reklama

Jim Collins a Jerry I. Porras "Firmy, ktoré pretrvajú"

Pridal/a georgina dňa 08. 02. 2010 - 14:31

reklama

V knihe od Jima Collinsa a Jerryho I. Porrasa Firmy, ktoré pretrvajú autori podrobne opisujú spôsoby vedenia a pomery v osemnástich spoločnostiach, ktoré nazývajú "vizionárskymi". Úplne vážne nabádajú členov vrcholového managmentu, aby tieto spôsoby napodobnili a doviedli aj iné spoločnosti k lepším výkonom, ziskom a iným zlepšeniam.

Viem si živo predstaviť, ako vážení riadiaci pracovníci jasajú nad týmito návodmi – veď keď to funguje v takých skvelých spoločnostiach, tak prečo by to nešlo aj u nás?
Nuž, ja som čítala tú knihu ako radový zamestnanec a na mnohých miestach som si šla ukrútiť hlavu z krku. Ešte vcelku pokojne som čítala state o podnikových programoch, na ktorých sa vyučujú hodnoty, normy správania, podniková ideológia, história a tradície podniku, o podnikových interných publikáciách, ktoré upevňujú ideológiu, používaní jedinečnej reči a terminológie.
Keď som sa však dostala k písomnému skladaniu sľubov, opisovaniu „hrdinských činov“ jednotlivých pracovníkov, spievaniu podnikových piesní, neustálym verbálnym a písomným zdôrazňovaniam spolupatričnosti, zanietenosti v správaní a zastávaní ideológie, či dokonca k určitej forme fyzickej izolácie zamestnancov tým, že spoločnosť má vybudované vlastné reštaurácie, pošty, športové a iné kluby – no, rozum mi zostával stáť.

Malá ukážka – pomery v spoločnosti Wal-Mart.
(Riadiaci pracovníci Wal-Martu vedú)...tisícky výskajúcich kolegov pri wal-martskom skandovaní: „Ukáž mi W! Ukáž mi A! Ukáž mi L! Ukáž mi cik-cak!" (Zamestnanci sa otočia a pokrútia bokmi.) "Ukáž mi M! Ukáž mi A! Ukáž mi R! Ukáž mi T! Čo je to za zaklínadlo? Wal-Mart! Čo je to za zaklínadlo? Wal-Mart! Kto je číslo jeden? ZÁKAZNÍK!“

Viem, že spôsoby vymývania mozgov sú rôzne. Ale toto bola na mňa už dosť silná káva...
Nech je ako chce - na získanie poučenia a výstrahy, ako všelijako sa dá ľudmi manipulovať, je táto kniha veľmi dobrá.


reklama

reklama

adus, Po, 08. 02. 2010 - 15:01

Toto vo mne úplne evokuje pomery, ktoré som tu už niekde spomínala a ktoré zažila na svojej vlastnej koži naša Barča, keď bola v Holandsku na DominoDay
Nehovorím, že to tak musí byť, ale silne mi to pripomína scientologistické metódy

georgina, Po, 08. 02. 2010 - 15:07

Adus, pamätám si tvoj komentár o DominoDay - práve v debate o scientológii.
A presne - manipulatívne metódy sú vo svojej podstate vlastne rovnaké: zrušiť ľuďom vlastné uvažovanie a natlačiť im do hlavy výlučne "ideológiu".

U nás v podniku na každom aspoň trochu vhodnom mieste visia veľké nástenky, plné budovateľských hesiel, výziev k neustálemu zlepšovaniu, vyhlásení o výhercoch v súťažiach najrôznejšieho druhu a aj nejaké portréty vzorných pracovníkov sa tam nájdu.
Vždy som sa nad nimi uškŕňala, vravela som si, že už tam chýba iba kosák, kladivo a červená päťcípa hviezda - a bude to dokonalé.

