co mi vzala sekcia

moje obidve deti sa narodili sekciou. Toto, co opisujes, som ja ale vobec neriesila. Bola som stastna, ze ich mam, tesila som sa z kazdej chvilky, kedy mi ich doniesli. Druhy - treti den po sekcii som uz mala dietatko pri sebe, dojcenie u obidvoch sa mi rozbehlo pekne, bez problemov, behom 2-3 dni.
Nosila som ich v sebe 9 mesiacov, intenzivne som sa tesila, bala, ocakavala.... Sekcia nie je jednoduchy porod, takze riesit, ci som dokazala prekonat bolest ci nie, sa mi vidi cudne. Po sekcii som totiz pooperacne bolesti mala, nemyslim, ze by som v tomto smere o nieco prisla .
Eva

Vnímam to podobne ako eva m. Bola som šťastná, že je dieťatko v poriadku, ktovie ako by to bolo dopadlo prirodzeným pôrodom.
Chápem, čo myslíš, že si to "nedotiahla do konca" a nediali sa veci, čo si mala naplánované. Ani u mňa, túžila som si privinúť dieťatko hneď ako sa narodí, ale tak čo už. Hneď na druhý deň sme už boli stále spolu a kojila som ho, a laktácia sa mi rozbehla v normálnom čase. Aj keď to bola iná bolesť, chovať si dieťatko s tou ranou na bruchu, ale stálo to za to
Zasa som ju ale počula prvý krát zaplakať, aj napriek celkovej narkóze - podarilo sa mi prebrať v momente, keď ju vyberali

Zuvega, myslím, že ti rozumiem. Moje 1. dieťa sa narodilo cisárskym rezom a druhé "normálne". A musím napísať, že som veľmi vďačná osudu?, že som mala možnosť prežiť pôrod spolu s mojim dieťatkom.
V 1. prípade som všetko prespala. Tak ako ty, svoje dieťatko som videla prvýkrát po troch dňoch. Do vtedy mi len sestričky a lekári podávali správy aká je, ako sa má, aké má vlásky... S kojením so našťastie až také ťažkosti nemala. Alebo lepšie napísané, možno som vďaka svojmu veku a takmer žiadnym skúsenostiam veci brala s nadhľadom.
Pri druhom pôrode som prežívala všetko naplno. Môj najväčší zážitok bol, keď som na pásoch počula pri kontrakciách, ako mu bije silno srdiečko a vtedy som si uvedomila, že ja som mala strach pred tým, čo ma čaká a čo ono? Zrazu sa okolo neho všetko sťahuje a tlačí ho to von...
Teda v tomto sú určite tie pocity iné, ale nezamýšľaj sa nad bolesťou a jej prekonávaní. Možno si sa takto vyvarovala rôznych komplikácií, možno ohrozeniu života...nevieš...
Ber život ako dar, užívaj si zdravie detí, svojich blízkych.

zuvega,Mne priložili po pôrode len posledných dvoch.Kedysi sa deti nosili na izby len na dojčenie.Nedoniesli nám ich ihned po pôrode ale až ked sme si pár hodín oddýchli.Ver mi že to malo svoje výhody.Materinský cit som nestratila,kojila každú takmer dva roky.Chlapca teraz už 10 ročného mi priložili ihned.A ja som tak potrebovala v tom momente oddych. Ešteže bábo prvé hodiny nič nepotrebovalo a mohla som sladko konečne spať.Ja som tiež nemala mliečko ihned a dokonca aj ostatné maminy sme si museli počkať.O nič si neprišla.Nerieš to.Rieš si detičky a vytešuj sa z nich aké sú krásne a že sú zdravé.

mam za sebou tri sekcie, prve dieta som mala na hrudi okamzite, ako to bolo mozne a potom ho drzal otec, ktory asistoval pri sekcii, druha sekcia diametralne odlisna, zmenili sme stat, maleho som videla len z rychlika, co som vsak ocenila, ze v noci nebol pri mne a ja som si oddychla, tretie dieta, zmenili sme nemocnicu, malu mi okamzite ukazali, mohla som ju pohladkat a ked bolo najhorsie za nou, tak mi ju doniesli a ja som si ju mohla drzat a kojit, teda prilozit k prsniku, to bolo este na pooperacnej izbe, potom uz bola vedla mna, prve dve noci ju mali sestricky, doniesli na kojenie, potom uz bola nepretrzite so mnou... pri prvom cisarskom reze som bola sklamana, kedze to bolo neplanovane, druhy krat som uz mala aspon aku taku predstavu, do coho idem, kedze bola sekcia planovana, kvoli zdravotnym problemom, nie kvoli tomu, ze som prvy krat rodila sekciou...a treti krat, planovana sekcia, ktora bola vykonana 2 tyzdne pred planovanym terminom, zo zdravotnych dovodov, jednoducho som si uvedomila, ze som vlastne stastna zena, ze mam aj vdaka sekcii tri zdrave deti, moje deti maju matku, ktovie, kde by sme boli, keby som nerodila sekciou... uvedomila som si, ze fakt, ze som rodila sekciou uz nezmenim, necitim sa menejcenna, ani ukratena o cosi, jednoducho to tak vyslo a inak sa nedalo...
zelam ti, aby si aj ty nasla v sebe pokoj a zmierila sa s tym pamatam si, ze po prvej sekcii mi dlho trvalo, nez som si to vsetko utriedila a uviedla na spravnu mieru...inak skus sa na to pozriet opacne: co mi DALA sekcia...
a este dodam, ja mam doma 8 mesacnu slecnu
bigmama

