Dojčatá a batoľatá

Moja sedemmesačná slečna pomaly ale isto, sa výdáva na cestu vpred, aj keď začala najprv spiatočkou. Na to, že je to moje štvrté dieťa už by som mala byť dostatočne vycvičená, aby mi nasledujúce obdobie nespôsobovalo vrásky na čele. Alebo možno práve preto, že viem čo ma čaká, mám veľké obavy s obdobia prvých pokusov postaviť sa na nožičky, prvých krôčikov. V našom dome sme už naozaj nerátali s ďalším prírastkom a tak ma desí predovšetkým dlažba na prízemí. Ešte nikto nevymyslel prilby pre batoľatá, aby sa predišlo obíjaniu hlavičky?

A bola som hodená rovnými nohami do krutej reality. Veľmi rýchlo som zistila, že mať dve deti neznamená mať jedno a jedno dieťa, ale že to sú dve deti súčasne s rôznymi nárokmi a požiadavkami a že ja som stále len jedna...

Lucka našťastie malého bračeka prijala úplne bez problémov, celé tehotenstvo sme ju na to poctivo pripravovali, a keďže bola a stále je veľmi vyspelé a rozumné dieťatko, neboli v tomto smere nejaké žiarlivostné prejavy a problémy tohto smeru. No ale to bola asi tak jediná pozitívna vec na celom ďalšom našom trápení...