Ako vychovať zdravo sebavedomé dieťa?, Ja mama, Diskusie

Ahoj georgina,
tot tazka otazka! Urcite si nesieme v genoch nejake pradpoklady k povahovym vlastnostiam, ale vychova je priorita, to nam je vsetkym jasne. Vyroky, ktore si uviedla, su sice nespochybnitelne(alebo ano?), ale v reale maju deti co robit, aby ich dokazali uplatnit. Deti treba chvalit, chvalit, chvalit, vzdy je za co (jasne, nie za handry, tenisky ..), sebavedomie urcite posilni sport alebo kruzok, v ktorom sa dieta najde, zazitky, vylety absolvovane s rodicmi, istota v rodine...
Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Súhlasím, Evka!

Šport, alebo krúžok, v ktorom môže dieťa dosiahnuť úspech (t.j. vysledovať, na čo má dieťa predpoklady, talent), na ktorý môže byť hrdé, je aj podľa mňa veľmi dobrý spôsob, ako podporiť sebavedomie dieťaťa .

A myslím, že istota v rodine (dieťa sa môže spoľahnúť, že rodičia ho vždy vypočujú, snažia sa pochopiť, pomôcť mu a poradiť) je pri výchove zdravo sebavedomého dieťaťa priam nevyhnutnosť....

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Asi nejak podobne. Ale v dnesnej dobe, ked dieta hladi viac na potreby kolektivu a je zakazdym vysmiate, sikanovane alebo ponizovane ak nezapada, je to velmi tazke vychovat zdravo a neprehnane sebavedome dieta.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Natálka, predpokladám, že máš na mysli puberťákov... Áno, vtedy veľa už-nie-detí urobí všetko pre to, aby "zapadlo" do kolektívu...

No, neviem... Puberta nášho syna ešte len čaká... Teda - už evidujeme prvé náznaky... Tak dúfam, že to zvládne bez toho, aby na úkor "obľúbenosti" a "uznávania" rovesníkov stratil svoje JA...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

aha tak som sa poponahlala do puberty soryyy..to bude tym, ze je to u nas aktualne.. hehe
co sa tyka vychovy dietatata, je to pisane aj v mudrych knihach. Povaha je vrodena aj ju formujeme my rodicia. Tento proces trva do 3 maximalne 4 rokov. Takze ked presvihneme tento cas, tazko dieta prevychovavat. Minule tu jedna kocka pisala, ze sa jej syn jeduje a vynucuje si. Hold v 6 rokoch je neskoro, to co sme mu dovolili dovtedy, uz mu z hlavky nedostanes, preco to naraz nemoze. Je to nasou vychovou.... len kde je ten zlaty stred?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Natálka, veď preto som predpokladala, že píšeš o puberťákoch - keď máš dvoch doma...

Dieťa je ťažko prevychovať, to je pravda - ale nemožné to nie je... Len je to naozaj fuška! Myslím, že jednoduchšia a lepšia cesta je dať si tú námahu a doviesť dieťa ešte v útlom veku k vybudovaniu "pevných základov" jeho charakteru... A na tých základoch sa už potom omnoho ľahšie stavia v ďalších rokoch...

Kde je zlatý stred? No, myslím, že zase pre každé dieťa inde. Záleží od vrodených dispozícií. Dieťa, ktoré je "viac do vetra" treba asi výchovou trošíčka "udržiavať v koľajach". A dieťa, ktoré je od prírody plaché, zase trochu povzbudzovať, posmeľovať...

Veď každá mama pozná svoje dieťa najlepšie. A keď použije materinský inštinkt - ten veľa napovie, ako na to...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

dieta do vetra - pekne nazvane, z dietata do vetra pravdepodobne vyrastie manzel alebo manzelka do vetra ... kto ma ich udrziavat v kolajach? ten druhy partner? asi nepochodi, len sa znici.
Pochopi asi len vtedy, ked spadne na vlastnu hubu a to poriadne.
Skladam si mozaiku ...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Katka - dieťa "do vetra" je smelé, s vetrom vo vlasoch, všade ho je plno, jeho sebavedomie až kypí... .

Rodičia takého dieťaťa by ho mali učiť, že jeho radosť zo života je síce krásna, ale dieťa by nemalo zabúdať na to, že nie je na svete samé a mali by ho učiť brať ohľad aj na druhých.

Takže keď taký malý Indián napríklad behá po záhrade ako víchor a výska, až sa strechy trasú - treba ho na chvíľku zastaviť a pokojne mu vysvetliť, že vedľa bývajú starší ľudia, ktorí majú už radi pokoj. A že si tí starší manželia práve vyšli na terasu vypiť kávu. A povedať mu, že zatiaľ si môže postaviť v piesku hrad, alebo môže s otcom robiť šarkana - proste navrhnúť mu nejakú pokojnú a tichú činnosť...

A keď rodičia nespútaný terperament takého dieťaťa nedajú trošíčka "do koľají", tak z neho naozaj môže vyrásť človek, ktorý nedbá na nikoho a ženie sa za svojimi cieľmi a zámermi...
A ako dospelého ho už naozaj nik neudrží "v koľajach"...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Dakujem za vysvetlenie. Uz rozumiem. Ak sa mylim, opravte ma. Poskladala som si takyto vzorec:

Dieta do vetra - vychova podporujuca zdrave sebavedomie dietata - asertivne a sebavedome dieta
Plache dieta - detto - smele, sebavedome dieta (mozno nie az take ako v prvom pripade)

Dieta do vetra - vychova nepodporujuca zdrave sebavedomie dietata - dieta neberuce ohlad na druhych, sebecke dieta
Plache dieta - detto - zakriknute, nesmele dieta, bojko

Co je to ta vychova?

