Ked je "pokazený chrbátik"

Ahoj, hneď v úvode chcem len povedať, že si tu tykáme. Takže mi kľudne tykaj.
No a teraz k otázkam. Pooperačná starostlivosť je super, fakt sa nemôžeme na nič sťažovať. Sestričky aj lekárky sú veľmi zlaté, vidieť, že ich tá robota baví, robia ju s láskou.
Hneď ako dcéru po operácii previezli na JIS-ku (tuším 3 posch.?) som ku dcére mohla prísť. Kým ju ponapájali na rôzne prístroje ja som sa ubytovala oproti JIS-ke, na detskom oddelení, (ak dieťa zoperujú, aj matka opúšťa ortopedické oddelenie), vlastne som tam len hodila veci na izbu a už som bola pri dcére, a bola som tam s ňou do ktorej som chcela byť (tuším do dvanástej - jednej v noci som tam s ňou bývala)
Potom ju ešte previezli na rontgen, či sa správne zaviedol katéter, to som tiež šla s nimi. Mali zo sebou všetky potrebné prístroje (kyslík a fibrilátor) ak by sa niečo stalo, bola s ňou primárka JIS-ky a sestrička.
Musím ťa ale upozorniť, že po operácii je dieťa strašne opuchnuté, teda aspoň moja dcéra mala tvár tak napuchnutú, že jej poriadne nebolo vidieť oči (tie mala natreté očnou mastičkou) a strašne sa triasla od zimy a tuším je to aj od narkózy. Takže sa nezľakni a hlavne neplač, aby ťa dieťa nevidelo plakať, lebo to bude na neho veľmi zle vplývať. Je to veľmi ťažké, ale musíš sa prekonať. Ja som sa rozplakala keď vyšiel primár Popluhár mi oznámiť, že operácia dopadla úspešne, potom pred dcérou som neplakala a až na izbe som opäť od šťastia revala, keď som už šla spať.
Dieťa je stále kontrolované prístrojmi, každú chvíľu sa mu meria tlak, saturácia, tep a čo ja viem čo ešte (už som zabudla čo všetko) tečú mu infúzie a tlmiace lieky proti bolesti... je fakt super kontrolované aj sestričkami...neboj sa keď uvidíš tú kopu hadičiek čo z dieťaťa trčia. Dcéra mala 2 drenážne hadičky - z boku a zo zadu z chrbtice - nakoľko ona bola operovaná z dvoch strán. Vy budete mať možno len jednu. Tie jej vybrali po cca 5-7 dňoch, záleží to od množstva tekutín, čo sa nazbiera za 24hod. Bola nacievkovaná z moč. mechúra. Cez nos jej do žalúdka zaviedli hadičku, cez ktorú potom zvracala....no a všade mala zavedené kanylky a katéter v ruke a v krku do ktorých šli tlmiace lieky a infúzie.
Moja dcéra chvíľami spala, to kým nevyprchala narkóza...sem tam sa sa prebrala, lebo väčšinou vtedy zvracala (cez hadičku v nose)...bolelo ju všetko, ale ja som ju utešovala, že to vydrží a že už bude len a len dobre...ovlažovala som jej stále pery gázou namočenou vo vode, keďže ešte nemohla piť.
Je to fakt super, že je taká možnosť, že tam môžeš byť s dieťaťom, ono to veľmi vplýva na celkovú rekonvalescenciu a aj na psychiku dieťaťa.
Dcéra dostala po operácii opäť menzes (po týždni) a to, že som jej ja menila vložky, že som ju ja dávala na misu zniesla super, vravela, že by sa hanbila, keby jej to mal robiť niekto cudzí.
Čo sa týka bolestí, tak tie samozrejme sú, ale snažia sa ich tlmiť liekmi, ktoré sa samé dávkujú do infúzie. Ak bude mať syn veľké bolesti, tak sa to neboj povedať, oni mu trochu zvýšia dávku.
Na druhý deň syna pomaly postavia na nohy, síce je to len na chvíľu, ale je to potrebné. Syn možno bude plakať, lebo ho to bude bolieť a hlavne asi bude mať strach, ale snaž sa mu povedať, že to zvládne, že je veľký chlap. Možno mu príde zle a bude mu na odpadnutie, ale neboj sa, sestričky ho budú podopierať, len im povedz, ak uvidíš, že synovi je zle, nech ho dajú ľahnúť. Moja dcéra zrazu zbledla a už som vedela, že je zle, že ide skolabovať, tak som sestričkám povedala, nech ju rýchlo dajú ľahnúť. Vravela mi potom, že ma prestala vnímať, vidieť a počula ma ako by som bola v nejakom tunely.
Každý deň ho budú stavať na nohy. Postupne to bude na dlhšie a dlhšie. Bude musieť chodiť po chodbe s chodiacim aparátom (také chodítko, čo ho pod pazuchami bude pridržiavať). Budú mu merať čas, koľko vydrží...od toho aj závisí, kedy pôjde z JIS-ky dole na ortopédiu.
Aj na ortopédii budete musieť často s aparátom chodiť, čím častejšie a dlhšie, tým lepšie pre malého. Ide tu totiž aj o to, aby vydržal stáť, kým mu urobia potom odliatok na korzet, ktorý bude musieť po operácii doma nosiť 23 hod.denne po dobu cca 2-3 mesiace.
Taktiež k nemu hneď na druhý (či tretí?) deň príde rehabilitačná sestra (alebo brat) a bude s malým cvičiť, spočiatku len dychové cvičenia a neskôr aj posilňovacie cvičenia na celé telo - ruky, nohy, chrbát.
Ešte pred operáciou vás rehabilitačná sestra naučí, ako sa syn musí naučiť vstávať z postele. Budete to trénovať na izbe. Lebo takto už bude vstávať stále.

