Slniečko, tak si si to krásne všetko zidealizovala - a teraz si sa prebudila do reality 
.
Už som ti to raz linkovala, neviem, či si aj čítala: http://nanicmama.sme.sk/prakticke/sedem-etap-materstva
Vieš, také tie idylické obrázky madony s dieťaťom sú malinkaté zastavenia na ceste plnej srdcervúceho detského plaču, prebdených nocí, pokakaných plienok a ovracaných dupačiek.
Tak sa netráp - si úplne normálna mama 
.
slniecko,
suhlasim s geo, tie zidealizovane predstavy maju daleko od reality .
Mozno si unavena, mozno by ti naozaj pomohlo porozpravat sa s psychologom - to nie je zlyhanie, to je normalna pomoc.
Mozno by to chcelo prehodnotit to, ako travis dni, ci nerobis nejake zbytocne veci, ci nekladies na seba prilis velke naroky.
Netreba sa hanbit za svoje pocity, uz to, ze ich dokazes pomenovat a napisat, je dobre.
Dievcatko place, citi tvoju nervozitu, mozno sa naucilo, ze tym placom nieco ziska - tvoju pozornost, nejaku "odmenu".
S tymi liekmi by som este pockala, mozno az na odporucanie lekara, predsa len taky utlm pri malom babatku moze byt aj nebezpecny...
Neporovnavaj sa s inymi mamami, to je zbytocne, kazda z nas mava lepsie aj horsie stavy. To, ze si vybuchla, je aj obrana tvojho organizmu. Vreskot dietatka je spustac, mas v sebe nahromadenu skusenost, potlacany hnev a proste to prasklo. Chapem, ze ta mrzi, ze si povedala nejake zle veci, ale mozno si taky ventil potrebovala. Dobre by bolo takym situaciam predchadzat, takto na dialku, ked nepozname vsetky suvislosti, je tazke davat konkretne rady. Preto pisem, ze ten rozhovor s psychologom (aj opakovany, na jeden sup sa zazraky nedaju) by mohol byt pre teba pomocou.
Eva 
Neboj, ked bude mat slecna sedemnast a ty ju budes v noci cakat kym pride z diskoteky, vtedy nastane ta spravna chvila na mile premile spomienky, ked bola male uvrestane babatko 
Lydusha 
,vystizne si to napisala!
Slniečko, je pravda, že akonáhle dieťatko vycíti tvoju nervozitu, začne plakať, si možno unavená a ani nevieš ako a prenášaš nervozitu na maličkú, neviem, aké máš zázemie, ale občas by pomohlo, ak by ťa na hodinku-dve vystriedala stará mama alebo manžel a ty si môžeš vyjsť na kávu s kamoškami...prospeje ti to a na lieky zabudneš. Rozhodne ti neodporúčam brať lieky na upokojenie, lebo môžeš dopadnúť ešte horšie...ak sa malá rozreve, nechaj ju aj porevať, neskáč hneď k nej, tiež som bola taká, pokiaľ mi manžel nepovedal rázne Dosť! Deti sú aj uplakané, aj usmievajúce, ale nezabudni - už odteraz testuje, ako s tebou bude môcť v budúcnosti hýbať...
Jackie, šesťmesačné dieťa nič netestuje, a už vôbec nie "triky", ako bude v budúcnosti s mamou cvičiť. Proste reaguje na matku, to je celé 
.
Slniečko tu už napísala pár príspevkov o dcérke a o tom, že žije v cudzine, a že starostlivosť o dieťa je v podstate len na nej. Keď si klikneš na jej nick a potom v záložkách na sledovať, môžeš si prečítať .
vďaka... napísala som len svoj názor, nič viac, ale na tom testovaní trvám...ak bola malá doteraz zvyknutá, že pri každom plači matka pribehla, pokračuje v tom...akurát to už mamka nezvláda a zbytočne sa hnevá sama na seba, je tiež len človek, ktorý občas potrebuje pauzu
Vieš, radila som ti "sledovanie", pretože si tu nová, takže prečítať si o niekom aspoň niečo skôr, ako mu ideš po/radiť, nie je často až tak od veci.
Ale nemusíš, samozrejme 
.
Dieťa do roka veku matku bytostne potrebuje. Potrebuje jej prítomnosť, pozornosť a lásku. Také malé dieťa sa jednoducho nedá "rozmaznať" tým, že sa mu matka venuje.
Vnímať bábätko ako malého "nepriateľa", ktorého treba "vycvičiť", aby "neotravovalo", je hodne divný spôsob výchovy.
Mimochodom, koľko máš detí a v akom veku?
nepochopila si ma...tým, že nebude okamžite behať k malej len čo začne plakať, nie je ako vnímanie nepriateľa, ale častokrát deti plačú lebo sami nevedia prečo...nemusíš mi dávať rady, že dieťa matku bytostne potrebuje, sama som matkou, ale ten už má 21 a ver mi, že takéto problémy som s ním nemala, ale ak slniečko stráca nervy, čo jej mám poradiť? aby behala po upokojujúce lieky? nie! nech sa to snaží trochu ignorovať, nech skúsi či malá naozaj neprestane plakať, ak zistí, že mama nepribehla okamžite...neradila som jej, aby si ju celkovo nevšímala, lebo dieťa je to najsuprovejšie čo poznám, ale zasa, ak je na ňu väčšinou sama, musí ju učiť, že aj mama je len človek a nemysli si, aj takéto malé deti vnímajú svet okolo, a formujú sa...je otázka - či malá plače aj keď s ňou iba manžel? možno k takej situácii ešte nedošlo, neviem, ja mám len skúsenosť s tým, že syn zaspal iba vonku, doma zaspať bol horor...Georgina, som tu nová, naozaj, ale neprišla som preto, aby som si prezerala profily iných, ale preto, lebo som dostala avízo, že tento portál je fajn pre ženy, a ak aj niečo napíšem ako svoj názor, nemyslím to v zlom, len mám proste svoj názor, tak ako ho majú aj iné a rešpektujem ich
Všetko, čo si rozoberala, dnes Slniečko doplnila.
A tiež som len napísala svoj názor.