Az sa z toho trasiem ... uz sa mi nad tym nechce rozmyslat, ale chcem otvorit oci pred pravdou.

V idealnom pripade by som pod vychovou rozumela "ziaduce" posobenie vychovy v tom lepsom pripade. Alebo len sebavedomy rodic, ktory neda so sebou zametat, moze vychovat sebavedome dieta. Ale pri nespravnom posobeni vychovy, aj z toho placheho decka vyrastie clovek, ktory sa nebude vediet prebit, presadit. Ono sa aj hovori: "Kto ma plne gate, sa neposadi, ani nepresadi." Takze, plachy rodic, ktory sa podriaduje okoliu a plni ich vedome a nevedome zelania, vychova plache dieta. Musim sa v tom hrabat.
Este je tu sanca, ze aj ked sa nepodari vychovat zdravo sebavedome dieta, pride na to nejak samo, co robi zle a napravi omyl svjich rodicov. A ked sa to s tou dobre mienenou vychovou na zdravo sebavedome dieta prezenie, tak vznikne dieta, ktore vysaje energiu z toho na placho vychovaneho dietata. Och ... Najvyssi cas na zmenu - to si hovorim sebe.

Vdaka

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Katka, poskladala si správny vzorec .

A správne si aj usúdila, že rodič s malým, alebo takmer žiadnym sebavedomím ťažko vychová zdravo sebavedomé dieťa. V podstate, takému rodičovi sa ťažko vychováva akékoľvek dieťa .

Takže - vychovávajme k zdravému sebavedomiu aj samé seba .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ano, o to sa snazim.
Len stale mi nejde do hlavy, co toznamena, ked niekto povie: "Ja neviem ako som vychoval/sa vychovali deti" (uz nepamatam presnu hlasku). Co to znamena, ze nevie, ako su vychovane? Dobre? Zle? Nezaujima ho to? Aj on bol tak vychovavany? Nechal si dupat po hlave, ked niekto zapiskal, pribehol? Je sranda, ze jedno dieta tych istych rodicov je take a druhe onake. Poznam kopu prikladov.

Zatial pa pa pa dost filozofovania

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Fííííí, tak totok je ťažká téma.
Zajtra dopíšem, len do pléna otázka:
Kde končí zdravé sebavedomie a začína drzosť?
Chváliť, chváliť, chváliť - to robím aj ja, ale moje decko sa zdá niekomu (sestre?) drzé...
A popritom, mne sa zdá občas zakríknuté.....

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Dobrá otázka!

Naozaj, každý má hranice niekde inde - to, čo je pre jedného ešte zdravé sebavedomie a asertivita, to je pre druhého už nehorázna drzosť...

A teraz - babo, raď!

Neviem... Myslím si, že to je o tom, z akého popudu nejaká tá konkrétna hláška bola vypovedaná.

Napríklad Milan povie učiteľke: "Nechcem sedieť vedľa Petra, pretože on si stále hmká a mňa to ruší!"
Ak to Milan povedal slušne a len a len preto, že to tak skutočne je (a učiteľka vie, že Peter naozaj stále pri vyučovaní pohmkáva), tak je všetko v poriadku. Milan prejavil svoje zdravé sebavedomie.
Ale ak to Milan povedal preto, aby učiteľku nahneval ("Nebudem ťa poslúchať!"), alebo si dôvod proste vymyslel ("Nebudem sedieť vedľa Petra, chcem sedieť vedľa Pavla), tak je to drzosť a provokácia.

Hm... Alebo aj inak to môôôže byť...
Dievčatá - čo vy na to?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja len tolko
1.Pocuvajte ich,ale SKUTOČNE ich pocuvajte.Pocuvat a POCUT je totiz rozdiel.
2.Nesetrite casom,ked hladaju pochopenie.
3.Uzivajte si cas ,ktory spolu travite.
4.Deti nie su bez chyb.Ani my rodicia,nie sme dokonaly.Berme svoje deti take,ake su.
5.Neporovnavajte deti medzi sebou.
6.Skuste povedat niecodobre namiesto neustalej kritiky.
7.Chvalme ich.Hovorte im, ze ste na ne pysni.
8.Budte mili aj na ich priatelov.
9.Hovorte s nimi o svojich problemoch,aby vedeli,ze nielen ony maju zle dni.
10.Chodievajte na ich besiedky,skolske predstavenia,zapasy.
11.Respektujte ich sukromie.
12.Pytajte sa na ich nazory.
13.Smejte sa s nimi.
14.Najdite vzdy nieco,co mate radi,a robte to spolocne.
15.Zaujimajte sa o ich skolske povinnosti.
16.Vsimajte si,co maju radi.
17.Hovorte svojim detom ,ze si myslite,ze su uzasne.
18.Budte im k dispozicii.
19.Nesetrite casom a vysvetlujte.Vysvetlujte vsetko.
20.Ucte svoje deti riesit kazdodenne situacie.
21.Starajte sa o seba,aby ste boli zdravi a "krasny"pre svoje dieta.
22.Hovorte im,ako ste radi,ze ste prave ich rodicmi.
23.Ked uvidite svoje dieta,usmejte sa.
24.Kazdy den ich ubezpecte,ze ich milujete.