No, ale oproti praktikám, ktoré sú opisované v tejto knihe, je to slabučký čajový odvar...

brona, Po, 08. 02. 2010 - 17:31

No nieco podobne zazil moj kamarat ked prisiel na pohovor do istej firmy o pol hodiny skor- vstupil do dveri, kde bol zraz zamestnancov, chystajucich sa na nabor novej precovnej sily velmi podobnym sposobom ako si opuisala- v navale vlastnej sebamanipulacie si ho vsimli az ked odchadzal. Kamos je komik, nasmiali sme sa na tom az nam slzy tiekli- ale pritom nam behal mraz po chrbte. Najhorsie je, ze tajketo spravanie maju ti ludia zadefinovane ako formu pozitivnej sebamotivacie- a o motivacii- tak to uz je moja casta parketa, ked sa bavime o znamkach pre skolopovinne deti- viem svoje- a tato je osobnostne deštrukčná. Ale názov jej dali pompezny.Prekvapenie

georgina, Po, 08. 02. 2010 - 18:11

Tiež vidím podstatný rozdiel medzi sebamanipuláciou (osobnostná deštrukcia: "Bez rozmyslu robím, čo sa po mne chce") a sebamotiváciou (osobnostný rast:"Robím, čo po zrelej úvahe chcem ja").
Naozaj pekne to vystihla Adus v príbehu o DominoDay (v linku o komentár vyššie).

loulou, Po, 08. 02. 2010 - 17:37

Veľký úsmev a čo sa čuduješ? My sme toto študovali na vyške. Bohužiaľ, úspech firmy závisí na ľuďoch... a na nich aj padá. Ľudia sú kľúčový prvok a ak sa ich firma naučí ovládať, má vyhrané. Ja osobne som za miernejší prístup vo vedení ľudí, ale nestranne musím priznať - toto má úspech (ale zároveň treba podotknúť, že toto hlavne platí na obrovské firmy, neviem si predstaviť v tej našej, kde je 5 zamestnancov aj s upratovačkou, ako skandujeme názov firmy Veľký úsmev )

georgina, Po, 08. 02. 2010 - 18:20

Loulou, ja sa nečudujem - len premýšľam, prečo sa dajú toľkí ľudia takto zblbnúť.
Je mi jasné, že úspech firmy závisí na ľuďoch. Ale myslím si, že motivácia ľudí sa dá dosiahnuť aj bez manipulačných techník.

Manipulačné techniky fungujú. Žiaľ.
Mimochodom, kniha je označená ako bestseller - predalo sa jej viac ako milión výtlačkov.

loulou, Po, 08. 02. 2010 - 18:39

Áno, dá sa úspech dosiahnuť aj inak. Ale za oveľa vyššiu cenu (finančnú). Jednoducho si tieto firmy berú príklad z iných sfér, kde funguje ovládanie más pár jednotlivcami - napríklad od Cirkvi - dnes tak diskutovanej tu na NM.
A prečo sa dajú zblbnúť? Z viacerých dôvodov - niektorým dá firma pocit spolupatričnosti, dokonca u niektorých nahrádza rodinu. U iných je to vidina kariérneho postupu - vidia sa jedného dňa tam "na vrchole", aj keď im je jasné, že plochá firemná štruktúra (ktorá je väčšinou pri tomto type firiem je veľmi náročná na "šplhanie" hore), a u ďalších je to obyčajné davové vymytie mozgov, ktoré tak osvedčene funguje na tých najnižších úrovniach (väčšinou ľudia s nižším IQ). Väčšinou tam pracujú ľudia - na tých nízkych pracovných pozíciách, ktorí nepociťujú potrebu po upevňovaní si jedinečnosti, vyhovuje im "jednotná identita".
Či je to aj etické a morálne, ide stranou...

georgina, Po, 08. 02. 2010 - 18:44

Ach, áno - zase sú raz peniaze na prvom mieste. Morálka, etika, slušnosť, rešpektovanie individuality... atď. idú bokom.

loulou, Po, 08. 02. 2010 - 20:23

georgina ja Ti tu len vysvetľujem dôvody, prečo to funguje. A ľudia sú tam ešte aj šťastní. Nie svoje sympatizovanie s takýmito technikami. Tak to jednoducho je, a to nezmeníš Ty sama, jediné čo môžeš spraviť je, nepridať sa k "megaúspešnej" firme.

georgina, Po, 08. 02. 2010 - 21:44

Veď mne je jasné, že s tým nesympatizuješ. A jasné je mi aj to, že to ja sama nezmením - a ani nemám také ambície.
Ale môžem spraviť viac ako iba to, že sa nepridám k "megaúspešnej" firme. Napríklad môžem o tom na/písať na verejnej webstránke. A možno sa niekto nad tým zamyslí a tiež už nenechá so sebou manipulovať...