AJ ja mám tri sekcie a našťastie tri zdravé deti. KAždý jeden pôrod má svoje špecifiká a aj ke´d pri prvých dvoch som na to pripravená veĺmi nebola a tiež som prežívala podobné pocity- keďže som bola skôr pripravená na pôrod v lese ako na sekciu :D - ale postupne sa to spracovalo. Aj keď vedome som na tom pracovala a logicky si vedela všetko odôvodniť - predsa sa mi tuším skoro dva roky po druhom pôrode stalo na jednom aromaterapeutickom seminári, keď sa mi po dlhom čase dostal do rúk jazmín - ktorý som mala v zmesi na potieranie brucha na lepší pôrod - a mne sa zrazu ako by to vrátilo a slzy do očí - ledva som to spracovala aby si to nikto nevšimol. TAkže podvedome to tam ešte niekde bolo - potom už to bolo OK.
Ale nielen sekcie maminky trápia, napríklad aj na kraniosakrálnu terapiu mi chodí vela mamičiek čo nevedia spracovať traumu aj z "obyčajného" pôrodu - ke´dže aj tu sa všeličo udeje, na čo neboli pripravené ... Raz som sa dozvedela teória ktorá mi teda ostala blízka, že dieťa si môže vybrať vybitie karmy už pri pôrode - teda zrejme oni si to tak vybrali. A hotovo. A ja som to už potom len dolaďovala či dojčením , či babymasážami ... MOžno sú tie detičky po sekciách iné, ako tvrdia niektorí terapeuti - ale keď sa pozrieme okolo - každý dačo rieši, takže už nenavyberáme :) Je ako malo byť a buďme radi že sme radi :) Staré včelie príslovie hovorí ...

ja mam za sebou jeden klasicky porod, ktory ale koncil vakuovou extrakciou, za ktoru vinim lekarov. tiez som povazovala za stratu, ze som svoje babatko nevytlacila sama. myslim, ze mas pravdu, pri cisarskom reze o niektore veci prichadzas. ale strata patri k zivotu. asi to tak malo byt. tak ci onak, ziskala si ovela ovela ovela viac, ako si stratila . myslim, ze je len potrebne vyrovnat sa s tym, ze to bolo prave takto. cisarsky rez je velmi narocny, mnohe zeny hovoria, ze je to rovnaka miera narocnosti ako klasicky porod, len tazkosti spojene so sekciou su ineho druhu. svoju obet si novemu zivotu priniesla, odtrpela si si to. a zvladla si to. mas byt na co hrda, tvoje tri deti ti vdacia za svoj zivot a iste aj za omnoho viac. zazitok klasickeho porodu ti zivot nedoprial. doprial ti ine zazitky. doprial ti tri zdrave deti. a to je uzasny vykon. obdivujem ta, ze si priniesla na svet tri deti. aj ja by som chcela

Ahoj. Presne viem, čo cítiš. Prvé dieťa sa mi narodilo sekciou, o tri mesiace skôr.. nezvykla somsi na to, že som tehotná, pohyby som cítila pár týždnov a zrazu som bola vraj matka.. Každý sa ma pýtal, ako sa má drobec, ako to prežívam.. no mna to prvé dni ani nezaujímalo.. viem, sebecké.... prvýkrát som šla k nemu na tretí den, kilové bábo sa totálne vzdalovalo mojim predstavám, chcela som ísť domov.. materinská láska sa dostavila až možno po mesiaci, mala som z toho strašné výčitky, o priložení a dojčení som mohla len snívať...
Druhé dieťa prišlo na svet o dva roky, klasickým pôrodom.. BOla to láska na prvý pohľad, mala som ho pri sebe od prvej chvíle, dojčila som ho, nevedela som z neho spustiť oči.. Ešte rok mi trvalo, kým som si zariadila s pololčnú cestu staršieho a mladšieho syna, stále som mala pocit, že s mladším, normálne narodeným synom mám lepší vzťah, chvílami dokonca, že ho omnoho viac ľúbím... Našťastie to prešlo, a dnes už nerozlišujem lásku k svojimi synčekami