Ja som si myslela,že tu môžme slobodne diskutovať a tu sú radila som ti ...Je tu nová NM a miesto toho ..........Každý máme iný názor na jednu a tú istú vec,hádam môžme či?A pýtať sa ? máš detí a v akom veku?No,ja by som ti na to neodpovedala čo sme na výsluchu?Napísala,že má 1 dieťa 21 ročné teraz čo?Nemá mať názor.V poslednej dobe mi to tu pripadá čudné,jedna tehuľka napíše čakám bábo chcem to povedať priateľovi takou a takou formou a mesto toho,aby jej gratulovali k malému človiečikovi sa do nej obujú?!Alebo niekto sa pýta na kvietkované šaty?A napíšu jej v tom zmysle či nemáme čo robiť?Čo by si od nás nechcela?Takže podľa mňa má sa tu kolektív stmeľovať a nie rozdeľovať,napádať,urážať toto myslím všeobecne.Som niekedy z tejto stránky sklamaná,toť vsjo.Píšte si kto chce čo chce-nereagujem na to je to môj názor. 
Za tou otázkou o deťoch som dala troch usmiatych smajlov. Konverzácia sa tomu hovorí.
Že si ja konečne nedám pokoj - FURT chcem normálne diskutovať!
Ale FURT v tom ktosi vidí vyrývanie, a/alebo kopance, a/alebo citové vydieranie.
OMG...
neštekajte sa, prosím...Georgina, aj ja som cítila z tvojej otázky - mimochodom koľko máš detí... akýsi výsmech, akoby si silou mocou bola najväčšia odborníčka na výchovu detí, možno aj si a ja ti to neberiem, len toto už nie je diskusia, ale akési mentorovanie či poúčanie, priznám sa, že som z tvojej odpovede bola taká znechutená, že diskusiu som ďalej ani nečítala, len ti odpovedala a vyšla z diskusie von...ak je niekto naozaj zvedavý kto som, tak odpoviem len toľko - dieťa som mala veľmi mladá (20r.), bola na neho sama, lebo manžel chodieval z domu ráno o 6,00 a prichádzal po 20,00, tak asi viem, ako to chodí ak je matka sama, a preto som si dovolila napísať svoj názor, nič viac, to, že niekoho "nesledujem" bude asi tým, že to nemám v povahe, o čom to je "sledovať" niekoho, kto aj tak píše pod nickom? ale asi fakt je pravda čo sa vraví, že ženský kolektív bol, je a vždy bude plný hašterenia, súperenia ktorá je dokonalejšia 
fakt sú muži v niečom oveľa lepší, pri pive si aspoň fajn pokecajú
Jasne, poďme na pivo, aj keď ho nepijem 
.
tak máme smolu, lebo ani ja a preto nie som muž 
Ja som žena a veru pivo mám rada,takže sa prezlečiem za chlapa? Nejdem ho tu propagovať,lebo ho predávam ale ak môžte dať link ono je zdravé samozrejme v primeranom množstve.Čo si pamätám aj EVa m bola v piv.kúpeloch a sa jej tam páčilo,pravda Evi?
tak dobre, nealkoholické si dám raz za tri roky, takže niekedy zájdeme, ale za chlapa sa neprezliekaj, ešte sa dostanem do rečí
Zadaj súradnice,máš smolu idem na dovolenku,ale niekedy?A takto ísť do Piešťan?Čítala som,že tam idú tie naj,naj NM.
ano, ano, v pivnych kupeloch bolo skvele, vsak som vam sem aj dala reportaz a okrem toho, hoci som ZENA, som velka milovnicka pivka
Eva
dakujem za vase odpovede, velmi dobre mi to adlo,precitat si povzbudive slova! ako pise georgina, uz som tu par krat naozaj pisala. ja nemam nervy stale, ano,prizavam, citim sa unavena, ale nejako to ,,vykrivam,,. lenze moja malicka je dost uplakana, a teda, ked spusti, tak to tak skoro neprejde. a ja sa snazim ju utisit, robim mozne-nemozne, a ked to uz zacina byt neunosne, vtedy to vo mne zacina vriet. je to hrozne, ked vam dieta reve, a reve, ja neviem, co jej je, a hocico skusim, nic nepomaha... mam asi malo trpezlivosti, spolu s tou unavou, proste ide to jedno cez druhe. a cim dalej, tym tazsie sa mi to zda. niekedy si pomyslim, ze keby som vedela, ze to bude vyzerat takto, tak ani si nezelam mat dieta! a hedn mi tieto myslienky pripadaju chore a hlupe, ved by som mala byt vdacna, ze ju mam ( co aj som ). neviem co dalej. preto som premyslala nad psychologom, no manzel si mysli, ze len prehanam a ked malicka podrastie a sa upokoji, bude vsetko OK. jasne, je ine, ako to vidi on, on je s nou denne len tie hodiny, co je doma z prace, zato ja som 24 hodi vkuse. 
Slniečko, manžel má pravdu - ako bude dcérka rásť, bude sa to zlepšovať. Neboj, zvládneš to
Ešte k idylickým obrázkom...
Minule si písala, že maličká je spokojná, keď ste pri mori. Môžeš si byť istá, že počas tých chvíľ vás dve minimálne raz pozorovala nejaká slobodná a bezdetná dievčina a vravela si pritom, aké je úžasné mať také dieťa, čo sa tak krásne hrá v morských vlnkách, a že aj ona by také chcela
Však nech jej ju požičia.Možno to bude nová antikoncpcia. Slniečko nemboj to je tak do roka všetky sme si tým prešli,potom to bude trošku ľahšie.Ja som mala do roka 2 deti,po 7 rokoch som mala chlapčatá-dvojčatá to bolo raadosti plakal jeden,druhý a ja s nimi,všetko prešlo sme to zvládli deti sú krásne,zdravé,ale už veľľľľľľľľľľkkkkééééé.A ja si hocikedy pustím videom a kukám,kukám a poviem ti niekedy mi je ľúto,že to tak rýchlo ubehlo.Teš sa z krásnej slečny,zvládneš to MUSIŠ!!!!!!!!CHCIEŤ!
no to mas pravdu, obcas sa mi uz stalo, zemi ludia povedali, ake mam tiche dieta! naco som sa ja len ,,slusne,, pousmiala. ked som im vravela, ze nech pridu k nam byvat na tych 24 hodin a zmenia nazor, neverili mi. vies, ona ma take obdobia, napriklad pred par dnami, to som tu tiez pisala, sa jej stalo ,, z oci,,. jedna znama jej spravila to ,,odrieknutie,, a ona sa na par dni neuveritelne ukludnila. lenze predvcerom sa to vratilo nazad, tie place a nepokoj.. tak sme jej to spravili zasa, a zasa vyslo, ze je urieknuta. ale druhy krat jej to uz nepomohlo. podla lekarky ma uz napuchnute aj horne dasno, tak moze mat urcite nejake bolesti aj z toho, a place, ale to, co robi v poslednych 2 dnoch urcite nieje len zo zubkov. to je az nepricetny krik, akoby sme ju rezali, doslova! dnes, ked to tak islo, som vazne rozmyslala, ze ju hodim do auta a ideme do nemocnice, nech ju vysetria, ze to nieje normalne, takto vrieskat! ale potom som premyslala, pojdem a co im poviem? moje dieta reve? 
