ONA hladá JU...

Kleopatra - Deniska

zatrpknutá ? Kdeže . Len to vidím takto /inak to je moja choroba, vidieť všetko príšerne prakticky/. Milovať je úžasné, a taktiež byť úprimná/ý nie len k sebe, ale aj k partnerovi /vyjadrovala som sa k autorke článku, ale platí to aj všeobecne/.
No manželstvo mi skutočne niekedy príde, ako akási hra na vlastnenie, alebo zachytenie istého okamihu v živote.
Skutočne mi to príde, akoby sa ľudia v čase nevery oháňali papierom - veď on/ona je mojím/mojou manželom/manželkou ! Akoby ten papier bol papierom vlastníctva, nie len mentálnej časti partnera, ale aj jeho telesnej schránky.

Nevravím, že podvádzanie je v poriadku. No inštitúcia manželstva, z tohto hľadiska mi príde podivuhodná.

Celý manželský sľub - v dobrom aj v zlom na veky, kým nás smrť nerozdelí - je fajn, pokiaľ tento sľub dodržiava človek s chuťou a láskou. Ak však tento sľub dodržiava už len z povinnosti, nechuti, či zvyku - príde mi to, ako pokrytectvo, a neláska k samému seba.

Hi, na tom nie je nič zatrpknuté

Lydka
ja manželstvo nepodceňujem. Nikde som ho v mojich slovách nepodceňovala. Manželstvo je úžasné, pokiaľ plní svoju funkciu - na tom sa určite zhodneme.
A taktiež som povedala, že z praktického hľadiska je v istom uhle celkom dobré - napríklad aj pri vysporiadaní spoločne nadobudnutého majetku.

Ja len hovorím, že manželský sľub, ako taký /ako ho poznám/, je z dlhodobého hľadiska pre mňa nezmysel. Nerada dávam dlhodobé sľuby na celý život, keď ani neviem čo budem zajtra variť /to som pritiahla riadne za vlasy, ale v podstate tak nejak/.
A tiež je podľa mňa hlúpe hnevať sa na partnera, že porušil takýto nezmyselný sľub. Veď ľudia sa menia každý deň. Ani ja nie som ten istý človek, ako pred rokom. A tak, ako sa mením ja, ľahko sa môže stať, že sa zmenia aj moje city /samozrejme tieto zmeny prebiehajú aj u partnera/.
Takže mne pripadá nezmyselné len to, keď niekto vstupuje do manželstva s nesprávnych príčin. Keď si myslí, že manželstvo mu zabezpečí vlastníctvo nie majetku, ale osoby s ktorou ho zdieľa. A navyše keď si myslí, že mu zabezpečí istotu. Pretože v živote je isté len jedno jediné a to je smrť.

Konvalinka

ono aj ja si chcem toho svojho zobrať, a zo zdrojov overených viem, že aj moja polovička si na mňa zúbky brúsi. Len si chceme dať zľahka odlišný sľub. Tak dúfame, že sa nájde oddávajúci, ktorý bude otvorený takýmto "výstrelkom".
A čo sa týka žien žijúcich v takých či onakých manželstvách ? A ešte "vraj" kvôli deťom ? To je hold na ich svedomí a vedomí.
PS: ale výhovorku, som s tyranom kvôli deťom, faaaaakt neznášam... to skôr prehltnem tú o domácej úlohe, ktorú zožral pes

Vierča

a tvrdím snáď niečo iné ?
Stále hovorím len o jednom a tom istom. Manželstvo je fajn, ba dokonca super, ale manželský sľub, tak, ako ho poznám - je podľa mňa nezmysel. A tiež si myslím, že veľa párov ide do manželstva s prehnanými očakávaniami.
Presne, ako píšeš Vierča - manželstvo je UMENIE . To je veľká pravda ! Ale väčšinou sa manželstvo berie príliš romanticky /niektorí si hi mystifikujú, a idealizujú/, takmer, ako rozprávka - a žili až do smrti šťastní, až kým nepomreli...
No iste mi dáš za pravdu, že celkom takto to nie je. Už v prvej vete si napísala "Manzelstvo je umenie v ktorom musis zvladnut rozne problemy..."
A ja úplne súhlasím.
Asi sa na to dívam príliš triezvo, a bez náznaku akejkoľvek romantiky... Čo už so mnou

"Každý sľub je iba slovo, než sa nesplní- takže jeho pravosť preukáže až čas" - Nad touto vetou budem dnes rozmýšľať

A či sa idem vydávať ? Ešte nemám látku kúpenú, šaty ušité, ešte sa vydávať nemôžem