MOje obe deti sa narodili prirozdenou cestou. Ked som sla na prvy porod, vravela som si, ze kedby sa nieco stalo, je tu sekcia, doktori to vedia. Neviem, kde sa mi podel zdravy rozum, ze som si nieco take vobec pripustila.
Jednak, ked som videla zeny po sekcii, co vyzerali akoby vysli z ringu, ja som sa v porovnani s nimi citila uplne fit.
Pred nedavnom som citala vetu lekara-porodnika v suvislosti s epiduralkou, nieco v tom zmysle, ze ked si zena mysli, ze len odtrpeny porod je ten skutocny, tak je to jej vec, ale pre tie ostatne, co trpiet nechcu je tu epiduralka. Ja som obede deti rodila 8 hodin, bez Epi. Oba porody boli uplne odlisne, jeden bolel viac, jeden menej, cela ta bolest, ktorej sa dnes tak bojime, ma posunula uplne inde a ukazala mi obzory o ktorych sa mi ani nesnivalo. Pravdupovediac, o par hodin som nevedela, co je to porodna bolest, ale laryngitidu a to trapenie pri prehltani si budem pamata dodnes.
S mlieckom som nemala problem, bambule mi privinui hned po porode a s uvedomenim, ze som mamina, som sa netrapila, nejak som to uz mala v sebe, ked som videla drobce....

Ked si to tak zhrniem, som velmi rada, ze som sekciu nepotrebovala a zvladli sme to vsetci traja takmer "naprirodno".

ja som rodila normalne v noci porod bol nastastie jeden z tych lepsich menej bolestivých alebo aspon kratko bolestivých ale po porode ako mi dietatko podavali na prilozenie tak som ho nevladala...cize som si to aj tak neuzila...pretoze po takom porode musi byt matka velmi silna aby si este dokazala udrzat babätko :)) ale samozrejme ze vyhodou je to ze dietatko som mala na izbe o tri hodiny a aj to som už bola nestastna ze kde je a preco ho nevidim...takze to chapem...

Ja som prvého syna rodila normálne. Aj keď mi na konci sestrička pomáhala tlačiť, lebo malému slabli ozvy. Nemala som ho tesne po pôrode hneď pri sebe, brala ho sestra a detská Dr. prezrieť. Ale všetko som videla, počula a malý bol ok. A hneď na sále mi ho priložili k prsníku.
Druhého syna som "plánovala" tiež rodiť normálne. Ale príroda mení.... Tesne pred pôrodom sa spriečil, mohli mi dávať aj čipky, aj vodu prepichnúť. Ja v bolestiach a stále otvorená len na 1 cm. Keď mu začali skákať ozvy s max. na min. v priebehu minúty sám primár mi sedel na posteli a snažil sa ma rozptýliť. Potom to už išlo strašne rýchlo, aj keď v tom momente som bola rada, že niečo robia, po cisárskom som mala strašné výčitky. Hlavne preto, že mi ho hneď nedoniesli. Bol ďalší pôrod, menili sa služby. A ja od každého kto nakukol pýtala dieťa.
Ale materinský cit sa vo mne prebudil asi hneď. Neviem kedy, ani som nezbadala.
Mlieko sa mi pustilo na tretí deň a to už som bola s drobcom sama na izbe.
Pamätám si tú bolesť po. Nemohla som sa ani pohnúť. Priniesli mi malého, že kojiť, ako mi ho priložila, chúďa tak bolo, ani som ho nevidela. Mala som šoky z toho, že ja si svoje dieťa nespoznám. Viem že som si ho fotila mobilom, aby som videla ako vyzerá. To bolo v deň keď som rodila.
Bola som rada tomu, že som čítala na NM o plánovanom cisárskom. Niektorá z vás si pýtala radu, na to čo ju čaká. Tak podľa vašich rád som sa hneď pratala dolu z postele.

Ešte dodám, že u mňa bolo jedno, či som rodila normálne alebo cisárskym. Materinský cit sa vo mne prebudil hneď. (ale možno až vtedy, ako som ho uvidela v mobile ).

mozno ta nechapem, lebo nad tymto som fakt nikdy neuvazovala, ani ten pocit nemala, zeby ma to trapilo. ale skusim ti aj tak nieco k tomu napisat.

