Aj takéto okamihy milujem...

Sú chvíle v živote, ktoré si dokonale vychutnávam a ten skvelý pocit v sebe "živím" niekoľko dní... chvíle, keď ma niekto za niečo pochváli, keď sa niečo vydarí, keď ma moje dieťa spontánne objíme a povie, že som jeho najlepšia mama /na odpoveď, že som jediná mama, ktorú má, zabodovala tým, že má ešte krstnú mamu a tá je tiež skvelá, ale ja som lepšia / a podobných okamihov je neúrekom. Ale milujem aj "to čaro nechceného", keď situácia končí smiechom a v poslednej dobe si ich mám aj možnosť užiť...
Niekoľko z nich:
Viezli sme dcérku v aute. Zvyčajne sedí vzadu v strede, z každej strany bráško, tentoraz sedela v strede sama. Kruhový objazd, manžel rezal zákrutu, dcérku naklonilo a zrazu zozadu počujem: "Aké pekné stromy tu majú" až teraz si všimla, keď ju skoro nalepilo na okno .
Bol večer, s manželom sme zostali pred televízorom sami, program takmer o ničom a tak pri prepínaní sme natrafili na horor. Nie je to môj žáner /toho príjemného bánia sa som si užila v mladosti dosť, teraz mi občas stačí realita, aby som sa vydesila /, ale dej bol v plnom prúde a nás zaujal natoľko, že sme to už neprepli. Zapozeraní a vtiahnutí do deja zrazu nastala scéna, pri ktorej som ja od strachu podskočila a zvreskla na manžela: "Ježíš!" Ten okamih, keď on dej hororu zvládol bez ujmy , ale to moje skríknutie už nie , zlomok sekundy, keď mi skoro zdrhol z gauča ... to stálo zato . Dobrú polhodinu sme sa rehotali jak kone na tom a to teda málokto môže povedať, že sledovanie hororu skončilo smiechom - tým nemyslím smiech, keď sa načisto od strachu zblázni .
Boli sme maličkou na nákupoch, bola si vyberať darčeky k narodeninám a vracali sme sa späť. Znova sedela sama pripútaná na podsedáku v strede, počasie akurát na spanie. Zo začiatku nám drkotala, po chvíli ticho, obzriem sa a ona už odfukuje... cesta ubieha, obzriem sa znova, dcérky nikde - a ona vyvalená na mojom kabáte, čo som si uložila vedľa nej , po nejakom čase počujem šramot zozadu, tak som ju znovu skontrolovala a ona už sedí a oči dokorán . Pýtam sa jej, či si dobre pospinkala a ona odpovie, že tati šiel prudko do zákruty, tak ju zvalilo na môj kabát , no úúúžas.
Kiež by podobných úsmevných príhod bolo viac...