Samozrejme nie som dokonala a nerobim vsetko tak, ale paci sa mi ako je to napisane.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Je to PERFEKTNE napísané!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

to je tak krasne many...
ja si to idem hned skopirovat, vytlacit a povesit na dobre viditelne miesto

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Aj ja si to musím skopírovať a vytlačiť.......a potom sa ešte veľa, veľa snažiť, aby som to dodržiavala.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Uzasne!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Malo by to tak byt, ale veru, aj my, mamy, lubiace nadovsetko, sme niekedy malo trpezlive.

Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

vyborny napad, asi som opozdena, ze ma to hned nenapadlo
Pozitivne je to, ze ked to citam, nemyslim uz na svojich rodicov, ale na svoje dieta...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Tato tema mi prisla vhod, Georgina, dakujem. Myslim, ze k zdravemu sebavedomiu sa musim dopracovat sama. Vies, o com hovorim, hoci nemozes vediet o mojom detstve vsetko. Moji rodicia robili jednu vec z tych bodov: 15-ku, zaujimali sa, ci mam vsetko do skoly a dali mi dost priestoru, aby som sa do skoly pripravila. Dalej ich zaujimalo, ci som najedena a AKO idem oblecena do skoly. Myslim, ze ked ma mama donutila navliect sa do cervenych kamasloviek vo 8-mej triede, ma dost znemoznila, celu velku prestavku som sedela v satni a bolo mi do placu ... mozno nikomu neprekazali moje cervene otrasne kamasle, iba mne, ja som sa neskutocne hanbila. Mozno som sa nemusela citit zle, ale som sa citila. Preco to urobila? Preco mi to sposobila "boliestku"? Neviem doteraz. Raz povedala "pokial budes pod mojou strechou, budes sa obliekat ako ja chcem" - to asi nie je cesta ako vychovat zdrave sebavedome dieta, vsak? Ona nebola tak vychovana a vybijala si to na mne, nechtiac, chtiac, to je jedno, ja viem, ze to nie je spravne, aby som bola schopna vychovat zdravo sebavedome dieta z mojho, musim si uvedomit veeeela veci ... Georgina, Ty vies, o com hovorim :o) to je pre Teba!
ach ach ach, je mi z toho aj trosku smutno

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

rodicia buduju v dietati bud sebadoveru, alebo opak

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Hej, Polárka - buď tak, alebo onak...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Nuž, Katka, ako sa tu už niekoľkokrát popísalo - sme obeťami obetí...

Tvoji rodičia ťa vychovali, ako vedeli... A ty teraz robíš, čo sa dá, aby si "napravila škody" a dokázala (okrem iného) vychovať svoje dieťa lepšie. A to je fajn .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ano Georgina, robim, co viem a mozem, poriadna fuska, ale nevzdavam sa ... vies, ono to je take zvlastne, ze dieta je povazovane (mna povazovali), ved si dieta, co ty o tom vies, treba posluchat nas rodicov a bla bla, ja som citila, ze takto to nema byt, takto to nie je spravne, ale nebudem sa lutovat, nezanechalo to na mne vazne stopy, akoze nie som delikvent, najhorsi clovek v spolocnosti, no ...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Kati moja mamina bola podobna...., kym chodis do skoly, kym nemas osemnast, kym zijes pod mojou strechou, kym jes moj chlieb, boze....
A obliekanie...tiez som musela nosit co mi nakazala...kamasle, na moje chudulinke palickove nozicky.....nic nenechala na mna...zdedene veci po sesternici, to bola najvacsia katastrofa. Presne vtedy som si povedala ze nebudem ako moja mama a s luciou mame uplne iny vztah...niekedy asi az prilis kamaratsky, co sa mi vypomstieva tou jej velkou drzkou ale aspon som sa snazila aby mala moznost vyberu...Niekedy velmi pomaha odpustenie....nemusis bezat k nej a prosit ju o odpustenie ...ide o to, odpustit v srdci....len tak sa mozes dostat dalej....

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Asi tak, Lydusha...

Je fajn, že si pamätáme, čo sa nám ako deťom nepáčilo, čo sme neznášali... A môžeme sa podľa toho zariadiť ako rodičia...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

len dodam
"dieta ucime tomu co sme"
alebo este inak
"dieta nenaucis to cim nie si"

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

krasne napisane manny

...len to vsetko treba sklbit s tym, co napisala georgina a naucit ich lubit druhych a pomahat...
predstavu mam, snad sa mi to na mojom podari aj zrealizovat

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

... a mozno naucit lubit sameho seba ... prijat seba, aky sme, ale to sa naucime len vtedy, ked nas aj ten druhy takeho prijme ... v mojom zivote bol len jeden clovek, ktory to vedel a uz nie je ...
na mojom priklade: namiesto ty mas pekne nohy som pocula, smatles, ako to chodis, zachadza ti noha ... ake mas to vlasy, tak chces ist do skoly, mne sa to paci, ked to mas vycesane ... co to jes? daj si toto, toto je lepsie ... pribrala si, cvic ... susedov xy sa neuci a dostava jednotky ... namiesto usmevu a ako sa mas, ako bolo, preco ides neskoro, kde si bola ... ona k tebe (akozekamaratka) chodi a teba nezavolaju ... nechod tam, budes otravovat ... zhasni to svetlo, ja chcem spat, zajtra budes citat tu knihu ... no prikladov by bolo vela, ale naco ... naco sa hrabat v tomto h.... sorry

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No, Katka - to si tu napísala pekné príklady, čo rozhodne deťom NEHOVORIŤ!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Dakujem babule ste zlate moc ste ma potesili.A tak som si hned uvedomila ze co v dusicke pocituju tie moje dievcata ked ich pochvalim.Moja starsia netuzi po nicom inom len byt herecka.Chodi na dramaticky kruzok a dnes tam preberali jej tremu na podiu.Ucitelka jej povedala ze to musi trenovat s clovekom ktoremu dôveruje.A ona mi povedala:Mami mozem to trenovat s tebou?: So mnou? a co mam ja s divadlom?
No nic ale ja doverujem najviac tebe" Bolo to take super ze som sa skoro rozplakala.
A ako posilnujem jej sebavedomie? Ja sa priznam ze dost tvrdo kedze basni len o herectve.Vsetko co povazujem za spravne aby si vybavila,vybavi si to sama.Musi ak to chce.Nepomozem jej hoci je to tvrde ale ma to kladne vysledky.Ak mam nieco na jej spev ci divadlo poviem jej to.Som jej najväcsi kritik.Ale ona vie ze to myslim dobre a vzdy mi podakuje za uprimnost.Ale priznam niekedy ked nemam svoj den som naozaj zla a aj ked mam tie pravidla vycapene na chladnicke neriadim sa nimi.Niekedy som fakt neprijemna mama.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ale, Manny - nebuď na seba taká prísna . Nik predsa nerobí na 100 percent všetko celých 24 hodín denne, sedem dní v týždni .

Ale to s tým "nezametaním cestičky" - to tiež považujem za dôležité. Nech si dieťa vybaví samé, čo sa vybaviť zvládne. Tak sa učí dôverovať svojim schopnostiam, každou úspešne splnenou "úlohou" (napr. kúpi si lístky na obed) sa presviedča o tom, že sa v svete nestratí.

A tým, že ho "úlohami" poveríme, tiež rastie jeho sebavedomie... "Rodičia mi dôverujú, že to zvládnem..."

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No, a pripomenula si mi jednu príhodu .

To mal syn cca 3,5 roka. Boli sme spolu v Bratislave. Vybavili sme, čo bolo treba a potom sme si zašli spolu do cukrárne. Pre seba som objednala kávu a zákusok, pre syna džús a zákusok.

Syn rýchlosťou blesku zjedol, vypil a začal sa obzerať okolo seba. Za chvíľu zbadal na pultíku s vystavenými zákuskami veľký pohár s "kyticou" slamiek na pitie. Neboli to však obyčajné slamky, ale asi meter dlhé. Chvíľku ich obdivoval a potom sa ma spýtal: "Mami, prosím ťa, kúpiš mi takú slamku?" A ja mu na to: "No, neviem, či ich predávajú. Možno to tam majú iba ako ozdobu." A syn s nádejou: "Tak sa spýtaj!"

Prebehla som pohľadom cukráreň - bola takmer prázdna, čašník stál usmiaty pri pultíku. Nezdalo sa pravdepodobné, že by hrozila nejaká nepríjemná skúsenosť. A tak som povedala: "Nie, nejdem sa spýtať. Ty chceš tú slamku, nie ja. Choď sa spýtať ty. Ja si chcem dopiť kávu."

Syn sa zarazil. V tom čase sa ešte dosť bál cudzích ľudí - hlavne mužov. Potom namietol:"Ale tam je UJO!" A ja mu na to: "Všimla som si. Veď keď nechceš, nechaj tak!"

Syn tuho, tuho dumal. Na tváričke sa mu striedala veeeľká túžba po tej úúúžasnej slamke a hneď potom obava z neznámeho... Nakoniec sa odhodlal: "Tak ja idem!" "Choď, a spýtaj sa aj, koľko stoja, ak ich predávajú. Ja tu zostanem sedieť, ale budem sa na teba pozerať, dobre?"

Syn docupkal až k čašníkovi, vyvrátil hlavu hore a jeho zvonivý hlások som počula až k nášmu stolíku: "Ujo, prosím ťa, tie slamky aj predávate?" a rúčkou ukázal na objekt svojej túžby. Čašník sa usmial ešte viac a niečo potichu povedal. A zase synov hlások: "A koľko stoja?" Čašník zase odpovedal. Syn ešte zahlásil: "Ďakujem!" a celý šťastný cupkal naspäť ku mne.

Už v polovici cesty na mňa volal: "Mami, predávajú ich a stoja desať korún!" Vybrala som z peňaženky desaťkorunu a podávala mu ju: "Tak si choď kúpiť!" A syn: "Nie, ty choď!" "Už som ti povedala. Ja si chcem dopiť svoju kávu. Ty chceš slamku. Tu máš peniaze a choď si ju kúpiť, keď ju chceš."

Synovo rozhodovanie teraz trvalo len chvíľku. Zobral desaťkorunu a odhodlane zase odcupkal k čašníkovi.

Ten dobrý mladý muž zjavne pochopil, o akú výchovnú lekciu sa mi jedná. Mohol pokojne slamku synovi len dať a cenu za ňu prirátať k nášmu celkovému účtu. Ale neurobil to. Pozorne si vypočul synovu prosbu: "Ujo, tak si prosím jednu červenú slamku!" Čašník slávnostne vybral červenú slamku z pohára, prevzal od syna mincu, nablokoval útratu a bloček spolu so slamkou odovzdal synovi. A znova bolo počuť synove nadšené: "Ďakujeeem!" a už sa hnal celý nadšený naspäť k nášmu stolu. SÁÁÁÁM si kúpil SLAMKU!!!!

No, a.... Syn tú metrovú slamku dlho opatroval vo svojej izbe ako relikviu .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Georginka velmi pekny zazitok

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Zlate

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ďakujem .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

to su tie drobne krocky k zdravemu sebavedomiu. Super
Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

je to drobnost moze sa zdat, ale aj tie deturence su take drobne, zranitelne, pekne si ho povzbudila ...

... aj nas maly je na slamky, a taketo lekcie uz zaciname v malom praktizovat, ucime ho povedat prosim, dakujem, vypytat si nieco, aby jednal sam za seba, je velmi sikovny, myslim, ze hoci ma len 2, bol by schopny vybrat si z regalu svoje oblubene cukriky a ist ich zaplatit :o) ...

... keby som nieco take ako dieta chcela ja, bud by mi to kupili alebo by povedali, preco mi to netreba :o) ... mozno sa niekedy neviem presadit, jednat s ludmi, ale chvalabohu ked nieco chcem, tak za tym idem, niekedy s vahanim, ale predsa a nastastie kontakt s ludmi mi nerobi problem ...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Áno, Katka - rozhodne je jednoduchšie dieťaťu niečo jednoducho kúpiť, keď to chce. Alebo povedať: "Nie, nekúpim, nepotrebuješ..."

Ale práve na takých maličkostiach, drobných príhodách si dieťa stavia svoje sebavedomie... Pekne pomaly, postupne...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Skoda, ze moja mama, nevie robit s PC, skoda, ze nevie vyuzivat internet, skoda, ze je taka obmedzena, skoda, ze nema cas sa to naucit, vlastne ona svoj volny cas vyuziva na upratovanie a take tie veci a potom sa stazuje, aka je unavena a ze vsetko robi sama, lebo toto by mala citat ona a nie ja ... raz jej to hadam dojde, co robila zle, len si to musi chciet priznat a ked dojde k niecomu takemu, tak ju to riadne ale riadne zoberie ... alebo radsej nie? vsak chcela stale len to najlepsie ... pre koho ... seba? skoda mlcat ...

ste super baby , dakujem vam za vsetko, najviac Georgine

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Katka, nehnevaj sa na svoju mamu... Ani na otca... Tým nič nevyriešiš... Skús ich pochopiť...

A poďakovať môžeš hlavne Kamilke... Inak by sme sa takto pekne asi všetky nestretli... A ešte môžeš poďakovať mnohým iným dievčatám, čo sem píšu... Vieš, ako svojho času pomohli oni mne? Ja sa len snažím "vrátiť požičané".

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Nehnevam sa, bez nich by som tu asi nebola, alebo by som sa narodila inym a bolo by to o tom istom, len v inej farbe, ze?
Ale chap, ze ked ti niekto povie: "prajem ti take dieta, ako si ty" (to akoze som bola zle dieta) ja si to pripominam a zamyslam sa nad tym ... inymi slovami "prajem ti, aby si bola taka mama, ako som ja" ... snazim sa zobrat si to, podla mna, dobre, a to, co robili moji rodicia mne a nepacilo sa mi, nechcem robit svojmu dietatu ... po tieto dni myslim na to velmi casto, nezmyslam o nich negativne, beriem si teraz z toho nieco pre seba a zameriavam sa na to ...

Samozrejme, dakujem Kamilke, ja som jej vzdala obdiv, hned ako som objavila tuto "butlavu vrbu", fajn, ze prichadza aj ozvena hu-hu, zienky

A to tak obycajne byva, ked dostanes, vies aj dat.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Kati ja som na tom rovnako s mojou mamou.Tiez mi povedala."Ja by som ti priala taky zivot ako som mala ja" Muz ozran,rozvod,zivot na mizine,zabili jej muza a mne nevlasneho otca ktoreho som mala ale velmi rada.Tak toto mi praje.Ale neviem ci si videla film Vtaky v trni tam to bolo povedane takto:Dcera ci chce alebo nie nepriamo preziva osud svojej matky.Dlho som sa tomu branila.Ale... bola som opustena slobodna matka,bola som dlho bez penazi a uplne socialne na dne,nasla som si super muza -nevlastneho otca pre svoju dcerku ktoreho ona ma velmi rada.Len naozaj dufam a verim ze ku mne bude osud trosku milosrdnejsi.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ano, asi sa podla toho podvedome zariadujeme a pritahujeme to. Ja som si hovorila "nechcem byt ako moja mama, robit to, co robi ona (t.j. stale len beha, vari, perie, a zasa beha okolo zadku druhym, pardon za vyraz, a v podstate v slabsej kopii to aj robim), ale som sa spamatala a nejde si uz hovorit, ze nechcem to a to a to a to, ale radsej poviem si, co chcem a tak sa zariadim :o))))))

drzim palce!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Dakujem aj ja tebe

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Nie sme my dve sestry? A nevolá sa mama Zuzana???

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ta, myslim si, ze vsetci sme sestry a vsetci sme bratia

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Je to tak .Ja som mala trochu ine detstvo ako ma moja dcera.Ale za komancov to bolo ine.Nemali sme take moznost.No na strednej 110 km od domu som sa musela zacat pretlkat sama.Bolo to tazke ked som si zrazu mohla povedat co som chcela,spytat sa na co som chcela a nevedela som ako lebo ma to nik neucil.A preto dnes idem na to tvrdsie aby sa moje deti maucili samostatnosti a vedeli sa pretlct aj same.Dnes zivot nie je perlicka a nic im same nespadne do narucia.Ale samozrejme vsetko s mierou aby vedeli pokial mozu ist a co je vramci normy.Aby som sa nemusela ani v zivote hanbit ze moje dieta spravilo nieco drzo a neprimerane.Ja som bola zle decko.Na mna sa chodili stazovat rodicia a preto robim vsetko pre to aby sa to neobratilo proti mne.Ono na tom "co nechces aby robili iny tebe nerob ani ty im" asi nieco je.Som to ja ale...Rozpisala som sa a ani neviem ci to je celkom na tuto temu.Ale dobre sa tu keca fakt.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Len smelo kecaj, Manny . Dobre sa to číta, čo nakecáš .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja som si nastudovala, ze v takom stadiu, v ktorom sme momentalne my, prve zaklady zdraveho sebavedomia dostava dieta intenzivnym kontaktom s mamou.
Ja malu nosim, v satke byt nechce, v klokanke obcas...tak ju jednoducho nosim na rukach. Varime spolu, prechadzam sa s nou po zahrade, ukazujem jej veci, vysvetlujem...Lavacku mam brutalne presilenu, ale nevadi
Niekedy mam pocit, ze som si na seba pripravila peknu pascu, lebo drobec uz sedi, ale sama sediet nechce
Musim ju pri hrani pozorovat a nalezite vsetko ocenit, co sa vzdy neda a vecer padam od unavy. 7 a pol kila nie je prave malo.Tolko moja praca, aby po svete behal dalsi sebavedomy jedinec.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

jahdoka 7,5 je super !
Matko ma napapany a obleceny o kilo viac ... a o presilenej lavacke, ci chrbtovych svaloch - juuuj, no ale co by som pre neho nespravila...
aj teraz mi haja uviazany na chrbte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Super, Jahôdka !

Neboj, všetka tá vynaložená námaha a práca a presedené a prerozprávané hodiny pri dievčinke... Tisíckrát budeš ešte rada, že si to robila . Vráti sa ti to v podobe skvelého dieťaťa. Mám to vyskúšané .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja som mala mladú dámu v detskej sedačke všade so sebou, pretože som nemohla kvôli krížom ju stále nosiť. Tiež som jej rozprávala ešte aj keď som bola na WC-ku, ja v onej miestnosti pri otvorených dverách, ona na chodbe pri mne. Pri varení sa hrala pri mne v ohrádke, stále sme spolu "kecali". Od pol roka skúšala prvé slová, od roka pekne rozpráva, od dvoch rokov aj R a slovnú zásobu má bohatšiu ako hociktorý dospelý. Má 6, chodí do triedy pre nadané deti a každý deň má v slovníčku pochvaly. Najmä z čítania, písania a angličtiny. Už detská lekárka ma chválila od bábätka, že je vidno, že sa jej venujem, je veľmi bystrá. Tak dievča vydrž, všetko sa ti vráti

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No preboha, ved je to dama, sakra Musi byt stiglyc
Na chrbte??? U nas sa satka neujala. Mala ma uz uplne konkretnu predstavu o tom, co chce a satku proste nie. Len na rukach a vzpriamena, aby mala dobry vyhlad

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ozaj kolko ma malicka ?
bo Matusko ma 5 mesiacov
na chrbte - lebo v predu uz nevladzem, i ked - malo to blahodarne ucinky na moje brucho - vcuclo sa spat jedna radost
u nas satkovanie frci... dokonca aj teraz (ale len obden, a hlavne to pomaha Matkovi pri bolesti bruska, alebo ked nemoze zaspat )

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Drobculiena ma tiez 5.Bude mat 6 18.10.
No ja mam uz ruky, ze mozem aspirovat na bodyguarda
U nas bolesti bruska nie su, momentalne je na programe chrup. Teda jeho pociatky Zuri ako mala furia a pozuje vsetko, co jej pride do cesty. Minule ma tak chytila z oboch stran za hlavu a isla si ju vopchat do pusy . Maly kanibal

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

18.10. bude mať naša princezná 15 mesiacov. A lezú jej stoličky! Ach, jaaaaj! Nestačím jej vymieňať podbradníčky - slintá a slintá... Ale - veď aj to prejde .

A tvoja princeznička je teda kanibal???? No, to si DOPADLA!!!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Dakujem georgina .Ved to poznate sama doma s drobcom co vie len ham a fuha cely den tak to je trosku smutno.Obcas si uz s Karinkou poriadne lezieme na nervy.A ako su stare vase deturence? Moja bola ako Shrek.V 6 mesiaci mala 9kg v 9 uz 12.Ale poradim.My sme kupili krosna -nosic na chrbat.Bomba vec.Mala tam dokazala sediet aj 2 hod.Pekne som si navarila a este som mala aj kondiciu

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja som obe deti odvláčila na rukách... Princeznička sa teraz chce nosiť len vtedy, keď sa buchne, alebo je mrzutá... Inak už chodí a chodí... Nevie sa toho nabažiť .