Nuž, ja som takto so synom veru šla. Najprv k detskej doktorke, tá ma poslala k neurologičke. Všetky vyšetrenia boli v poriadku. A keď som sa bezradne neurologičky pýtala, prečo teda dieťa vlastne v kuse reve, odpovedala mi, že niektoré deti sú proste také. A že z toho vyrastie. Stalo sa .
Treba len vydržať .
georgina
slniecko2007.Ja som vychovala 9 detí.Teraz si hovorím aké som ja mala tiché a spokojné detičky. MM mi však neraz pripomenie,že boli horšie ako teraz vnučky.Nejednu noc sa mi veru zadarilo povrieskať na nevinné bábo,ked som padala od únavy.Vtedy však našťastie nastúpil MM a mna nechal pospať a cez den ma sám vyhnal na kávičku ku kamarátke.
Súhlasím s tým že treba vydržať.Bábo z toho vyrastie.Len treba vydržať.
želám veľa síl a veľa trpezlivosti to uvrieskané bábatko ešte chvílku potrvá, ale potom bude už len čooraz viac usmiatejšie a veselšie :) Skús nachvílku odísť, len na hodinku ku kamoške, ja som sa v stave "zbláznenia" chodila večer, ked deti spali, bicyklovať, a strašne mi to pomohlo, vyvetrať hlavu, len tak nemyslieť na nič, resp. myslieť na to, aby som niekde nespadla z bicykla, a nemyslieť na plienky a mlieko
Nesnaž sa byť za každú cenu dokonalá, kým je teplučko, budte celé dni vonku, na prechádzke, bábo je zrejme v kočíku či v šatke spokojnejšie, ako doma, doma porob len tie základné veci a utekaaj :) :)
aaach, kiezby si mala pravdu, ze je v kociku pokojnejsia! ale nie je to tak.... ked ju chyti kriza, tak ocikde. normalne sedi v kociku, ideme po ceste a zrazu zacne vrestat. a konci to tak, ze v jednej ruke drzim malu slecnu, v druhej tlacim kocik, a cela spotena letim domov.... super prechadzka, vsak?? lepsia ako posilka, tam by som sa tolko nespotila!
To pozhnám, s tým rozdielom, že som ešte musela držať za ruku 28 mesačné druhé dieťa odporúčam hodiť do kočíka nosič, napr. babyvak a v prípade revu dať tam, aspon ruky budeš mať voľné
slniecko, drzim palce . je fakt dobre zbavit sa idylickych predstav a perfekcionistickych narokov na seba aj na dieta. hladaj sposoby ako sa dostat do pohody. prijmi fakt, ze tvoje babo je uvrieskane. a ty si z toho logicky obcas na nervy. nevadi. nemusite byt dokonale .treba sa zmierit sama so sebou a brat aj dieta take ake je, nesnazit sa ho menit na "dobre babatko podla nasich predstav". kazdy den nesvieti slniecko a kazdy den nie je idylicky, ani kazda chvila materstva. no a co? svet sa preto nezruti. hlavne ze sa lubite. ste ake ste. neupriamovala by som svoju pozornost na to, aby mala zacala plakat menej. snazila by som sa ju prijat aj s tym jej placom.
a mozno by si bola prekvapena, ze vela babatiek si "povrieska". netreba z toho robit vedu. z toho co hovoris je zrejme, ze sa snazis postarat o jej potreby najlepsie ako vies. ta snaha je dobra a dolezita, mala o nej vo svojej dusicke vie ked moj maly reval, predstavovala som si, ze mozno ho v lete napriklad nieco svrbi, on to nevie este ani identifikovat, ani sa poskrabkat a jato nemozem vediet. hocijake blbovinky mozu deticky trapit. a je to tak zariadene, ze babatka nevedia rozpravat. lebo keby nam to vedeli povedat, spravili by sme vsetko, aby necitili ziadnu nepohodu. a ako by sa potom ucili zvladat frustracie?
drzim palce. materstvo je narocne. je to obrovska a uzasna sanca zriet. a zrelost sa rodi z tazkosti, sklamani, strat, frustracii a neprijemnych pocitov. zo srdca ti prajem, nech sa ti dari zbavovat sa svojich obav a pochybnosti. si ta najlepsia mama pre svoje dieta a tvoja dcerka je ta najlepsia pre teba, aj so svojim revom. 
Slniečko, no ja celkom nesúhlasím s tým, že je to ok a prirodzené. Podľa toho, čo si písala aj v predošlých príspevkoch mám pocit, že si na to bábätko úúúplne sama a nepomáha Ti nik, manžela nevynímajúc. Zapoj do starostlivosti aj jeho, je to aj jeho dieťa a hláška typu: "on si chce počas siesty oddýchnuť" len odzrkadľuje dianie u vás. Ty si máš oddýchnuť kedy? Normálne sa dohodnite, že tri-štyrikrát do týždňa sa postará aspoň tri hodiny vkuse o dieťa a Ty choď niekam sama, alebo sa vyspi, alebo si čítaj, proste si sprav čas na seba. Uvidíš, ako obrovsky to pomôže. Mám doma tiež dieťa, ktoré keď plače, tak to počujú aj v susednom meste. Teraz je to už úplne super, už je "veľká", ale keď bola vo veku Tvojho dieťatka, tak mi padli neskutočne vhod tieto "dovolenky" od nej. Išla som si nakúpiť, alebo som si pospala, alebo som sa len flákala pred telkou, žiadne povinnosti, nič. A potom sa vrátila k dcére oddýchnutá a usmiata mama a materstvo som si naozaj vychutnala. Si mama, ale nezabúdaj, že si aj žena a máš právo na oddych.