moje obe deti sa tiez narodili sekciou. moje myslienky pri tom, ako som prvy raz po troch dnoch uvidela svojho prvoredeneho, sa daju zhrnut do vety: zbohom moja sloboda.
moje myslienky pri druhorodenej, ked ju po troch dnoch prvy raz priniesli, sa daju zhrnut do vety: ach jaj, uz zase.
sebecky som myslela len a len na seba a bola znechutena predstavou tych zle vyspanych noci a neustalym dennym kolotocom okolo babatka. nemala som chut, naladu, keby som mala na pestunky, mam najate aspon tri.
tiez mi dlhsie dochadzalo, ze JA som mama a nie iba opatrovnicka.
ale vzdy po cca prvom mesiaci sa pocity sami pomaly pretavili do lasky k babatku a dnes mame vyborny, z bezneho pohladu normalny vztah. lubim ich, mojkame sa navzajom, chybaju mi, ked su u starych rodicov, dom je bez nich tak hluchy a prazdny.

rozhodne sa vtedy ziaden gejzir ohnostroja materinskej lasky a stastia nekonal. aspon nie u mna. ja som bola z toho naopak otravena.
mozno za to moze sekcia. pri klasickom porode sa vraj uvolnuju hormony, ktore v matke spustaju ochranarsky reflex k dietatu a tym sa vytvaraju pevne vazby - co volame materinska laska. to zenu uvedomuje, ze je naozaj matka. nie len preto, lebo ma dieta. mozno to je to, co ti chyba, ze sa hned nekonalo.
nekonalo ani u mna. mne to vsak nejako neprekaza (co neznamena, ze tebe by nemalo tiez).

a mozno je to len nenaplnene ocakavanie, ze si si dolezity moment zivota predstavovala, ze prebehne inak. nieco si si od toho slubovala a nestalo sa. tak sa na tie sekcie svojim sposobom hnevas, ze ti ukradli sen. a pritom v tom su nevinne.

porozmyslaj, co ta vlastne na tom celom robi smutnou, nenaplnenou. ta sekcia, alebo fakt, ze si nieco chcela inak a nebolo to tak.

neboj, ono aj toto prejde. casom sa tym prestanes trapit. ono nie je dolezite ako k niecomu prides, ale ako s tym potom nalozis. dedicstvo nas potesi rovnako ako ked peniaze zarobime. a nie je dolezite, ako sme ich ziskali, ale co s nimi urobime.
dostala si sancu byt trojnasobnou matkou, tak si ju uzi. deti rastu tak rychlo. potvorky.

Dcérku som rodila cca 36 hodín. Po pôrode som okamžite zaspala na "stole" ešte v boxe. Neskôr ma previezli na izbu, lebo som nebola schopná sa ani sama prebrať. Priviezli mi dcérku na izbu asi po dvoch hodinách, na izbe sme boli 4 ženy a štyri deti. V tom momente som si pomyslela, ako ja budem spávať s tým mojím jemným spánkom. Možno sebecké, ale iné nič ma nenapadlo. Nakoľko to boli pre 22 rokmi už moderné roomingy, tak nám deti nebrali vôbec a ja som si chcel aspoň na pol hodinku oddýchnuť od kriku štyroch detí. Nedalo sa, každý deň som sa pýtala domov, pustili ma až na siedmy deň, prišla som domov, mala som vysokú horúčku a prespala som 24 hodín, len dcérku mi mamina vždy pristrčila k prsníku. Taká som bola vyčerpaná. Syna som rodila po termíne indukovaným pôrodom. Neotvárala som sa, ale začala som rodiť "už" po 8 hodinách od príjmu, nakoľko neboli už synove ozvy počuť, tak mi pomáhala s pôrodom sestrička. Syna som po prvý krát videla až po troch dňoch, bola som ako v tranze, lebo do mňa stále tlačili nejaké lieky a injekcie.Potom som sa už vzoprela a chcela som vidieť svoje dieťa, nevedela som ani akú je deň, či je noc, či deň. Odviedli ma k inkubátoru, kde bol syn napojený na kopec prístrojov a hadičiek, tam mi povedali: "Dojčiť!" Syn bol tri dni krmený z fľaše, jasné že sa mu ťahať nechcelo, ale asi o 6 hodín ma konečne prijal, veď čo už mu iné zostávalo , a dojčili sme sa až do dvoch rokov. Takže takto som si to prežila ja a veru som pri dcérke závidela tým, ktoré boli po sekcii na izbe samé bez detí a mohli pokojne spinkať. Nuž neviem, čo je lepšie, trápiť sa niekoľko hodín až dní pred pôrodom, alebo niekoľko dní po pôrode? Necítim, že by som pri jednom zo svojich detí o niečo prišla, hneval ma iba prístup prvej nemocnice, kde som rodila dcérku. Nechali ma "vytrápiť sa" ako som počula z úst nastupujúceho lekára na druhý deň mojich pôrodných bolestí, lebo som vraj mladá blbá a ešte k tomu prvorodička ... Ale to je už iný príbeh.