom 9.roku.Dovtedy bola zmesou všetkého.Staré baby ma kritizovali že sa neviem postarať o dieťa,že je protivné,a mám ju usmernovať.Ona totiž na pohlad vyzerá ako pekné zdravé dievčatko.
Nezúfaj.Zvládneš to.Bude aj lepšie.Múdry ti nikdy nič nepovie a nad hlupákom sa povznes.Ja som sa už naučila za tie roky ignorovať.Nie som predsa povinná každému vysvetlovať životopis a diagnózy mojej dcérky.Oni mi deti neživia,tak nech sa starajú o seba.
Posielam zo vela A časom vyjde aj slniečko.