Btw. naozaj to tak bude, že sa Ti spätne budú zdať tie plače oveľa menej intenzívne ako boli naozaj Tak vydrž, ale rob s tým niečo.
nie v kazdej rodine je priestor na to, aby si mamina oddychla tri krat v tyzdni na 3 hodiny. ak sa to da, jasne ze je to super a vela to riesi. ak to kvoli pracovnej vytazenosti nejde, netreba presuvat svoju nespokojnost z babatka na nespokojnost z manzela, ze nepomaha dost. tym si zena velmi nepomoze. naopak, moze stratit aj tu psychicku oporu, ktoru v manzelovi ma. a ta je iste dolezita, ked ziju v zahranici, mimo sirsiu rodinu. to si ale musi slniecko sama zvazit, ake moznosti organizacie casu ma jej konkretna rodina, kolko vladze ona a kolko jej muz, ktory sa o nich stara.
brambram slniecko tu popisala v minulych blogoch svoje rodinne zazemie tak, ze si dovolim radit jej zvysit ulohu otca. Jednoducho ak by sme zili v Grecku, a manzel pride o jednej z prace a ma dve hodiny volno, tak by som urcite trvala na tom, aby mi aspon parkrat do tyzdna to dieta postrazil kym si pojdem po svojich. Lebo inak to vyzera takto, slniecko nervna, nema cas na seba. Ak by bola v Grecku sama ako prst bez muza a rodiny, bola by to ina situacia. Ale aj ta sa da riesit. Aj ked beriem do uvahy fakt, ze Greci maju inu mentalitu a zauzivane role v ramci rodiny.
Mne moj exo tiez nepomahal s Luciou a akosi som ho ani nepotrebovala, aby sa staral...nechces, nechaj tak. Oddychovala som vtedy, ked oddychovala mala. Ja si dost dobre neviem predstavit, namiesto toho, aby jediny zdroj obzivy v rodine- muz, mal namiesto siesty lietat okolo dietata a unaveny ist nazad makat do noci do prace. Toto by asi dlho nevydrzal, kedze greci makaju cez sezonu, obycajne je to bez jedineho dna volna...oddychuju naozaj len cez siestu. Ona je na materskej a moze svoj harmonogram zlucit s dietatom, da sa to, ked sa chce. No nie na ukor volneho casu muza. V zime si urcite aj manzel slniecka uzije dcery.
Vidíš, ja si zas neviem predstaviť, že môj muž príde o jednej domov a ide si na dve hodiny ľahnúť, zatiaľ čo ja som na pokraji s nervami. Každý deň by to možno nevydržal, ale trikrát do týždňa to hádam zvládne. Môj muž chodieva domov vo večerných hodinách, skoro ráno vstáva do práce, ale kým bola malá úplné bábätko, tak si spravil čas na to, aby prišiel a pomohol. Nevidím na tom absolútne nič heroické, proste sú dvaja rodičia a ten pracujúci aspoň v malej miere môže tiež pomôcť.
Ja si zasa neviem predstavit, ze nemam inu robotu ako starat sa o dieta a prve co ma pri prvom probleme napadne je strcit ho do ruk pracujucemu muzovi, ktory ma par hodin na oddych a ist si niekam na plaz valat sunky.
keby mohol, tak pravdepodobne pomaha. do nasho manzelstva si tiez vela ludi rado vrtlo. v tazkych chvilach, ked som vazne ochorela a mali sme malicke babatko, to dopomohlo k este vacsej komplikacii vsetkeho a potom aj k nasmu neskorsiemu rozvodu. rodina a priatelia nas vyslovene huckali proti sebe, a hlavne preto, ze som bola tazko chora a manzel mi vobec nepomahal. vsetci mi pocas mojho vycerpania radili, ako mam na muza pritlacit, aby mi viac pomahal. nezvladala som to dobre, to je fakt. ale takato "pomoc" mi skutocne nepomohla. moj problem, samozrejme, nebola som vtedy dost silna a dost zrela. vzisla mi z toho taka skusenost, ze si nevrtkam do toho, aka je delba prace v manzelstve u druhych. vacsina ludi, robi co moze a vladze. urcite lepsie, ked si babo poplace, ako ked dojde k vzajomnemu obvinovaniu medzi manzelmi alebo nejakemu rozkazovaniu a tlaceniu. to je pre babo, aj pre manzelov horsi scenar. postoj, aky zaujala lydusha, moze naopak vsetkych posilnit.
do vášho manželstva si TIEŽ veľa ľudí vrtlo? Do žiadneho manželstva nevŕtam, radím ako možno vyriešiť slniečkov problém. Toť vsjo.
Suhlasim s Loulou, tento kontakt otec - dieta od narodenia je nevyhnutny aj pre budovanie vztahu tych dvoch.
ja by som navrhovala kratsie pauzy, keby sa dalo - nie 3 h, ale ked ma muz doma 2 h na oddych, nech relaxuje prvu hodinu a malej sa venuje druhu, alebo aspon 30 min. urcite by dobre padlo aspon pokojna sprcha ci kupel.
a treba byt sebecky. jasne, nie na ukor vyhrocovania partnerskeho vztahu, ale ked sa muzovi nieco nepovie, tak ho to sameho nenapadne.
Doba sa trosku zmenila, teda jasne, ze vsetci muzi su ini, a su dolezite aj podmienky za akych zena otehotnie,ci je dieta naozaj ziaduce z oboch stran. a ta vychova je este stale v niektorych ludoch: klasicke rozdelenie uloh : otec zaraba, matka nema na robote nic ine len sa starat o dieta, popritom zvlada domacnost lavou zadnou, ved je predsa na dovolenke.
No neviem si predstavit, zeby mi moj partner, kt. tiez po dietati tuzil odmietal pomahat s dietatom.
"ale ked sa muzovi nieco nepovie, tak ho to sameho nenapadne."
Hovor za seba, alebo skor za svojho muza, moj muz taky nie je a kopa muzov, ktorych poznam tiez nezapadaju do tohoto tvojho vzorca.
