Áno, je to aj o výchove, aj o sebavedomí 
.
Ale naozaj sa ti snažím len poradiť - v samostatnom blogu si tvoj problém prečíta viac dievčat a potom bude môcť aj reagovať a radiť. Lebo napríklad do tohto blogu nemusia pozerať naničmamky, ktoré majú deti už dospelé. A práve tie by ti vedeli poradiť asi omnoho lepšie, ako my, čo máme deti mladšie, ako máš ty .
Prosím, neber to tak, že ťa z tohto blogu vyháňam, dobre 
?
Iiiha, pokazila? Moja ma piercing na pupku aj na jazyku, uci sa dobre, brigaduje, neflaka sa. Povieme si vselico. Dobre aj zle. Ale nemam pocit ze by bol piercing nejaky hriech alebo nejake MOJE zlyhanie. Proste ina je doba. V mojeom pubertalnom veku bolo nepripustne ciro alebo zelene vlasy. Co ja viem, nerobila by som z toho nejaku dramu.
Vitaj medzi nami elizabett
Zaloz si svoj blog ako ti dievcata poradili, aj ja by som sa rada s tebou o tom porozpravala.TESIM SA
--a dakujem za privítanie
Niet za čo 
.
Ahojte mamuľky. Ja mám už deti odrastené, a môžem napísať, že som vychovala nezdravo sebavedomé dieťa, resp. dcéru. Dnes už viem, že som mala byť asi prísnejšia , vlastne nie asi, ale určite. Ja som totižto dosť citlivý typ a keď nepomohol rozhovor, ani vysvetľovanie, kto ustúpil ? Ja. Aj keď mám dve deti, syna a dcéru a boli vychovávané v jednej rodine a s rovnakou láskou 
,aj keď nie v nejakom blahobyte, je sebavedomie dané sčasti aj povahou toho dieťaťa. S našou dcérou už asi nepohne nikto, má svoje predstavy, aj keď nie vždy tie správne. A syn, ten sám nechápe jej správanie, ale čo už. A ublížila som tým najviac sebe samej.(brokenheart) Preto babenky, veľa sa so svojimi deťmi rozprávajte, nech vedia, že sa na vás môžu v každej chvíli, aj tej zlej, obrátiť. A zdravé sebavedomie je v dnešnej dobe priam nevyhnutnosťou, len si treba stanoviť hranice, lebo my sme mali doma vesmír bez hraníc.
Nuž, Chobotnica - vyššie píšem o deťoch "do vetra." Pri nich naozaj platí do bodky: "Ohýbaj ma mamko, dokiaľ som ja Janko. Keď už budem Jano, neohneš ma, mamo."
Poradiť ti, žiaľ, neviem 
. Ale ďakujem ti za príspevok do blogu - možno to niektorým naničmamám pomôže aspoň ako potvrdenie, že deti potrebujú hranice...
Chobotnica aj ja mam taku pubertiacku ze je sebavedoma a nezdravo drza iba doma.Ked vyde na javisko musime riesit jej tremu.Ale domaaaaaa! to uz hej to je ine kafe.
Premýšľam,premýšľam,my ešte máme malé deti,ale sebavedomé sú dosť. Až premýšľam,či nie až primoc.A ako vychovať deti?minule v škole sme mali rozhovor na túto tému a páčila sa mi veta jednej kámošky: "Väčšinou každý chce vychovať to svoje dieťa najlepšie,ako vie."To, že už tam zlyhá "niečo" to je už iná vec.Lebo môžeš vychovávať dve deti rovnako a každé je iné.Ide o to,s kým sa začne stretávať,akú má povahu /ovplyvniteľné,menej,viac/ do koho sa to dieťa zaľúbi........ Ťažko je povedať,ale je strašne veľa aspektov,ktoré to ovplyvňujú.Súhlasím s georginou,stále hovorím našim deťom,že ich ľúbime a že všetkým,čo ich trápi,alebo teší,nech sa nám zdôveria.A potom už len veriť.
Asi tak, Vyvyka - ľúbiť svoje deti také, aké sú. Nesnažiť sa ich prerábať "na svoj obraz" - každé dieťa je "svoje", každé je jedinečné. Vychovávať ich najlepšie, ako dokážeme a vieme - a potom už len veriť, že to dobre dopadne.
zienky suhlasim s vami,tiez verim ze to dobre dopadne.Ten moj najstarsi je dost ovplivnitelny.Tak uvidim.
Georgina, aj ja mám dve deti a ľúbim ich rovnako. Ani som ich neprerábala na svoj obraz, chcela som aby obe ostali samy sebou. Myslím, že som ich vychovávala aj s manželom s najväčšou láskou, akú som len mala v sebe, lebo ako je to v tom seriáli, u nás bol vždy Plný dom detí.Raz dcérini, raz synovi kamaráti. A nikdy mi neprekážali a boli u nás radi.
Ale detstvo, myslím, že pekné sa pominulo a už sa nedá nič a nikto prerobiť, len ako píšeš, treba prijať to, čo je. Ja len verím, že aj tá moja dcéra sa na vlastných chybách poučí a zistí, že mama je len jedna. Je už dospelá, má svoj rozum, a vybrala si svoju cestu, ktorá dúfam, že je tá správna a že bude šťastná.
....tak na tieto vaše pekné príspevky si skúsim večer nájsť čas a prečítať si ich......mne pomáha knižka od Dr. Ross Campbell: AKO MILOVAŤ SVOJE DIEŤA....sú tam tieto kapitoly:
1.Probém
2.Prostredie
3.Základy
4.Vyjadrovanie lásky dieťaťu prostredníctvom očného kontaktu
5.Vyjadrovanie lásky dieťaťu telesným kontaktom
6.Ako prejaviť lásku sústredenou pozornosťou
7.Vhodná a nevhodná láska
8.Hnev dieťaťa
9.Výchova
10.Ako zvládnuť detskú neposlušnosť
11.Výchova - priania, príkazy, odmeny a trest
12.Deti so špeciálnymi problémami
13.Ako pomôcť dieťaťu duchovne
Vydala ju Porta libry v Bratislave, www.porta.sk
Je zaujímavá
Dievčatá, v inom blogu padla zaujímavá otázka - ako naučiť dieťa byť zdravo sebavedomé...
Určite na to nestačí, že dieťaťu dožičíme najlepšie oblečenie, tenisky, mobil... Asi nie je najlepší nápad ani dookola mu hovoriť, že je naj-naj-najlepšie na celom svete...
Myslím si, že s výchovou, vedúcou k zdravému sebavedomiu, je najlepšie začať vlastne od plienok. Povzbudzovať, chváliť, vysvetľovať....
A hovoriť a vysvetľovať dieťaťu x-krát a pri každej vhodnej príležitosti, čo znamenajú výroky:
"Nad nikým sa nevyvyšuj, pred nikým sa neponižuj!"
"Každý človek je na niečo užitočný pre druhých, každý má hodnotu."
"Nie je dôležité to, akú má človek farbu pleti, očí, koľko váži, ako vyzerá - ale to, ako sa správa k druhým."
"Nerob druhým to, čo nechceš, aby robili tebe."
Čo vy na to? Ako to robíte vy?