Falošné kolegyne

Ahoj Sandy,
ja mám rovnaký problém - ibaže sa nejedná o prácu ale o brigádu no stav mám taký istý. Tým že vlastne živím rodinku tak o robotu nemožem prijsť - som na tom tak že ma prehadzujú z oddelenia na oddelenie, nikde nie je totiz napisane co mozem robit a co mozem odmietnut,tento tyzden sa to uz tak vyhrotilo ze ma "potrebovali" z troch oddeleni naraz - samozrejme zhadzovali na mna vacsinu svojej práce,hlavne sa teda hnevám na kolegyne z podatelne (robia s postou) lebo tým že som usilovná a som tam od vidíš do nevidíš tak zarábam viac ako ony - ale tak mám aj vyššie vzdelanie a tak - ku nme sú milé, vždy ma prosia o pomoc aj ked vedia ze odmietnut nemozem nič,nahádžu na mňa vacsinu svojej práce, a potom nemajú čo robiť, kontrolujú mi časy v knihe príchodov a už som aj našla upravované a poškrtané časy - lebo som platená od hodiny tak na tom velmi záleží - proste strašne závidia a závidia až sú celé choré.Velmi dobre si rozumejú so svojou šéfkou cpú sa jej do zadku takže na ne nemožem povedať krivého slova. Ďalej najnovšie som v jednej kancelárii s takou osobou, ktorú síce nemá nikto moc rád ale aj nikdo ju nestopne pretože je to jedna z tých ženských ktoré "majú svoje práva" ale povinnosti nepoznajú - ona vždy v dobrom : ak vám môžem poradiť na vašom mieste by som pracovala, vidím že toho máte vela a čo ked dojde šéfka a nájde vás pozerať von oknom?ale ja vám len dobre radím!" a potom šéfke : ona je velmi šikovná len ja neviem asi robí vela chyb lebo je hrozne nesústredená a pozerá von oknom" šéfka uteká, kontroluje moju prácu , zabije tri hodiny zistí že to mám dobre "ale radšej sa nabudúce sústredte (s mysleným dodatkom - aby som potom nemusela počúvať tie blbé kecy...)
Som z toho tiež chorá a riešenie nepoznám - musím sa nútit chodit do roboty lebo peniaze nutne potrebujem ale je to naozaj nútenie pritom som tú prácu mala rada - mám už svoje "meno" a postavenie stálo ma to rok driny a teraz ma chcú vysánkovať - nesmiem sa dať a musím sa im usmievať do ksichtu to je asi jedine co pomaha ale naozaj neviem co dalej - ono sa to totizto stupnuje -z tohto týzdna som naozaj chora nevladzem a vcera som dosla a spala az do dnes cca 14 hodin kolko na mna navalali prace
Dakujem ze som sa mohla vyzalovat - ak by si nezacala ty asi by som ja zalozila blog s touto temou -drzim ale nepomožem

vpadnut do kolektivu, ktory je uz zohrany a hlavne zohrany v tom, ako malo robit a navonok posobit, ako sa este aj to malo neda vlastne stihat a ako to robia s vypatim vsetkych sil, to poznam. ked do takeho vpadnes, si hrozba, len co si otukaju, ze tebe sa robit chce (a navyse nebodaj aj bez chyb) a oni budu musiet volky-nevolky pridat alebo ratat s vypovedou.
ked mas konkurenciu, je ovela jednoduchsie sa jej zbavit ako ju predbehnut, nie?
ale ako vziat vietor z plachiet takymto intrigankam, to je tazke radit.

Je veľmi ťažké radiť čo robiť v takej situácii, aj ja som zažila intrigánky v práci, teraz som doma na materskej,ale o polroka nastupujem, ale už na iné oddelenie. Tiež ma tam vtedy jedna kolegyňa začala ohovárať, zrejme zo závisti a poštvala ostatné kolegyne, nikomu som nič neurobila, iba drela, oni pracovali, medzitým klebetili, smiali sa, keď som prišla do kancelárie stíchli, odborne sa to volá moobing. Predtým sme spolu dobre vychádzali, ale keď tam nastúpila tá nová kolegyňa, všetko to začalo. Už som tu raz o tom písala. Ja som to nechala tak, tvárila sa, že je všetko Ok, čím viac sa človek trápi a dáva to najavo, tým to ten závistlivák zneužíva a raduje sa, takže úsmev na tvár, tiež sa rob, že máš veľa roboty a hlavne robiť pomaly, lebo keď im ukážeš, že všetko zvládneš, dostaneš ďalšiu robotu a ďalšiu...
Ja som bola už tehotná, nedali mi výpomoc, aj keď som o ňu žiadala, potom už nová kolegyňa dostala výpomoc, pretože nestíhala, našťastie ma môj manžel doslova vyhnal k lekárovi, aby som si troch oddýchla na PN, bola som z práce veľmi unavená, a lekár mi povedal, že som prišla v hodine dvanástej, lebo som sa začala otvárať a hrozil mi potrat. Potom som pochopila,o čo vlastne by som prišla pre sprosté kolegyne, ktoré nemali trocha pochopenia. Bolo mi veľmi ťažko, ale teraz to neriešim, som doma, starám sa o svojho drobca.A pomaly sa dopočujem, keď mi volajú z roboty, tá ochorela, tá sa zrútila, rozviedla.... Aj keď neželám nikomu nič zlé, ani som neodišla, lebo dnes je to ťažké s robotou, ešteže existujú Božie mlyny, ktoré melú iste, ale spravodlivo. Toto je jediná naša istota v živote. Drž sa sandy55z.