To klasicke rozdelenie uloh ked je zena na materskej ma aj svoje vyhody, nielen nevyhody. Nikde nie je napisane, ze zena na materskej MUSI mat domacnost ti top, bavime sa hlavne o starostlivosti o dieta. Ja som mnh domacnost, ked celu noc plakala, tak sme si to na dalsi den odspali. A ked sa jej prevratil rezim tak sme sa v noci prechadzali. Ide o to, ako si to kto zariadi, nie je nutne sa pre kazdu blbost vesat a nervacit. Hlavne ked je muz ten, co nas zivi, nebudem si dupat, ze chcem volno ked to nejde.
tak to je super, ze vasi muzi vedia citat vase myslienky.
dobre, mohla som to napisat vseobecnejsie... obcas co cloveku niekto nepovie, a hlavne ked nepovie, ze nieco chce ci potrebuje, tak ten druhy nemusi o tom ani tusit.
a pisem o komunikacii ako takej, a nie o dupani si. zial stale existuju aj ludia, kt. maju problem si "pomoc vypytat" a okolie si mysli,ze vsetko perfektne zvladaju, a pritom dotycni su nestastni a cakaju,ze niekoho napadne im pomoct.
lydusha, plne suhlasim.
lydusha len ja to vnímam tak, že v tomto prípade nejde o "každú blbosť" ale pomerne dlho trvajúci problém adaptácie mamy s dieťaťom. Ak je žena kľudná, dieťa sa tiež ukľudní, poznám to z vlastnej skúsenosti. A nie všetkým k tomu ukľudneniu stačí iba samotné rozhodnutie, väčšinou potrebujú aj zmenu okolitých vplyvov. A ja radím manžela ako najbližšiu a pre všetky strany najvýhodnejšiu možnosť.
slniecko ,mas vela prispevkov ,nepresla som vsetky ,len ti chcem napisat ,ze ked ti sem tam vybuchne ta nervova 'bomba" nemusis si z toho robit vycitky ,proste nikedy sa to stava ....ale je fajn ak odijdes do druhej izby alebo kuplne,proste ponadavas si poplaces ,mala za nic nemoze ,nemusi pocuvat "zbytocne slova"....inak si myslim ze netreba zbytocne dramatizovat ,pretoze si pridavas iba na nepohode ...proste samej sebe povedz ,Ok vybuchla som ,nic sa nedeje ,ideme dalej ,sama sebe nerob este vacsie starosti ,upokoj sa ,doveruj si ,jednoducho babatka placu ,hlave teraz ked jej pojdu zubky ,bude nervozna uplakana ,podrazdena ,moja starsia dcerka bola taka ista .do pol roka bola kludna ,zlata ,papala spinkala ,spavala som cez den s nou aj 4 hodky ,nadojcila sa a bola v pohodke ,od pol roka revala v kuse ,nic sa jej nepacilo ,bola som zaskocena zmenou ,nevedela som reagovat ,v noci plakala tak ze nam susedia buchali ...manzel mi nepomahal vobec ,bol naopak este viac vynervovany a unaveny zo vsetkeho viac ako ja,rano o 6.30 siel do prace prisiel 17.30 a cely aktivny den som bola s malou sama ,s tym ze sme zili v kanade a mala som pocit ze ma kazdu chcvilu niekto zo susedctva uda ze tryzdnim dieta ... dnes uz sa nad tym pousmejem ,ale ver mi ze som mala tiez co robit zo sebou ...mala som pocity smutku ,samoty ,uzkost ,ako to budem zvladat dalej ,vies co mi pomohlo?Viera v seba ,v Boha ,ze to jednoducho dokazem ,dokazem zlvadnut svoje dietako ,ze jej dokazem pomoct a ma len mna ,kto ju moze rozumiet ,zapalila som si sviecku pomodlila sa k Panne Marii a poprosila o pomc a ochranu ,upokojila som sa a mala som vzdy vacsiu trpezlivost ,na seba na malicku na manzela ....vasa dcerka je este malinka ,potrebujete sa zzit cela rodinka ...nedavaj na seba vysoke naroky ,kasli na domacnost ,casom si najdes system ,s malinkou sa maznaj ,odychuj ,prechadzaj ,hlavne s ajej vela prihovaraj ,citajte si knizky ,obzerajte obrazky ,hraj sa s nou s hrackami ,ona to uz vsetko vnima ,ja som robila to iste ,pozerali s me spolu rozpravky ,aj ked len chvilku ,ale mala bola spokojna a ja tiez,kazdy den som s nou tancovala ,chvilu detske pesnicky ,chvilu moderne a dokazali sme s a tak "jasit "cele dopoludnie ....niekedy som nemala naladku ,ale mala si na to tak zvykla ze sme to robievali skoro stale ....manzel akurat pomahal pri kupkani a to bola asi tak vsetko ....zvladli sme ,presiel ten cas ....a dnes ucim svoju 5a pol rocnu dceku hrat benbinktom a pin-pong,manel na to nema nervy trpezlivost...mladsiu derku zavesime na hojdacku na strom a my "bavime" ... - ber veci pozitivne ,s laskou ,podakuj za prilezitost by mamicka ,kazda mame nejaku ulohu ...Tvoja dcerka ta potrebuje ,len ty jej najlepsie rozumies a musis porozimiet aj seba svoje pocity ...hlavne mysli pozitivne neobivnuj sa .malina podrastie zmeni sa to ....budete hladat od roka kurzky ,budes mat ine zaujmy s dcerkou ,vsetko chce svoj cas a ty sa potrebuejes "naladit"na rolu mamicky .Drzim palceky a hlavne bud Pozitivna a doveruj si ,neporovnavaj sa s nikym ani svoju dcerku ,proste ber realitu taka aka ,je .To ake bolo, predstavovat si ,ze po narodeni to bude take ,a take ...je ozaj zidealizovanie ,ja som si predstavovala ze sa s mojimi dcerkami budem hrat ako pijeme caj kavicku ,ze budu mat krasne saticky ,kuchynu pre babiky ruzove riadiky ...a riesim ze strasia ide na karate ,lezie po stromoch ,v kuse osterujeme nejake modriny ,skrabance ,mladsia sa "opici"po starsej a najradsej nakupuje auta ... takze hlavu hore .
ha ha, a čo máš proti babám na karate???
ja mám modrý opasok, a veru žienky, všetko sa mi zišlo aj pri dieťati.
1.cesta s kočíkom v januári, keď sa mi syn narodil a bolo -20 , tu pod Tatrami, neposypaná, zľadovatená, o chodníku ani nehovoriac, takže nožky moje makali a boli zvyknuté:dva kroky ideš a jeden brzdíš...
