môj syn bol taký istý. Nedalo sa pri nom ísť ani na záchod. Kým bol menší nosila som ho v taške od kočíka, bežne bola na stole, keď bol väčší tak vo vajíčku aspon akotak bol, aj to som ho musela jednou nohou hojdať
spal dvakrát po polhodinke, bola som KO. Časom to prešlo. Začal apsn spať, má dva roky, a dve hodinky poobede v pohode vyspí. NO stále sa nefchce hrať sám, musím asistovať. Ked si ľahnem, tak bud na mna kričí vstávaj, alebo si urobí zo mna diaľnicu
PS: Dve zábavky má, s ktorými sa niekedy vyhrá aj desať minúť - sto loptičiek v nafukanom bazéne alebo taká kocka kde vkladáš menšie kocky. ostatné hračky - vysypať a koniec hry
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aby ma počuli 
...tiež som to robila presne ako Ty,len s tým rozdielom,že o mne si ani nie že okolie ktoré ma počulo komentovať každý pohyb mojich rúk muselo myslieť že nie som v úplnom poriadku,ale po nejakom čase som si to začala o sebe myslieť už aj ja 
.
Mne dcéra spávala 10-15 min.A na rukách som ju nosila vkuse,na záchode som s ňou sedela na rukách.Teraz má štyri,stále si vyžaduje moju pozornosť.Hrať som sa s ňou musela,aj sa musím,keď nemá kamarátky.Nie,určite si ju nerozmaznala,nedaj na blbé reči,všetku pozornosť a čas,ktorý jej venuješ,investuješ najlepšie,ako môžeš.Dieťa nenaučíš spať samé,ak to samo nechce,jedno dieťa ide,druhé nie.Nejde o to, že by všetky deti robili to isté.Skús sa tešiť tým,čím napreduje,napr začne skôr sedieť,ako deti,ktoré majú menej pozornosti,bude samostatnejšia medzi ľuďmi a pod.A nejaká rada?Fungovala som tak,že kde sa dalo,bola so mnou v škrupinke-na kuchynskej linke,v záchode,v kúpeľni,keď som žehlila,bola oproti mne a náramne sa jej páčilo,ako natriasam prádlo,pri varení som jej strčila do ruky varešku-snažila som sa všetko potrebné robiť,keď bola hore,ona to brala ako zábavu,len som ju musela zapájať.A Keď spala,spala som s ňou.Stíhala som takmer všetko pri nej,aby som mala potom voľno pre seba a keď prišiel manžel,aj pre neho.Ale-nečakaj,že bude všetko komplet tiptop,ako to bolo kedysi.
Mám 7,5 mesačnú dcérku, ktorej sa venujem celý den. Ona si však na to tak zvykla, že si vyžaduje byť na rukách stále. V kočíku vydrží sedkať, ked ideme na prechádzku, ale ked sme doma, nechce byť nikde. Ani sa hrať v postielke, ani sedieť v stoličke na papanie.Neodkladám ju tam len tak, ale musím jej pripraviť papať, čajík, alebo odbehnúť na WC.Vtedy ked ju dám do postielky, hoci len na 5 minút, dám jej hračky, spusí taký krik, ako keby ju z kože drali. Neprestane, ani ked ju tak chviločku nechám, skor naopak. Ked ju vezmem na ruky, okamžite prestane. Neviem, či som ja urobila chybu, všetci mi povedia, že som si ju rozmaznala, ale ja sa s tým nejako neviem stotožniť, nechať ju tam plakať a isť si robiť svoje. Cez den mi spinká minimálne, možno tak 2x po hodinke, takže urobiť si všetky domáce práce a navariť je za ten čas prakticky nemožné. Neviem, ako to mám riešiť,chcem sa venovť dcerke, ale nemožme chodiť hladní a špinaví, musim robiť aj domace prace... Vďaka za radu