Ináč, aby som nezabudla, tak ešte pred operáciou, na ortopedickom oddelení ťa naučia ako budeš dieťa po operácii kŕmiť, ako mu dávať piť, ako mu umyť zuby a pod. Vlastne aj malý sa to bude učiť. Normálne takto budete jesť raňajky, obed a večeru, aby ste si to obaja poriadne nacvičili, lebo po operácii bude väčšinou len ležať.
Ak ti môžem poradiť, tak si zoberte zo sebou fľašku s tým sosáčikom - od jupíku a pod. a aj pár slamiek. Síce ti v nemocnici dajú hadičku od infúzie, ale tá ma malú dierku, ľahšie sa pije slamkou a potom dieťa si môže už samo zobrať pitie z fľašky. Určite ťa upozornia, aby ste si zobrali aj príbor, ak nie, tak ja ti to odporúčam, a aj malú lyžičku. Ňou je najlepšie dávať jesť polievku. Zober si tiež do malej fľaštičky nejakú jar a hubku - na umývanie príborov a utierku. A taktiež poháriky (či už tebe na kávu, alebo malému na vodu)
Rýchlovarnú kanvicu tam majú sestričky, ale ja som si zobrala svoju, aby som ich nemusela otravovať (tuším je tam vymedzený čas, kedy zalievajú kávu, viem že zaliali aj mimo, ale ja som mala radšej svoju)
Ak máš možnosť, tak si zober notebook a nejaké dvd, my sme po tom, ako sme opäť šli na ortopedické oddelenie dosť pozerali filmy, dieťa to trochu odreaguje od bolesti, telky tam síce sú, ale nič moc signál, ledva sme chytili jojku. Taktiež so zober aj nejakú knihu, ja som čítala väčšinou na JIS-ke, keď dcéra spala. Bola tam telka, ale nechcela som ju
zapínať, aby som ju nerušila.

No a čo si ešte zobrať? odporúčam viac malých uteráčikov (také tie najmenšie, škôlkárske ) a žinky, ak budeš dieťa na JIS-ke umývať, tak aby preschli. Taktiež malý uteráčik využiješ ako podbradník pri kŕmení. Predpokladám, že tam budete tiež cca 3 týždne, tak primerané množstvo oblečenia - ponožiek, sp. prádla, tričiek a zo 2 x tepláky pre teba + mikina. Malému zo 2-3 pyžamka. A tiež nejaké tepláčiky, keď už bude môcť chodiť s chodiacim aparátom po chodbe, aby mu nebola zima. Taktiež župany (aspoň malému). Radiátory na izbách nie sú(podlahové kúrenie), takže veci ak aj preperieš, nemáš ich kde dať vysušiť, dajú sa síce dať na uteráky na rám postele, ale dlho to schne (síce my sme boli v zime a vy idete v lete, tak sú tam balkóny, ale neviem či sú tam sušiaky)
Aby som nezabudla, tak si zober zo sebou nejaký krém na zapareniny .
Ja som dcére musela ísť kúpiť do lekárne sudokrém, lebo sa jej strašne zaparil zadok od podložky na ktorej ležala na JIS-ke (taká savá podložka, ako pamperska). Mala veľmi veľké dekubity, ako dlane, a aj jej mokvali, musela som jej ich osvecovať aj biolampou, ktorú mi tam doniesli z iného oddelenia.
Už mi nič nenapadá, čo by som ti poradila, ak teba niečo napadne, tak sa opýtaj. Čo by som ti ešte poradila, tak na začiatok si zober viac toaletného papiera, keďže tam budete dlho a na wc nie sú. Dajú sa síce dokúpiť v bufetoch, ale predpokladám, že tiež nebudeš chcieť odchádzať od malého preč. Ja som síce 2x musela odbehnúť do bufetu a do lekárne, ale bola to bleskovka.
My sme tam šli nabalené ako na dovolenku (3 obrovské tašky) a veru, všetko sme využili, ale zase je pravdou to, že sme cestovali z KE, takže nám nemal kto nosiť čisté veci a minuté hyg. potreby. Ak vy ste z blízka, tak určite za vami niekto príde, čo ti donesie potrebné veci.

uff...je toho veľa popísané, ale jednoduchšie to neviem popísať
fakt, ak by si chcela ešte niečo vedieť, tak sa pýtaj.
Dôležité je ale, aby si sa ty dopredu neznervózňovala, aby si to na malého neprenášala ...ja vieeem, ľahko sa to píše, ale je to tak. Tiež som bola z toho hotová, ale držala som to v sebe, aby som dcéru viac nestresovala. Ja som celú dobu (9 hod.) presedela pred dverami do operačnej sály, a krvi by sa nikto nedorezal, ako som mala strach...ale verila som, že to dobre dopadne, takže musíš aj ty veriť...uvidíš, že bude dobre, že to všetko zvládnete a budete potom s úsmevom na to spomínať, že tá bolesť a to trápenie stálo za to!

Veľmi Vám budem držať palce, verím, že to bude všetko OK, malý bude v tých najlepších rukách - zlatých rukách Dr. Popluhára Daj potom vedieť, kedy idete, a ako ste dopadli...budem na Vás myslieť a posielať Vám obom veľa energie

Janette