2. brucho po pôrode primár povedal, že také stiahnuté ešte nevidel, hneď na vizite. to som mala hore nos až po plafón.
3. ťaháš tašky s nákupmi a aj rukám dáš zabrať, tak sa mi aj tie silové cviky zišli.samozrejme aj kolajničky pred panelákom neboli ani ometené....
4. a aj tú pevnú vôľu a silu, energiu vykopanú aj z tej naposlednejšej bunky v tele musíš MAŤ natrénovanú.
5. a to moje žihadlo, behalo ,lietalo, nestál ani minútku, v kondičke ostaneš aj keď nechceš.....v zuboch klúče, v ruke syn a nohou otváraš vchod... ha ha ha
baby dajte dievčatá na karate.... keď chcú, všetko sa im zíde......
ja som do svojho prveho materstva sla pekne odidealizovana, pripravena na najhorsie scenare. a aj tak ma realita dobehla . do dalsieho som sla uz so skusenostami z prveho, ale aj tak som bola zase castokrat nemilo dobehnuta realitou.
ako druha sa nam narodila dcera a tiez to bol a je placko. nas maly nervacik, tvrdohlavec, ktory ked spusti, tak sa trasu okna. a nevie prestat, ku koncu reve uz len preto, lebo s tym nevie prestat (kedze uz vie hovorit, tak mi to povie) - jednoducho dovod sa najde .
slniecko, ak tvoj manzel nie je z tych, ktory po navrate z prace narobia krik, ze preco nie je domacnost tip-top, ze si cely den doma a mas na starosti iba jedno decko a ze jeho mama, babka, sesternica, teta, suseda, cezpolna macka mali vzdy tak, zeby anglicku kralovnu mohli vitat o polnoci, tak mas vyhrate.
domacnost odbav najdolezitejsimi vecami (naozaj vytried, co je ku chodu domacnosti nutne a co je uz len lestenie nepodstatnych detailov - mmch, vies, ze ked sa prachu na policiach v obyvacke nebudes chytat, tak nejaku dobu nebude ani vidno, ze tam je?).
potom sa uz len vybav pevnymi nervami. skus odsledovat, ci mala neplace po nejakch konkretnych veciach (napr. co zje). skus nosenie v satke, kedze tak ju mas stale pri sebe, aj ked upratujes. mozno to pomoze.
pokial sa ti zda, ze by si mala ist s nou k lekarovi, tak chod. nic za to nedas.
a ak je naozaj len placlive dieta, tak nic nenarobis, nenervuj sa preto. a ked ona spi, ty spi tiez. aj cez den. aspon trochu si oddychnes.
pripomína mi to moje skúsenosti pri oboch deťoch...a to som si vravela, že klud, pokoj v tehotenstve a budú to zlaté deti, koľko ja toho navyšívam, urobím počas materskej....no iste!!!
Prvé - dcéra bola hyperaktívna, nechcela byť v polohe ležmo, iba kolmo a pozerať okolo, cez deň ani nespala takmer vôbec, takže som ju naložila do klokanky a visela na mne, kým som vešala prádlo...indiánska mamička. Ale bolo to o nervy. Nemal mi ju kto vziať ani na chvílu, aby som si oddýchla. Potom som bola vyčerpaná a unavená. Pamätám si, ako som si vydýchla aspoň vtedy, ked už začala chodiť a sama mi doniesla plienku. Ešte aj sprchovala som sa tak, že som si doniesla vysokú stoličku do kúpelne, posadila ju tam, nasypala chrumky a tak som mohla očistiť telo :) ale pozor! Musela na mňa pozerať ako obecenstvo, nesmela som zatvoriť kút. Dnes sa z toho smejem... Má 13 a je to veľmi inteligentné dieťa, ale hyperaktívna je dodnej, neprejde okolo stola bez toho, aby niečo neprevrátila.
Syn - mladší bol pokojnejší, teda pomalší a komótny. Ako starý dedko. Ale inak urevanýýýýýýýýýý. V pôrodnici mu robili usg mozgu, tak plakal. Našťastie všetko ok. Odprevádzali ma s tým, že jednoznačne vedie v hitparáde nemocnice aj v jej histórii a že mi nezávidia, čo budem mať doma. Mali pravdu. Malý reval, svokra ma obvinovala, že to má zo mna, lebo som nervozna, pritom ja by som nebola, keby nereval...Absolvovali sme všetky možné vyšetrenia, nič. Všetko ok. Do roka to trvalo, bolo to hrozne, chcel byt iba so mnou a spal ako zajac. Nikto nesmel kychnut, dlazka nesmela vrzgnut. A to som ho ucila od narodenia spat pri tlmenom radiu, aby som sa takej situacii vyhla. Zaspaval tak, ze sme museli kocikom skoro buchat o zem....to ho velmi ukludnovalo. Keby som nevidela, neuverim. Ale dobojovali sme boj. Potom som šla k lekárovi na bežnú kontrolu (ja so sebou), k diabetológovi. Pri oboch tehu som mala tehotenský diabetes. vtedy sa ma mimochodom opýtaj, či moje deti neboli nejako nezvyčajne nepokojné a plačlivé. Vraj je to kvôli tomu diabetu. Veľmi ovplyvňuje nervový systém bábätka, syn mal po narodení absťák, preto veľmi plakal. Až keď som sestričky upozornila na diabetes, dávali mu do mlieka glukózu a postupne znižovali dávky.
Lekár - jeden z najväčších odborníkov na SVK - mi povedal, že to vlastne trvá asi rok, kým sa potom dieťa upokojí.
Tak neviem, ale to lekári nevedia? Myslím na novorodeneckom. A tak som bola všetkými obviňovaná ja...a stálo ma to veľa nervov, schudla som na 45 kíl. Syn je dnes v pohode, pokojný. A ja som o niečo múdrejšia.
