bettty ak nejdes niekde navod..tak daj vediet 
..teda ja sa snazim, aby to tak nebolo, ale pretoze niesme stroje tak to nie je take jednoduche:vypnut a preladit da na domacu verziu s usmevom cislo 5 
...ked som isla s prace tak hlboky vydych a nadych a opakujem si..idem domov tam je moja rodinka..ktoru lubim a oni mna a niesu odpadkove kose na moje stresy a problemy preto im ich nebudem hadzat na hlavu...po case mi to aj fungovalo ...len moj drahy sa to nevie naucit 
...tak ak najdes lepsi sposob ..dam to tomu mojmu precitat 
Ako byť dobrá mama?
reklama
reklama
Môj muž vie tiež vypnúť a doma je všetko OK. Len mne chýba ten správny návod. Niekedy keď ma drobec vytočí (obdobie vzdoru) tak dýcham a v duchu si hovorím: budem dobrá mama, nič ma nerozhádže. Niekedy to víde inokedy kričím 
a potom je mi ľúto ako škaredo som reagovala.
jáááj, no tak aj ja bývam "milá",keď ma niečo trápi. a v tomto obdivujem môjho manžela, že málokedy dá znať, že ho niečo trápi. tak jehodnoducho recept nie je - musíme sa viac snažiť. aj ja som včera bola ale vááážne hnusná na drobca, ale tak občas aj deti musia vedieť, že mamina je len človek a nie superman
a ako to vasi chlapy vedia predychat a doma byt ok???zislo by sa to mojmu drahemu, len ten vie byt ako smršt 
...
a na drobceka ked som niekedy zla a nemusela by som byt..tak to ma potom veeeeeeeelmi mrzi a hlavne ked zaspinka ako anjelik tak nanho pozeram a vycitam si aka som krava...ze nikto na svete ma nema radsej a nikto ma viac nepotrebuje a neverimy a ja som taka....krava...
Ja si niekedy nadávam ešte horšími nadávkami, hlavne vtedy ak dám drobcovi na zadok, potom sa rozplače a nakoniec na silno obíme a nechce sa ma pustiť. Vtedy 
aj ja. No to je už neskoro.
PS: môj muž je kľudas, dokonca keď malá urobí niečo zlé tak jej s kľudným hlasom vysvetlí, že je to nesprávne a v tomto mu závidím.
Betty, ty máš môjho chlapa za muža? Ja pením, nadávam, trieskam dverami a on sa usmieva a ja pením už len z jeho povznesenia sa nad vecou. On kľudným hlasom povie - to nie je dobré, kým ja húkam, ako siréna. Ale deti reagujú na každého po svojom. Tatinko často nekričí, tak tam sa poslúcha aj pri tichšej tónine, kým mama furt otravuje, tak registrujú len to "podčiarknuté" 
.
Ale vážne - keď na to dojdeš daj vedieť. Ja len, že to je asi niekde dané - obyčajne my baby musíme všetko rozobrať, rozpitvať a potom zlátať. A kým to nie je tak, tak sa v tom vrrrrtame a vrrrrtame...
Ja zavriem dvere v práci a starosti zostávajú v práci. Až na výnimočné prípady, keď je to už ozaj vážne a ide o hubu, ako nedávno, keď ma napadla jedna klientka a súčasne som riešila jednu veľmi nepríjemnú sťažnosť. Z tohto sa zase snažím vykecať. Vyrozprávam sa, vysťažujem niekomu ochotnému počúvať a zase mám dobrú náladu. Preto sú dobrí manželia a priatelia, ktorí nás počúvajú. Nemusia nič riešiť, len vypočuť, prikývnuť.
Ja sa tiež neviem odreagovať,vypnúť,proste,keď mi niečo je,tak deti,ale aj okolie si to hneď všimne,som podráždená,nervózna a to nehovorím,keď mám PMS. Aj ja sa snažím veľa krát krotiť,ale niekedy si to deti fakt zlížu a potom ma hryzie svedomie a vyčítam si to.Ale hold,tiež som len človek s jednými nervami,takže niekedy to nejde.ani deti tiež nie sú vždy dobré..........
No, mne bolo o tom PMS pobedané, že ho mám furt...
...a keď nie PMS tak M... a to som zasa nervózna 
Veď to,byť mamou na plný úväzok nie je jednoduché.To dieťa potrebuje celého človeka a niekedy proste človek jednoducho nevládze.Ako písala Kamilka v inom bloku,je síce krásne,keď ti dieťa vyznáva lásku,ale v noci,do pol piatej ráno,každú pol hodinu,to nepoteší nikoho.
betty ako byt dobra mama????? NEMAT DETI...!!! 
ale nie, nestresuj, na to, aby si vsetko zvladala nemas, ani jedna z nas, sme ludia, nie stroje, nervy prasknu obcas kazdemu a mame na to pravo... toto neries.. nikto nie je dokonaly a ani my nebudeme. a mame pravo na omyly, na chyby a pochybenie..pokial nie su fatalne...takze tak.