ahoj sandy
tiez mam take kolegyne,som z nich psychicky vycerpana,hlavne z jednej.aj som si myslela ze ked uz ma pomaly 40 na krku bude sa tak aj spravat ale ona je presne podla hesla: chcela stara mladou byt.zo zaciatku som to riesila nie velmi dobre, nakricala som na nu a na jej naj kamosku, dalsiu moju kolegynu, a mala som mesiac pokoj, ale teraz je tato kamoska na materskej a som jej dobra aj ja.lenze ja sa s nou uz nemam o com bavit,je to intriganka,vzdy nahodi nejaku temu a povedz mi svoj nazor ako naposledy na eutanaziu(!) a ked som povedala ze ja som jednoznacne proti,lebo som tak vychovana, dozvedela som sa o sebe od inych, ze aka som necitliva voci ludskemu utrpeniu.
co ti radim?ignoruj ich,viem je to tazke ale ak mas svoju pracu rada a ak ta bavi bojuj za nu.ja sa teda vysankovat nenecham.
ozaj, raz sa preriekla preco je taka,vraj je uz stara a ak ju vyhodia uz ju nikto nezamestna.tak aj tvoje kolegyne sa citia tebou ohrozene chapes?

Som veľmi rada, že sa nenecháš odradiť a bojuješ, ešte raz Ti prajem, vydrž s úsmevom na tvári a všetko bude dobré. Určite aj v druhej robote sa nájde niekto, kto Ti bude chcieť urobiť zle. My Slováci, sme už raz takí, naša národná vlasnosť je závisť, keď je niekto lepší, ohrozuje. A podľa toho sa správajú aj Tvoje kolegyne, pretože z Tvojho písania usudzujem, že si veľmi chápavá a inteligentná a na Teba nemajú. Takže veľa šťastia.

Aj ja som prekvapená, že tak rýchle to zmizlo z najnovších príspevkov.

Ahoj Sandy - vidím, že si si nevybrala vlastne nič z toho čo ti písali dievčatá minule... http://www.nanicmama.sk/ostatne/sedi-na-mne-sef...
Neviem, akú radu čakáš? Ako na intrigánov? Intrigami. Si ochotná sa znížiť k takému stavu? Myslím že nie. Aspoň tak píšeš. Bohužiaľ dnes už prešli doby, keď kolektív v práci bol nadovšetko. Svet je dravý a ľudia tiež. A mala by si pochopiť, že ľudí do zamestnania prijíma niekto na základe nejakých kvalifikácií, nie pre povahu - tá sa ukáže časom. A tak isto aj tá kvalifikácia.
Rada na záver - nehľadaj priateľov v práci. Bohužiaľ.

To čo tu napíšem sa netýka teba Sandy,ale skôr to treba chápať všeobecne. Súhlasím s tým, že na pracovisko asi nie je tým miestom, kde by človek mal hľadať priateľov (ale keď ich nájde, nemal by ich odmietať), lebo s kolegami je to podobné ako s príbuznými - nevyberáš si ich, dostávaš ich ( "do daru" ) a nemôžeš to zmeniť, len sa musíš naučiť s tým žiť. Na druhej strane, trávime v práci s kolegami vlastne viac času ako s rodinou a priateľmi (ak vychádzame z toho, že 8 hod - - spíme, nejaký čas nám trvá cesta do a z práce, nakupujeme, ...) takže by bolo fajn, keby sme s tými ľuďmi boli "zadobre". Ale inak aj ja som na prvé prečítanie mala z tvojho príspevku ten istý pocit ako Lydusha, sorry
Druhá vec je kvalita odvedenej práce a to čo sa od toho odvíja - ocenenie, akceptácia, možno nejaký postup. Ver mi, na každom pracovisku sú akí, ktorí vedia veľmi pekne o práci rozprávať (ako v tom vtipe: .."mňa práca fascinuje, vadržím sa na ňu pozerať celé hodiny"...) ale asi najhorší sútí, ktorí síce prakticky nič nerobia, ale dokázali urobiť zo seba "nepostrádateľných". Bohužiaľ, s tým nič nenarobíš, len možno ak sa naskytne šanca nabúrať tú ich nepostgrádateľnosť, tak ju využiť. No a potom sú tí, čo makajú a teda nemajú čas na "budovanie imidžu" a preto sa o nich často ani nevie - a to je tiež stará pravda, že na koňa, ktorý dobre ťahá sa najviac nakladá. Ty keby si bola šéfkou tiež radšej dáš úlohu pracovníčke, ktorej nič nemusíš vysvetľovať a bude to dobré na 1x ako inej, ktorej to najprv vysvetľuješ 2 dni a potom to aj tak celé musí niekto (často tá šéfka sama) prerobiť.