Odporucam knihu Baby love od Robin Barker.Zial neviem ci vysla v slovencine ale anglicky sa urcite da objednat na nete.Vynikajuce rady ,velmi strucne a vystizne ,(netrebalo precitat 5 stran).Volali sme ju s mm,ze mudra kniha,velmi casto nam pomohla vyriesit problem .Vysvetlila spravanie babatka ....Proste vynikajuca kniha ked nieje v slovencine tusim ,ze ju skusim prelozit.
jeeeej, mile prekvapenie, kolko odpovedi ma tu cakalo! pri niektorych som sa smiala, zo slzami v ociach. no, asi by som mala upresnit iste veci. zrejme z mojho prispevku vyznelo, ze moj manzel je ,,lenivy,, Grek, ktory pride z prace, lahne, osprchuje sa, a zasaleti do prace. ano, ano, chapem, ze zijeme len z jeho prijmu, ze sa unavuje v praci - ved ja som doteraz tiez vsetky sezony pracovala a viem, ake to je. On sa malickej venuje, hra sa s nou, nakrmi, konecne uz aj prebali - hoci po svojom lenze malicka je uz asi tak zvyknuta, ze je vacsinou casu len so mnou, a tak vyhladava a uprednostnuje moju pritomnost. dnes napriklad ju manzel krmil, kym som ja varila obed, ale ona revala ako diva, jedlo vypluvala. nemohla som ju pocuvat, vypla som sporak a dokrmila som ju ja. co mam s nou robit? vsetci mi hovoria, ze si za to mozem sama, ze je taky mamin maznacik, ale ako inak to mam riesit? ked reve, uz som vyskusala aj taktiku, nechat ju plakat a ona prestane, ale verte mi, neprestane, rev sa stupnuje, ona je az modra v tvari, a potom mi to trva o to dlhsie, kym ju upokojim. to iste, co sa tyka uspavania. ked este bola nvorodenec, spinkala manzelovi na ramene. od jedneho casu akoby utal, pri nom nespi. nieje to stale tak, ze ju musim hojdat v naruci, aby zaspala, ma dni, ked ju dam do postielky a spi sama, ma zasa dni, ked place a chce byt na rukach - na tych mojich, samozrejme.
moj manzel mi nikdy nepovie ,,nie, ked mu poviem, ze xcem niekam ist, na nakup, na kavu, a ostane s malou sam, ale taktiez ja sama viem a poznam ho, ze tu hodinku aspon si potrebuje pospat - je to jeho sposob zivota! on sam chape, ze ja sa doma viac unavujem s malou, ako on v praci, sam mi to hovori, a obdivuje ma, ze som sa tak vela veci a tak skoro naucila okolo malej, ved mmne tu nikto nic neukazal, dokonca v nemocnici mi ani len neukazali, ako ju prebalit. nieco som nasla na nete, nieco som sa povypytovala susediek alebo mamky cez skype 
jedna z vas napisala ,, ja by tiez nemala nervy, keby moje babatko neplakalo ,,. to je aj ten moj problem - ja som kludna, venujem sa jej, spievam, skacem, skryvam sa jej, rozpravam jej, zapnem telku, hudbu, vsetko mozne, a samozrejme, ze nevybuchujem pri kazdom jej zamrnkani, chapem, ze je babatko a je to jej sposob komunikacie, ani neletim hned k nej, ked vyda prve zaplakanie. len obcas, ked ma tie ,,horsie,, dni, a reve a reve, a nic nepomaha, a je to tak vkuse, nejako sa to vo mne kopi a kopi, a potom to pride - vybuchnem a som z toho potom nestastna, ze si takto vybijam hnev na babatku. nehovorim, samozrejme o nicom inom, len o mojom kriku....
Slniečko, vydrž, urci si priority co treba a co pocka aj na neskor . U nas to bol spanok, musela som sa vyspat, inak som bola zuriva na dieta.To som nechcela, tak som dbala aby som bola vyspata vzdy. Ak bolo malo v noci, spala som s malou poobede..atd. Co sa tyka kocika, nemohli sme okolo pol roka vobec chodit von, lebo vkuse revala v kociku, jedno ci stál kočík, ci sme isli, rev ukrutný. Malo spala cez den, najlepsie bolo, ked visela na mne v klokanke, to este islo, len cim bola tažšia tym to bolo naročnejsie. Necitala som tvoje blogy, ak dojčiš este mozes aj castejsie, aj to ukludnuje. Ak pridava stravu davaj pozor na cukry a farbiva, vytáčaju niektoré citlive deti do hroznych stavov
Svagrina mala tiež urevanú dcerku, az tak, že sa rozhodli ist k lekarovi s nou. Lekar vyriekol: mamicka to dieta je hladné. Dieta po najedeni revalo dalej. Dalsi lekra povedal ze ma zapal strdneho ucha o 2 dni. Moze to byt vselico.
Kazdopadne, za par rokov to prejde, nic netrva vecne, že
tak a dnes vecer som sa rozhodla, ze zajtra sa vyberieme na navstevu lekara. uzsa to neda vydrzat, nas byt nieje viac domovom, ale cistou psychiatriou. mala mi vecer spustila taky hystericky rev, podotykam, nie plac, ale rev, akoby som ju rezala. zasa som si s nou nevedela rady, a aby som sa ovladla, radsej som nehovorila nic. dokonca aj ked pila mlieko, prestala pit, plakala a zasa pila, a tak dookola. toto urcite nieje zo zubkov. dokonca som si dnes vsimla, ze si par krat chytala usko. Boze, nechcem, aby to bolo nieco vazne, ale na druhej strane si aj zelam, aby to bolo nieco, co lekar odhali, a tak jej budeme moct nasadit potrebnu liecbu a snad sa konecne ukludni! ved takto ani neviem uz, ci sa viac trapi ona, alebo ja. som zvedava, ako to dopadne, a co mi na to povie manzel, ked mu to oznamim. inak, zajtra ma volno, cize ak nebude suhlasit s navstevou lekara, velmi jednoducho si odidem z bytu niekam, a necham ho s nou. myslim, ze po hodinke ju k lekarke zavezie aj sam! dnes s nou bol asi hodinu - sla som so svagrinou do supermarketu nakupit plienky - a nasla som ho doma na pokraji nervov! tak nech sa paci, nech si len ochutna, co si prezivam ja cely den.