Myslim, ze kazda z nas sa snazi (alebo snazila) byt dobrou mamou
. Problem je, ze mnoho veci pochopime az po case a povieme si - tak toto som mohla urobit inak, casom dostaneme odstup, nadhlad. Ked su deti mensie, je toho taak vela, co treba stihat, ze niekedy clovek nestiha ani mysliet... a tak, obcas urobime aj to, co nepovazujeme za spravne... a este su tu kompromisy, ktore sme nutene robit, a tych nie je malo...
tak sa dalej snazme - mozno v dalsom zivote uz budeme 100percentne...
stalo sa mi mnohokrat, ze som prisla z prace vystresovana, nastval ma chlap a stacilo malo a dcera si to odniesla... potom ma to mrzelo
(brokenheart) ale vzdy som sa sa snazila, aby to tak nebolo, ibaze clovek nie je stroj a kazdy nema slniecko v povahe
no ked mi to niekto povie, tak mu budem nadosmrti vdacna...Ja nemam sajnu. Som mama zaciatocnik.Zatial zvladam, ale je mi jasne, ze kazde obdobie ma svoje a moja drobca ma este len 3 mesiaciky. Neviem, ci ma niekdy trapilo nieco viac, nez teraz tato otazka. Asi ani nie.Ale verim, ze najdem svoj sposob.Co sa tyka vypnutia z prace tak mozem radit len co bolo pred.. lebo teraz som doma.Ale trenovala som turn off uz pocas tehotenstva. Mam tiez stresujucu pracu a jednoducho som si povedala, ze MUSIM vypnut kvoli dietatku. Tento super argument zabral vzdy.
Bettty, nie som z rady "mama-expert" (veď čo by som tu potom robila, že? ) ale po 7-ročných skúsenostiach myslím, že byť dobrou mamou neznamená stále sa usmievať, mať dobrú náladu, byť čiperná a plná elánu a sústavne sa obetovať rodine.
Ak chceš byť dobrou mamou, stačí brať dieťa ako rovnocenného partnera a nie ako príťaž, teda ako niekoho o koho sa MUSÍM starať.
Tu sú 3body, čo si myslím, že by dobrá mama rozhodne mala dodržiavať (boli popísane v spúste kníh o výchove :
1. dobrá mama s dieťaťom komunikuje - netreba sústavne, ale mať napríklad večer chvíľku, pred spaním, keď sa s ním porozprávaš o prežitom dni, alebo len tak o všeličom. Poznáš mená jeho kamarátov i spolužiakov a jeho denné "starosti" aj radosti.
2. dobrá mama sa s dieťaťom pohrá - to znamená nie hrať sa v kuse, ale nájsť si denne chvíľku hoci aj pri jeho večernom kúpani a trošku sa pošaliť, hoci pritláčaním nosa na plexisklo vaňovej zásteny.
3. dobrá mama vysvetľuje - som zástanca názoru, že aj malé deti chápu dianie okolo seba a ak ho z nepríjemých vecí vynecháš, nebude to znamenať, že sa nebude trápiť - možno sa bude trápiť oveľa viac, ako keby si mu vysvetlila prečo má mama zlú náladu, alebo je smutná, či unavená.
To všetko neznamená, že ho prestaneš vychovávať, lebo chtiac-nechtiac dieťa vychovávame každým svojím slovom, gestom, reakciou...
A ešte k rodičovským výchovným úletom:
Keď som presvedčená, že som niečo voči synovi neurobila správne, alebo som správne nezareagovala, tak sa vždy ospravedlním a snažím sa to nezopakovať. Vlastne sa snažím svojmu synovi nerobiť to, čo sa mi nepáčilo na mojich rodičoch, keď som bola dieťa.
Tak nech sa nám všetkým darí byť dobrou mamou
Ja sa snažím no dakedy sú moje nervy na pokraji zrútenia a potom len štekám ako taký pes. Tak neviem či neskočím na nejakú terapiu. Možno by mi to pomohlo???