A máš pravdu v tom, že niekedy je mamine na MD tak "nevykecano." Ešte že máme Naničmamu, že ?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Som velmi rada ze som objavila nanicmamu a velmi obdivujem Kamilku.Klobu dolu za odvahu a vdaka za to ze si mam s kym pokecat

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

A este georgina nadherna prihoda a je to aj krasne napisane.Mas talent na pisanie.Neskusas pisat? Ja som taka malilinka spisovatelka preto sa pytam.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ďakujem za pochvalu, Manny . Hej, sem-tam niečo napíšem... Ale obyčajne len tak, do šuplíka - sebe pre radosť .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No a to je ten problem moja.Moje a (aj tvoje)sebavedomie.Aj ja pisem.Mam svoju zbierku basni,15 pribehov a jeden dvojdielny roman.Namet na dalsie 3 mam v hlave.A vies kde to mam? v ŠUPLIČKU ako ty.Vsetci mi nadavaju preco to uz neposlem a tak.Ale ta moja odvaha a to moje sebavedomie.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Manny, ale ja sem-tam aj niečo pošlem. A aj dáke korunky z toho mám. Nie moc, ale o to predsa nejde .

Tak sa ne..toto a pošli aj ty. Veď najhoršie, čo sa ti môže stať je to, že ti to vrátia. A keď chceš nabrať trochu odvahy a povzbudenia, tak to najprv zaves sem - do Čitateľského klubu, Naše poviedky .

A v šuplíčku mám také moje súkromné, vieš? Iba pre moje oči . V podstate denníček .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Tak to mas urcite viac odvahy ako ja.Ono je to niekde vo mne a to musim prekonat,Myslim strach,obavy a vobec ta moja gramatika a..... Ale tu predsa nejde o mna to je na iny blog.Tu islo o nase potomstvo a to sa risuje ze by mohlo byt odvaznejsie.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Tak !

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Skus pirdat aspon nieco sem, mame rubriku v citatelskom klube nase poviedky a mozno raz zacneme vydavat romany, poviedky, basne, recepty, ropzravky, navody na rucne prace, zdobenie tort v Edicii Nanic mamy.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Lakave Kamilka.Ked bude len trosku viac casu pustim sa do toho.Ale zatial mi tu ta moja drobjena stale bucha do klavesnice

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Uzivajte si to vlacenie na rukach, aj ja som to robila a veru mi to aj chyba. Nezabudnutelne pocity, aj ked unavena, so svalovicou, ale stastna ako blcha.
Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Krásne si to napísala, Evka!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ja si uzivma , ved Matko je vacne na mne nacapeny - Georgina moze dosvedcit -
len tie reciiii a doporucenia typu : nenos ho lebo ho rozmaznas ! no kazis si dieta aj chrbtice

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No, vidíííš, Hviezdička? Tak dooobre ti radia - a ty nepočúvaš a nepočúúúvaš!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Tie reci som uplne vypustala! Spoliehala som sa na moj instinkt (jasne, aj som citala )a na to, co je prijemne babatku a mne. LASKOU DIETA NEPOKAZIS!!! Citi istotu, pokoj, tvoju blizkost. Moze to niekomu prist divne, ale dcera ku mne do postele chodila kazdu noc az do piatich rokov, potom sama od seba prestala a syn, patrocny ku mne pribehne tiez kazdu noc, prituli sa a az vtedy spokojne spim. Ak nahodou nepride, som nesvoja, co sa deje.
Viem, ze pride cas, ked sa odo mna odputaju, nebudem uz pre nich fyzicky taka potrebna, ale to puto je navzdy.
Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Asi tak evi.Uzime si to kym potrebuju a chcu lebo ani sa nenazdame a oni budu chciet teplo a lasku niekoho ineho.Potom nas uz pridu potulit len tak na sviatok ale teraz to este vyuzime kazdy den

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Podla mna ma mat vsetko svoje hranice aj vlacenie po rukach, ja som skoncila s myogelozou v pravom ramene (nejaka hrca), a bola som rada, ze sa tou rukou vobec najem. U ortopedicky som vysedela 3 hod., kym ma vzala, taka vegetacka, nepredpisala mi nic, lebo by som to aj tak nemohla uzivat kvoli kojeniu, takze som tam bola zbytocne. Manzel mi to trikrat denne natieral masaznou alpou a vyhrieval takou lampou. Trvalo dost dlho, kym to bolo ok a bolesti sa zvyknu ozvat aj rok na to. Takze, ked chce byt male s vami, naozaj lepsie pouzit satku, ci dat ho do nosica na chrbat, ci si ho posadit na hlavu ... ako drzat ho pod rukou a tou druhou volnou miesat zaprazku, ci mixovat polievku.
Maly chcel byt so mnou skoro stale, vzdy sa na mna divat (lebo som ho vraj tak naucila - asi hej) a ja takisto, srdce by mi nedala inak.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ja by som rada prispiet k tomu, aby nase deti boli predovsetkym stastne, extra odvazne byt nemusia
tie veci, co ste spominali, boli velmi fajn, ja si to v skratke definujem ako : "akceptovat dieta take, ake je".

a mna nahodou potesi, ked je dcera drza (tak milo drza) ... teda ona je voci inym ludom velmi mierna, hlasky ma zatial len doma a maju v sebe taku istu ironiu, co ja milujem.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Veď isteže, Svetlanka! Každé jedno dieťa si nemusí trúfať vyliezť na lezeckú stenu, preplávať celú dĺžku bazéna, alebo... nejaký iný odvážny čin. Nemusia byť extra odvážne...

Ale ak sa dieťaťu niekto začne posmievať, alebo do neho strkať, podkopávať nohy - tak by malo byť natoľko smelé a sebavedomé, aby sa pokojne voči tomu ohradilo. A to tak, že prípadný "agresor" pochopí, že TOTO dieťa sa len tak nenechá "terorizovať"...

A, samozrejme, keď rodičia akceptujú danosti dieťaťa, berú ho také, aké je a nesnažia sa ho nasilu, namoc prerobiť na niekoho iného - to je tiež veľmi dôležité.
Ťažko sa bude cítiť sebavedomo dieťa, ktoré po fyzickej stránke nie je práve šikovné a rodičia z neho chcú mať za každú cenu hokejistu NHL...

A myslím si, že keď toto všetko rodičia zvládnu - a je toho naozaj DOSŤ - tak je dieťa potom šťastné...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ja si s Tebou dovolim suhlasit
hlaska mojich rodicov "ja by som ho/ju prevychoval" to asi znamena prerobil na svoj obraz ...
naozaj dolezite je dietatu porozumiet, preco robi to, co robi ... len tak ho mozeme pochopit a snad aj akceptovat ... ale musime chciet, vsak Gerogina moja?

a s tym sebavedomim tiez suhlasim
aby som nechodila daleko, priklad z mojho zivota: bola som na SS, rada som sa nosila v kostymku a skratka elegantne posobiaco oblecena, vedela som, ze z A-ky sa o mne rozpravaju cosi, je jedno co, skratka raz, ked som isla na WC, mala som na sebe podla mna velmi pekny modry kostym lemovany bielym lemom, nazvali ma letuska :o) na jednej strane fajn, ale potom ma podkopli a ja som letela, ani neviem ako som pristala, a zostala som z toho taka zaskocena, ze som sa nezmohla na nic, sla som dalej na WC ... nevedela som, co povedat na svoju obhajobu, urobila som dobre, zle, ze som nepovedala nic a nebojovala so zlom v nich? nepovedala som o tom nikomu, moji spoluziaci sa na tom mozno bavili, ktori to videli, ze ako som "spadla" ... a mne bolo tak cudne, snazila som sa to nedat najavo, ze mi to ublizilo ...

ano a je toho naozaj dost, je to hotova veda, rozmyslat o tomto vsetkom som zacala, ako som mamickou a este viacej, ked som dostala knihu "Rodicovstvo je veda" - ta je na mna vsak prilis vedecka, ja to potrebuje "polopate" dostat tu medzi vami :o)

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Kati myslim ze si spravila dobre.Ignoraciou niekedy ludi nastves viac ako by sim nadala.To by sa mohli smiat este aj na tom ako ta to rozhnevalo.Pri podobnych skusenostiach,ked niekto dcere povie,vyreras v tom hrozne a pod.jej vravim aby sa otocila usmiala na nich a povedala "mne sa to paci a ak vam nie tak sa na mna nepozerajte.Ono to funguje naozaj lepsie ako keby sa rozplakala alebo zacala vrieskat.A s tym "tu medzi vami" s tym plne suhlasim.Je super dostat radu od niekoho,kto ma podobnu skusenost ako ja.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Manny, ďakujem - skvele si odpovedala za mňa, nemusím si klávesnicu drať .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

dievcata, tusim ste napisali vsetko, co sa dalo, takze uz len:

zdravo sebavedome dieta vychovame tak, ze budeme dieta zdravo milovat a seba zdravo vychovavat...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Elin, krásne zhrnutie - ďakujem .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ahojte dievčatá! našla som vás nedávno a páčia sa mi vaše príspevky.mám 2 dcéry-19 a 16-roč.,absolútne to nie je sranda byť matkou v dnešnej dobe!Katerina moja!niečo podobné cítim aj ja voči svojej matke a snažím sa ju pochopiť po rokoch a skúsenostiach,ale bolesť aj tak ostáva!Vždy som si povedala,že ja budem iná-budeme sa veľa rozprávať,vždy im budem napomoci,ved puberta je ťažká vec! Aj ja chcem mať zdravo sebavedomé deti!ALE dnes som dostala veľký úder pod pás!!!Manžel mladšej našiel pírsing na jazyku ,ja som skoro skolabovala,neviem čo som pokazila-som z toho veľmi neštastná. (brokenheart)

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Elizabett - vitaj na Naničmame .

Tvoj problém s témou tohto blogu súvisí len voľne. Prosím ťa, založ si svoj vlastný blog, aby sa nám témy nemiešali. Okrem toho sa tebe (i ostatným dievčatám) bude lepšie orientovať v odpovediach.

Neber to tak, že ťa hreším, dobre? Vieš, keď sú témy pomiešané v jednom blogu - veľmi rýchlo rastie aj cez niekoľko strán a potom je orientácia v ňom naozaj dosť problematická.

Na hornej zelenej lište klikni na "Pridať obsah", otvorí sa ti roletka a v nej klikneš na "Príspevok blogu." A potom už len napíšeš svoj problém. Je to jednoduché .