Ak plače už aj pri papaní, tak to asi naozaj nebude "len tak", skoč pre istotu k lekárke, pre pokoj v duše, my sme s naším boli aj na ORL vyšetrení, aj pri neurologičke, našťastie bolo všetko OK, a z revu vyrástol, aj ked stále má "nervnú" povahu
Len nechápme, prečo by manžel nemal súhlasiť s návštevou lekára???
slniečko nenechávaj manžela s dcérou za trest, nech si to vyskúša. Ale pre to, že to potrebuješ TY, oddýchnuť si a vrátiť sa s čistou hlavou a pokojom v duši
Ako píše mnaaau, choď s ňou k lekárovi, keď sa Ti nezdá, určite budeš minimálne kľudnejšia, že to nie je nič vážne. Aj mojej dcére sa zapálilo uško, keď mala asi 8 mesiacov. Nevedela som, čo s ňou je, bola umrnčaná a len by sa nosila na rukách, aj menej jedla tak som šla k doktorke. Ja zvyknem chodiť vždy, keď sa mi nepozdáva, keď vyhodnotím, že sa s ňou niečo deje. Alebo minimálne zatelefonujem doktorke a poradím sa. Za to nič nedáš.
Slniečko, určite choď s malou k lekárovi. Z Tvojich príspevkov cítiť, že svoju dcérku veľmi ľúbiš, ale aj to, že si unavená. Po tom, čo som si prečítala, sa ani nečudujem. Posielam aspoň
tak daj vediet ako ste dopadli u DR teda ....moze to byt aj zapalene usko ,ale deticky zvyknu aj teplotovat ...uvidite co zistite
držím prsty, aby všetko dopadlo dobre
taaak, mame za sebou dalsiu preplakanu noc. malicka sa vkuse budila s placom, po neviem kolkom vstavani ku jej postielke som to vzdala a vzala si ju k sebe do postele. nic, aj tak sa stlae budila, aj ked spinkala, vkuse sa vrtela, uplne nepokojny spanok, okrem toho ma cely cas kopala, cudujem sa, ze este nemam modriny! tak dnes rano som telefonovala lekarke, ako sa veci maju, a pozvala nas do ordinacie, ze sa na nu mrkne. s uskom to suvis nema, ale ma trosku zacervenane hrdielko, ma tak akesi vyrazky, ale vraj je to bezna detska choroba, ktora po par dnoch ustupi - zapisala mi to aj do malickej knizky, ze ju teda prekonala. podla lekarky ju to boli, svrbi, a moze ta bolest vystrelovat az ku usku. nemoze jej na to ale predpisat nijake lieky, lebo tie sa mozu uzivat az od 7. mesiaca, cize to ostava len na nas, prekonat to same. taktiez sa mi dnes rano malicka vysypala takymi cervenymi skvrnami po brusku, chrbatiku, proste po celom tele, niekde viac, niekde menej. ale aj to vraj po par dnoch zmizne, predpisala nam na to nejaky detsky olej.
cize v tom je cely jej rev, krik a podrazdenost. ja som si bola ista, ze len zo zubkov takto nemoze vyvadzat! teraz spinka, vypila dost vela kamilkoveho caju - jej oblubeny, tak mozno aj to ju trosku upokojilo. vecer jej mozem podavat paracetamol - sirup.
joj, dufam, ze jej to skoro prejde, hoci neocakavam, ze ked vyzdravie, bude vzorne dieta - ona je nervna uz od narodenia. dokonca aj v inkubatore bola jedine dietatko, ktore plakalo
ale takto aspon viem, preco je momentalne taka podrazdena.
som rada, že sa to vysvetlilo, to je tak, nemému dieťaťu skutočne ani vlastná matka nerozumie, ale ty už vieš, prečo toľko plakala, tak nech sa čím skôr vylieči a budete potom obe v pohode ale tie nervy ti ešte budú praskať, až ťa začne svojimi názormi vytáčať
normalne sa uz nespoznavam. co citim? hnev, sklamanie, odpor k samej sebe, ....? kazdu chvilku je to nieco ine. stale, ked som videla mamicky s babatkami na rukach ci v kociarikoch, tisko som im zavidela a hovorila som si, kiezby som aj ja mala take malicke a krasne stvorenie doma. a teraz, ked je to tak, a mam ho doma, nespozavam samu seba! kde je ta radost, to uzivanie si materstva, ten pokoj, ktory by mal okolo mna, ako mamicky, vyzarovat? nikde, neexistuje! u nas doma existuje len hnev, nervozita, krik, staznosti, unava...vsetky tie ,,krasne,, veci.. ale preco je to tak? ved ja moje babatko lubim najviac na svete, neviem si ani len predstavit, zeby sa jej nieco stalo, robim vsetko mozne, aby som vycarila usmev na jej tvaricke, prezivam nadsenie z kazdeho pokroku, co robi, az kym.... nezacne plakat, vlastne nie plakat, vrieskat! vtedy to zacne, a ja sa premienam, napriek snahe, na nervoznu, uvrieskanu a zlu mamu. dnes sa to uz nahromadilo a buuum - prepuklo to. v navale hnevu a nepricetnosti som zas povedala veci, ktore som tak ani nemyslela, hned ich lutujem, a ani neverim, ze som to mohla vobec vyrieknut! urcite je chyba vo mne, a nie v tom malom clovieciku, lenze ja uz naozaj neviem, ako dalej. su chvile, ked pomyslam nad navstevou psychologa, ze zajdem do lekarne a vypytam si nejake lieky na ukludnenie. ako som dospela az do tohto stadia? v podstate by tieto mesiace, ktore travim s malickou doma, mali byt tie najkrajsie v mojom zivota, dni, na ktore budem v buducnosti s laskou a usmevom spominat, ale ja ten pocit nemam. ked sa pozriem spatne, pocas tych necelych 6 mesiacov, to bolo mozno 10 dni, co mozem povedat, ze boli naozaj krasne. a co ten zvysok? Boze, najradsej by som si niekedy pobalila par veci a odisla niekam, hocikam, kde by nebolo zivej duse, len a len ja sama a mat trosku pokoj, nikoho a nic nepocut, nevidiet.. len byt sama, moct sa konecne zhlboka nadychnut a prist na inem myslienky.. hanbim sa, velmi sa hanbim, za tento prispevok, ked som si citala moje prispevky dozadu, kde som s opisovala, ako som zistila, ze som naozaj tehotna, nemohla som sa dockat, kedy budem moje babatko drzat v naruci, ako sa prvy krat v brusku pohlo, mala som slzy v ociach. teraz sa citim, ako niekto, kto sklamal na plnej ciare nielen ostatnych, ale hlavne samu seba a uz nehovoriac o tom malom drobcekovi, ktory sa na mna spolieha, potrebuje moju lasku a starostlivost.... (brokenheart)