bettty, ked sa prichytim, ze vyvadzam a konam podrazdene a vadne (krasny den a ja kvoli volakej blbosti okriknem dieta hrajuce sa na piesku alebo behajuce po trave) - tak sa zase raz spamatam a napravam a napravam. staci mi, ze si uvedomim chybu a zase sa snazim byt ta v pohode, vesela a blazniva. uvolnit sa. potom v klude necham dieta v dazdi v prsiplasti navyvadzat sa v mlakach kolko mu dusa pisti, bez zbytocneho okrikovania. necham ho hrat sa doma i trochu kreativnejsie, nielen potichu a v upratanej izbe (samozrejme odtial-potial )
ale riso volako spolupracuje. sme na seba len my dvaja, uz vieme ake divadlo na seba zahrat . vie, ze dakedy nie som ani svata, trpezliva ... no inokedy som ta najveselsia, srandovna a divoka ako sa mu paci. dufam, ze z neho nebude schizofrenik ale kazdopadne vie, ze pri nom stojim, a ked zneistie aj sam sa radej uisti - ci je to tak, a potom mi da chvilku pokoj, ked je jeho srdce na mieste a vidi, ze so mnou v ten den nie je rec i ked ho tak luuubim ako kona
Ak máš pocit, že toto by ti pomohlo tak choď. Dobrý psychológ ťa nechá vyrozprávať a pomôže ti utriediť myšlienky. Sama s tým mám skúsenosti. A možno ti postačí jedno sedenie, ktoré ti dodá energiu a sebavedomie. Človek sa má predsa starať nie len o svoje telo, ale niekedy treba aj prečistiť myšlienky.
...platí to u starších detí, ale myslím si, že je veľmi dôležité vedieť si priznať svoju chybu a povedať: mýlila som sa, nemala som pravdu...ja som sa to len postupne učila pri svojich starších deťoch a učím sa dodnes...väčšine ľudí robí problém priznať si chybu a najmä vlastným deťom do očí...možno si myslia, že by tým zlyhali, pritom je to úplne naopak ...tým môžu deti pochopiť , že aj rodič nie je neomylný a môže mať "svoje" dni ...
...a tiež sa viem deťom ospravedlniť, keď zistím , že som konala prchko, alebo som niečo riešila v afekte /ako správny baran jedám tak dosť často-bohužiaľ/ alebo s nedostatkom informácií...ale tiež vyžadujem od nich, aby sa vedeli jeden druhému ospravedlniť, keď spravia chybu...
Rozmyšľam čo Ti poradim,Ťažke otázky maš.Ja mám už 22 ročného syna a ver mi ,nebola som najlepšou mamou a mal aj ťažku pubertu.Dnes je z neho mily chlapec- pracuje a študuje a má dobrých kamaratov.Nie je to e len moja zasluha ale aj JEHO SAMEHO,že NEDOVOLIL ABY HO MOJE CHYBY POKAZILI.Ver svojmu dieťatku že to s Tebou ZVLADNE.Vyrastie a bude Ťa stále ľubiť AJ NEDOKONALU.
Napiš si poradie dôležitých veci v Tvojom živote a vždy keď si nahnevana si prečitaj či ten dôvôd,kôli čomu sa hnevaš je v tom zozname .Ak nie tak to pusti z hlavy a hoď s dieťaťom na prechadzku.Aj keď sa Ti v tedy nechce, obleč sa a vybehnite von .Tam sa nedá na neho kričať a pomaly hnev ustupi.Dnes mám doma aj 9 ročne a 2 ročne dievčatka a tiež sa snažim a je to už lepšie, mám nadhľad a uvedomujem si že veľmy rychlo vyrastu a máme malo času byť na seba dobri.Byť mamou je dár ale aj bremeno.Pa
caute kocky !!! moja kocicka ma problemik... ma ,,mame,, dceru ktora ma 4 roky a raz dene dostava hystericky zachvat ,,reve,kazdemu nadava a aj kazdeho byje atd ,, ................. porate nam co robyt ,,prosim,, dopredu dakujeme... ak sa da tak nam piste na lolo13@hotmail.sk 
Lolo, toto je dva a pol roka starý blog (kuk na dátum pod nadpisom). Prosím ťa, radšej si založ vlastný blog (na zelenej lište hore klikni na "Pridaj obsah". Otvorí sa ti ponuka, z ktorej si vyberieš "Príspevok blogu." Klikneš a otvorí sa ti okno, kde už priamo píšeš svoj blog - nadpis, text, odošleš...). Ak sa totiž len "prilepíš" do cudzieho, a navyše starého blogu, moc odpovedí nedostaneš.
http://www.nanicmama.sk/co-je-s-tym-pocitacom/technicka-prirucka
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
Najčítanejšie recepty
Najnovšie recepty
reklama
Poznáte niekto recept na to ako byť dobrá mama??? Nemusím byť najlepšia, najkrajšia len chcem vedieť ako byť dobrá. Zvládať stres v robote a doma, no a ešte v škole.
Ide o to, že v robote máme sem - tam stresy (asi ako všade) no a mne sa pár krát stalo, že ani doma som s tej roboty nevypla. A to nechcem. Stalo sa vám niekedy, že ste prišli domov z roboty v zlej nálade??? Ak ano ako ste to riešili?
Mám doma krásneho drobca, ktorému by som chcela byť dobrou mamou, muža ktorému by som chcela byť dobrou ženou.
A tak vás prosím o radu ako jednoducho vypnúť z roboty, snažiť sa nahodiť úsmev číslo 5 a ísť domov v kľude a v pohode.
Ďakujem