Možno Úsmev Mrkám.

sonia, Po, 08. 02. 2010 - 18:43

Georgina,niektorí ludia proste nemajú na výber,na ich miesto čaká desať dalších ktorí sa "ochotne" prispôsobia praktikám nového zamestnávatela - sú radi že majú prácu...Ale súhlasím že motivácia ludí sa dá dosiahnuť aj bez manipulačných techník - dokonca som o tom presvedčená...Slnko Kvietok Slnko

georgina, Po, 08. 02. 2010 - 18:52

Sonia, každý má vždy na výber aspoň z dvoch možností.
Áno, sú miesta, kde je o prácu núdza. Ale ak človek chce, môže to riešiť - aj keď niekedy za cenu presťahovania sa a/alebo rekvalifikácie. To sme tu už však preberali - a nezhodli sme sa...

sonia, Po, 08. 02. 2010 - 18:47

Ešte ma napadlo, v mojom bývalom zamestnaní "motivovali" ludí tak že tých "najlepších" tiež vešali na nástenku aby každý videl Prekvapenie a samozrejme ak si nechcel byť "posledný" /a ak ti na tom záležalo/ tak si "pridal"...no proste "choré"...

georgina, Po, 08. 02. 2010 - 18:57

Nuž, mne sa stalo, že mi šéfka dávala za vzor kolegyňu, ktorá si po odpracovaní svojho pracovného času išla "cviknúť" odchod z práce a vrátila sa do kancelárie, aby pokračovala v práci. Zadarmo.
Šéfke som povedala: "Zadarmo pracujem doma. V zamestnaní mi za moju prácu prináleží plat."
A bolo po "motivovaní" Úsmev Mrkám.

sonia, Po, 08. 02. 2010 - 19:07

Povedala si jej dobre ale niekto si to "nedovolí" povedať...Slnko

georgina, Po, 08. 02. 2010 - 19:50

Dovolí-nedovolí...
Keď je niekto v skúšobnej dobe, alebo má zmluvu na dobu určitú - chápem, že radšej "drží hubu a krok". Neschvaľujem to - ale chápem.
Ale ak čušia ľudia s trvalým pracovným pomerom, ktorí si perfektne plnia svoje povinnosti a "len" sa boja trvať na svojich právach - tak sa nemajú čo potom sťažovať, že im šéfstvo "skáče po hlave".

betana, Po, 08. 02. 2010 - 18:50

ja som pri chodení po konkurzoch zažila firmu, kde sme čakali na chodbe, lebo vraj majú ranný tréning - a zvnútra sa ozývalo dupanie, tlieskanie, výkriky...doteraz neviem, čo to tam robili, ale asi sa tam konalo ono vymývanie mozgov. vypísaná bola pozícia asistentky, čo u mňa predstavuje niečo ako sekretárku. postúpila som, mala som prísť slušne oblečená na druhý deň ráno. to ma dostali do parády dvaja mladí nadšenci, ktorí mi vysvetlili, čo je ich práca - išli sme pešo cez celé mesto - ani MHD sa vraj nepoužíva, lebo len tvrdou prácou dosiahnu postup - do nejakej krčmy, kde si zavolali majiteľa a nahovárali ho na internet, a vraj keď pristúpi, budú mať ohromné provízie... taka nasratá, áno, tak to cítim aj teraz, som už dávno nebola. Predtým výdatne pršalo, ja teda podľa príkazu v kostýmčeku a lodičkách, pešo po tom blate cez celé mesto... poviem Vám, kým prišiel majiteľ tej krčmy, ja som vytiahla mobil a zavolala mužovi, aby okamžite po mňa prišiel. A veru som tam tých mladých zmagorených nadšencov úplne kľudne nechala. A dúfam, že prišli na to, ako sa nechali zmagoriť.

georgina, Po, 08. 02. 2010 - 18:59

A možno sa doteraz čudujú, čože sa ti to na tej úžasnej práci nepáčilo...

betana, Po, 08. 02. 2010 - 19:09

no veď aj ja sa čudujem, mohla som si každé ráno zatlieskať, zadupkať, zakričať - takto len s vyplazeným jazykom doma chystám desiaty, vyťahujem veci zo skrine, nahádžem na seba a behom do roboty...a zábava žiadna.

betana, Po, 08. 02. 2010 - 20:18

a veď sa zasmej poriadne, nech ten rehot počuť...takto Veľký úsmev Váľam sa od smiechu po podlahe Veľký úsmev Váľam sa od smiechu po podlahe

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama