Máme doma štvrtáka, ktorý sa veľmi dobre učí, ale má problémy so správaním v škole. Neustále čítam poznámky v žiackej knižke o tom ako vyrušuje, naháňa sa cez prestávky, je drzý, nerešpektuje učiteľku a pod. Tieto problémy začali už v prvej triede a niektoré z nich sme už dokázali vyriešiť. Už sa aspoň počas hodín nepostaví a nejde si pokecať so spolužiakom, ktorý sedí na opačnom konci triedy.
Psychologička nám potvrdila, že nemá žiadnu poruchu. Jeho neustále rozprávanie zhodnotila ako jeho povahovú črtu s dodatkom: "On je proste taký, berte to ako jeho povahovú črtu, iný už nebude." Po porade s ňou i manželom sme sa dohodli, že poznámky v žiackej knižke budeme trestať krátkodobými trestami zákazu PC alebo TV.
Takže náš syn už teraz vie, že za poznámku dostane zákaz nejakej jeho obľúbenej činnosti na 1 - 2 dni. Okrem toho, a to on najviac neznáša, rozhovor so mnou.
A čo som dosiahla tým, že ho trestám? Keďže sa chce trestom za každú cenu vyhnúť, nezlepšil svoje správanie v škole, ale začal ma klamať.
V pondelok si v škole "zabudol" žiacku, a prisahal mi, že v nej žiadnu poznámku nemá. Ok, povedala som si. V utorok ju znova zabudol a tu už mi začalo blikať výstražné svetielko. Keď som naňho zatlačila, priznal sa, že v nej má znova poznámky a v snahe vyhnúť sa mojej "hubovej polievke" mi klamal.
Vysvetlila som mu, že klamanie naozaj nebudem tolerovať. Oveľa lepšie by bolo, keby sa mi priznal hneď. V snahe udeliť mu lekciu som mu zakázala ísť do konca týždňa vonku /to je pre neho najvyšší trest/. Vysvetlila som mu, že za poznámku by dostal zákaz počítača, ale za klamanie ho musím potrestať ešte viac. Dúfam, že sa z toho poučí a nabudúce si rozmyslí, či mi hneď povie pravdu, o ktorej sa aj tak dozviem alebo ma bude znovu klamať.
Či si moje slová vezme k srdcu neviem. Viem v tejto chvíli len to, že používaním trestov som nedosiahla absolútne nič a naďalej v tom pokračujem.
Osobne som proti takym to zákazom, alebo akymkolvek, ale ja som slaboch, neviem co je spravne. Ak detom manzel nieco zakaze, snazim sa to akceptovat, len zbytocne sa rozclulim, lebo mne pilia usi a robia spolocnost. Nastastie to nie je casto. Ak nieco vyskoci, snazim sa to riesit debatou. Ale netusim ako by som reagovala, keby som bola v tvoje situacii. Moji synovia len jeden nosil v kuse poznamky, ze volaco zabudol, na prvom stupni, druhy sa na gympli skoro vobec neuci a mohol by. 
Ale povie mi hned o svojich excelentných známkach. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Najradšej by som bola, keby som mu žiadne tresty nemusela dávať, len neviem naňho vymyslieť inú páku. Chcem ho naučiť, že zlé správanie má svoj dôsledok. Jeho akcia = moja reakcia. Ignorovať to nemôžem a neustále dohovory, vysvetľovanie nepomáhalo. To si aj poplakal, aj mi sľuboval, že sa zlepší a na druhý deň to bolo to isté. Keď dostane trest, vidím z jeho strany aspoň snahu o zlepšenie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hm je to náročné, na niektoré dieťa to zaberie, na iné práve opačne. Ja svojim za trojku v daný týždeň odoberám vreckové, čo nie je veľká položka 0,50 centov, ale myslím, že si to uvedomujú vcelku v pohode. PC a tablet zakazujem v prípade, že ich dohadovanie kto-kedy-koľko atď. prerastie do neakceptovateľných rozmerov, tak si dajú chvíľku pauzu, aby si premysleli, že je lepšie sa dohodnúť. Problémy mám s motiváciou k učeniu s najmladšou piatačkou, skúšali sme už všeličo, ide jej to ťažšie, ale keby trsošku viac zabrala, tak by to zvládla, ale ona nechce, ona by chcela len tak tou školou a povinnosťami preplávať. Zatiaľ sme na to neprišli, pomoc odmieta a posmeľovanie k učeniu tiež, pritom neúspech ju psychicky demotivuje a vidno, že ju len utvrdzuje v tom, že na to nemá. 
U tvojho šikovníka Mandy mám skôr pocit, že sa nudí, asi by potreboval náročnejšie úlohy.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Náročnejšie úlohy aj úlohy navyše dostáva. Keď splní aj tie, má dovolené si počas hodiny čítať knihu, ktorú si donesie z domu. Aj domáce úlohy si vždy stihne spraviť v škole. A popri tom ešte stihne vyrušovať, rozprávať si vtipy s kamarátom, smiať sa, odvrávať učiteľke... Pritom má veľmi dobrú triednu učiteľku, aj on vraví, že je super, má ju rád, ale nerešpektuje ju a ani ostatných vyučujúcich. Jediný v škole pred kým má rešpekt je riaditeľ.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak to je jasné, neuvažovali ste o škole pre nadané deti?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
majas,
o škole pre nadané deti som nerozmýšľala. Viem, že je múdry, v matematike excelentný, ale nemyslím si, že škola pre nadané deti je pre neho.
Chvíľu som rozmýšľala nad 8-ročným gymnáziom, ale tu sa mi zas natíska otázka: Môžem ja už v jeho 10-tich rokoch rozhodovať za neho na akú strednú školu má ísť? Ja si totiž myslím, že po absolvovaní gymnázia by mali deti ísť na Vysokú školu, pretože nemajú v rukách žiadne remeslo. A on možno bude chcieť byť automechanik, aj keď je jednotkár.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tiež mám svoje pochybnosti ohľadom trestov, ale pri staršej dcérke v niektorých situáciách žiadne vysvetľovanie proste nezaberalo, má rebelské sklony a trest ju zastaví a popremýšľa, čo naozaj chce. Obvykle mi teraz už stačí iba opýtať sa jej, či súrne potrebuje deň, dva bez sladkostí. Rozmyslí si to. Pri mladšej babuli stačí vysvetliť. Je to iná povaha, ale možno ešte prekvapí . Píšeš, že synátor je šikovný, zrejme sa v škole nudí...tak vyrušuje aj ostatných. Keď si predstavím ako deti vnímajú náš systém, ani sa nedivím, nevidia v tom asi zmysel, v našom konvenčnom spôsobe vyučovania detí je tiež poriadne veľa múch...Ony to nejak nechcú prijať, nevyhovuje im to. Čo s tým...Aj ja som občas poriadne perplex. Všimla som si ale, že dosť pomáha, ak to aj priznám, že všetci robíme chyby a dopúšťame sa omylov, že náš systém nie je dokonalý ale že robíme najlepšie ako vieme a že by mohli aj ony skúsiť prispieť svojim dielom k tomu, aby to všetko fungovalo k všeobecnej spokojnosti, lebo ako píšeš, akcia-reakcia. Možno by bolo lepšie počas tých vašich rozhovorov nezahŕňať decko výčitkami, ale debatovať ako so seberovným?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja_hodka,
ja mu veľa vysvetľujem, debatujem, rozprávam sa s ním normálne, nezvyšujem hlas, ani nič podobné. Po rozhovore mám vždy pocit, že pochopil, čo od neho chcem. Naše rozhovory bývajú dlhé, často sa začínajú jeho výhovorkami prečo sa správal, tak ako správal. Vždy na ňom vidím, keď klame. Keď mi povie pravdu, ako to bolo, tak s ním o probléme diskutujem. Zhodnotíme ho spolu, povieme si, ako to zvládnuť. Všetko v kľude. Dva - tri dni je kľud a potom to príde znova.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No práve...ty máš pocit, že pochopil. Ale myslíš, že má aj on pocit, že ty si pochopila jeho? Neviem, či rozumieš, ako to myslím. Proste aby mal pocit, že ten jeho názor zaváži. Že to nie je len o tom, že on sa jednoducho musí prispôsobiť a bodka. Čo v podstate asi musí, ale ak to ide s tým vedomím, že aj jeho niekto chápe, tak mu to možno vydrží dlhšie. To sa mi pekne teoretizuje, kým nemám deti školopovinné, ja viem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahoj, mandy a nedalo by sa nejako motivovať, alebo pochváliť aj za tie dva-tri dni? Nemyslím tým úplatok, ale skôr zamerať sa na niečo, čo ho baví, čo ho zaujíma a ísť tou cestou, aby vlastne odmenil sám seba. Tam by mohol kalkulovať, čo sa viac "oplatí". Ale ako príklad ti dať neviem, len uvažujem.
A nepodporuje ho v tých "pestvách" kolektív? Vždy to niekde začína a potom sú tie poznámky a potom tie klamstvá a potom to, čo píšeš. U syna to máme aktuálne v triede, tiež majú takého huncúta. To isté, čo píšeš, rodičko sa nieslo v duchu, že deti sa kvôli tomu rušeniu nemôžu sústrediť na hodine, aj sa menej preberie ako v iných triedach. Riešilo sa to v duchu, že sú dané školské predpisy a rušením počas vyučovania ich porušuje. Môj syn s ním problém nemá, lebo sa vie sústrediť na výklad a keĎ sa preberie menej, jemu to nevadííí. Ale ako eviduje, že vyrušuje. (ako sorry, poznámka za nahánanie cez prestávku??? no, neviem, asi nechcú aby si ublížili). Tak sme mali debatu v tom duchu, nech ho v tom nepodporuje. Tak ma napadlo, či tam nie je nejaký spolužiak, alebo požiadať triedu, aby si ako kolektív pomohli a nejak s ním dali reč, že ich to ruší a že nerešpektovanie učiteľky nevedie k ničomu a tak. To je môj laický názor...
U nás sa to vyriešilo tým, že rodičia napísali do žiackej, že si neprajú vpisovať žiadne poznámky, tým pádom deco nenosí poznámky, tým pádom neklame doma a rodičia nemajú problém.
JEden bonus u mňa ale má, keď učiteľ vyčítal jednej žiačke, že je pomalá a má rýchlejšie písať, tak sa jej jediný bez okolkov zastal, že ona je integrovaná a rýchlejšie to nebude.
Ale napríklad učitelia, ktorý boli prizvaní, vrátane psy. poradkyne, povedali, že jeho chovanie je v poriadku, že ukorigujú viac hodinu, ale je to bystrý, milý chlapec, s čím napríklad súhlasím aj ja, že sú daleko vážnejšie prípady ako toto. A môžem napríklad dopísať, keď som ja skákala dvametre50, keď si piatak na hodine zapálil cigaretu, že moje deco nebude počas vyučovania vdychovať nikotín.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
V triede je ich 20. Učiteľka, ktorá ich učila prvé dva roky sa ich vzdala, vraj sú nezvládnuteľný. Majú len veľmi málo dievčat, a aj tie sú niektoré dobré čísla a chlapci sú skoro všetci pochabí. Aspoň tak nám to vravia na rodičku. S niektorými mamami sa poznám osobne a ich deti sú na tom s poznámkami viac-menej rovnako.
Ich triedna je veľmi milé žieňa, ale sťažujú sa na nich /na celú triedu/ všetci vyučujúci. Dokonca triedne učiteľky deviatakov sa chodia pýtať, či je to v tej triede také zlé.
Ja poznám všetkých jeho spolužiakov osobne, a jednotlivo sú to veľmi zlaté deti, ale keď sú v kope, tak vystrájajú, predvádzajú sa pred sebou. Ak je niekto slušný, dobrý, hneď si vyslúži posmešky, že je bifľoš a pod.
Takže ma tiež napadlo, že jeho forma správania sa v škole je akési prispôsobovanie sa vačšine.
Rozmýšľala som aj nad preradením do inej triedy, ale viem, že by som mu tým veľmi ublížila a to nechcem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mandy, a co vyskusat opacne. Za den bez poznamky dostane odmenu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Buba,
rozmýšľam nad tvojimi slovami. Keď nedostane poznámku tak ho vždy pochválim, postískam. V deň, keď nedostane poznámku nemá ani žiadne tresty. Páči sa mi myšlienka odmeniť ho za dobré správanie, len otázka znie ako?
Nepáčia sa mi odmeny peňažné, či vo forme sladkostí alebo darčekov. Napadá ťa niečo?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
drzim ti palce ja mam velmi tvrdohlavu dceru a bohuzial ziadny trest na nu neplati tak dufam ze to je len pubertou a prejde ju ta vzdorovitost 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja by som to tiež skúsila opačne, že za deň bez poznámky odmena. Alebo mu dávať body za dni bez poznámky a ak nepôjde nad limit tak ísť raz za mesiac do kina, na výstavu, výlet .... niekam čo by ho bavilo a nezruinuje to rodinný rozpočet 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Výborný nápad! Ďakujem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj ja som rozmyslala nad nejakymi bodmi, urobit tabulku na stene v jeho izbicke a kazdy "uspesny bezpoznamkovy" den nalepit nalepku. Urcite na niecom fici - Star Wars, dinosaury, kupit harok jeho oblubenych samolepiek a za urcty nazbierany pocet mu dat nieco, co ma rad, ako bolo navrhnute, mne by sa napriklad pacilo kinderko v jeho veku. Mozete aj stanovit pravida, ked je dobry v matike, za poznamku pojdu prec 2 nalepky, alebo nechaj jeho vymysliet nejaky system takychto odmien a trestov, ako v pocitacovej hre 
Mozno aj pani ucitelku by si mohla motivivat, nech pise aj kladne poznamky a viacej chvali.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, neviem, či by som sa vybrala tým smerom...Dobré správanie by malo byť samozrejmosťou, nie niečím, čo sa odmeňuje. Postískanie, pochvala a spokojnosť by malo byť dostatočnou "odmenou" za deň bez poznámky. Nezíska dieťa dojem, že v tomto svete je vlastne aj ohľaduplnosť a vhodné správanie iba za protihodnotu? To len tak polemizujem...Čo potom v nejakej výnimočnej situácii, keď nie je možné ani kino, ani výstava, ani výlet...Nezačne sa opäť správať ako predtým?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja-hodka, ja som z generacie, ked sa deti nechvalili, dobre spravanie bolo normalne, za zle sa trestalo. Teraz zijem v krajine a spolocnosti, kde je sebavedomie dietata to najdolezitejsie, si uzasny, len preto, ze si. Vsetko mozes, vsetko je OK, dieta nesmie prepadnut a ani mu nesmies naznacit, ze je nebodaj pomalsie, hlupejsie, ci lenivejsie ako ini. Nesmies na neho zakricat, nedajboh ho capnut po zadku. Je nezvladnutelne zive ? Supneme mu diagnozu a nastavime ho na lieky. Kazdy je unikatna a nedotknutelna individualita. Asi dve generacie su tu uz takto vychovane a vybudovala sa spolocnost absolutne nezodpovednych, bezohladnych, lenivych ludi, ktorym je vsetko okrem zabavy fuk. Ucit tu v skolach je napriek skvelym platom na nezavidenie. Teraz tu na nanicmame niekto zverejnil clanok, ze prilisne chvalenie skodi. Takze vobec nechvalit - chvalit za samozrejmosti - nechvalit ? Ale toto je trochu mimo. Myslim, ze Mandin syn je o inom, je to nadpriemerne nadany chlapcek, ktory sa v skole nudi, mozno ho bavi rola triedneho bavica, a asi aj skusa, kolko si moze dovolit, moj subjektivny pohlad. Asi aj pani ucitelka by mohla viacej zapracovat, dufam, ze jej nekrivdim.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ten clanok je o tom, ako chvalit, ze je dolezite pochvalit akukolvek snahu, usilie, lebo takto dieta nadobudne pocit, ze moze mnohe dosiahnut ak vynalozi primerane usilie. A je aj o tom, ze chvalenie dannosti, nadania, inteligencie, ktoru dieta dostane do vienka, nie je najlepsia cesta, pretoze dieta moze pri prvej prekazke nadobudnut pocit, ze ak mu to jeho danost neumozni lahko tak sa to neda. Aspon ja som to tak pochopila.
Inak to co si popisala o vychove a vzdelavani v Kanade znie hrozostrasne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak ale do toho, čo píšeš, mi potom nezapadá tvoja rada, že odmeňovať za dobré správanie. To vlastne zas len vedie k tomu, že dietko nezíska pocit ozajstnej zodpovednosti za svoje konanie, ale proste robí mechanicky to, čo sa od neho očakáva, lebo ho za to čaká odmena. Na tvrdo povedané, príde mi to ako podplácanie. Budeš sa chovať primerane, odmením ťa. Pochvala je niečo celkom iné, u mňa je to niečo, čo vzbudzuje radosť na oboch stranách, je to nezištné a priame. Odmeny sú z inej kategórie, sú akoby takou paralelou toho nášho slávneho trhového systému. Ja by som proste toto z výchovy vylúčila. My sme ako deti nikdy nemali odmeny za vysvedčenie napr. Vždy nám bolo povedané - učíš sa pre seba, je to tvoj život, ako s ním naložíš je na tebe. To isté sa dá preniesť aj do toho správania. Budeš sa chovať nepríjemne, očakávaj následky. Ja som tu na to, aby som ťa to učila, ak to nepôjde, problém budeš mať neskôr v prvom rade ty.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Môj syn je piatak.Na zajtra som pozvaná do školy pre jeho správanie.Neviem čo vyviedol.Nám tvrdí že on bol dobručký. 
Tiež stále uvažujem čo na neho použiť.Tresty mu už akosi prestali vadiť.Ved uvidím zajtra a potom sa musím rozhodnúť čo s ním.Učitelkám síce nepapuluje,ale cez prestávky nevie čo so sebou.Odmeny za dobré správanie mu určite nebudem dávať.Správanie by mal mať ako samozrejmosť.Pri dievkach som takéto problémy nikdy nemala.Synátor je pravý opak mojich dievok.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Čo ja viem, zákazom chodiť vonku by som to neriešila :) Pohyb vonku dieťaťu prospeje a zmojjej skúsenosti: Ked ma mama vonku nepustí poobede, pôjdem doobeda cez školu - a to nekončí vždy dobre 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nerada mu dávam "zaracha", použila som to preto, že mi klamal a ako som spomínala pre neho je zákaz ísť vonku najvyšším trestom a naozaj chcem, aby si zapamatal, že klamať ma nemôže.
Blicovanie nehrozí, tým som si istá.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Urcite nesuhlasim s odmenami za to, ze sa dieta "vie spravat". U nas je normalne, ze su povinnosti, ze je volny cas a ze si to chceme spravit co najprijemnejsie. Chvalim vsetko naviac a porozpravame sa o nevydarenom. Casto sa stane, ze prehodnotim i trest, pretoze som prchka a dokazem v jednej vete toho zakazat celkom dost . Takze potom to v klude uz spolu prehodnotime. Alebo hoci i v polovici trestu. Tiez si musim uznat chybu ci prehnane ocakavania. Ale musi to byt aj z Risovej strany uprimne, neznasam divadlo na "dobre dieta", "trpiace dieta".
Pochvala pri povinnostiach - vsimla som si, ze ho nezaujmu pochvaly: sikovny, snazivy ... ale velmi sa tesi, ked ucitelka povie: ZLEPSIL sa v pisani, pri citani je pozorny a ZAPAMATAL si upozornenie a cita i bodky a ciarky tak ako ma. Tieto konkretne pochvaly, za postup, zlepsovanie, za snahu ho vzdy povzbudia. Vlohy, inteligencia su normalna vec. Ale pochvalit zlepsenie a povzbudit usilie u nas zabera ako doping
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Casto sa stane, ze prehodnotim i trest, pretoze som prchka a dokazem v jednej vete toho zakazat celkom dost
nejak ma to zabrzdilo a neviem, čo dodať. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A teraz neviem, ci si na tom podobne alebo nevies o com tocim .
Casto baby spominaju, ze ked daju zakaz, dodrzia. Alebo naopak, ze su makke a odpustia. Ja som studeny cumak, kludne moze byt dieta tyzden bez sladkosti, televizie i pocitaca a este prikazem, ze ho chcem vidiet veseleho a nie sfucaneho ... Ale ked si o polhodinu vybavim, ze je to nedomysleny trest a skor kontraproduktivny, navyse za somarinu - a pocas mojho PMS ... Tak dame rec, upravime podmienky a kriza zazehnana 
. Trest je prijaty s vacsim pochopenim a snahou nedostat ho v povodnom zneni.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nie, nie, nie Aries, v pohode snáď rozumiem.
Ako tiež v návale skombinujem také sankcie, že sú niekedy proti logike, v nejakých súvislostiach, čo ešte vyžadujem. Ako príklad si teraz z hlavy nespomeniem. Ale keď vidím, ako sa na mňa díva, akože či ma niečo nešľahlo a či to myslím vážne toto,čo hovorím. Posledne som "zatrhla" karate, no lepšiu radosť som nemohla vyrobiť. Počítač sa korigovať nedá, lebo robia projekty, zaracha u nás neuplatňujeme, sladkosti nič, telku pozerá, keď mi stráži baby, bez toho si zas neškrtnem ja a upratovanie a pomoc rodičom je samozrejmosť, tak niekedy vyrobím inú koninu, že nech povysáva 3x, tak to už mi gúľa očami a keď sa ho spýtam, čo teda? tak mi navrhne, že nech zakážem PSP-čo je aj takhodené pod posteľou.
Tiež to skončí skončí nejakou dohodou a kecať a trpezlivosť, zatiaľ a uvedomí si, že sa to dalo ináč alebo nemuselo byť. Ešte kým sa o tom dá rozprávať, je to fajn.
Mne sa vidí aj to, že rozprávať ako so seberovným, no, ale keď to ide opačne, že on so mnou, tak mám tiky ja. Mám sa čo učiť.
Tak neviem, či som trafila k téme, ale mne sa tá veta páčila.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
urcite je lepsie si premysliet, co poviem, prv nez trest vypustim z ust. Nasledne prehodnocovanie nevidim ako stastne riesenie, moze sa to vymknut. Trest nema byt urceny v hneve, ma byt adekvatny a ma prist hned. Trest ako vychovny prostriedok je ucinny, len ak je premysleny a primerany.
Ak teda vies o sebe, ze si prchka, nevyslov trest hned, daj si cas na upokojenie a potom, ked opadnu vasne, pohovor so synom.
A chciet od neho, aby si ho videla veseleho, ked to tak neciti - vzi sa do jeho pocitov, zvladla by si to? Spontannost emocii v danom okamihu je aj pre teba skvele meritko.
Eva 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To som vzdy pokladala za dolezite, dobre rozmysliet. Ono to aj funguje, ale takych 25% sa este dviham ako velky vietor. Pre mna je dolezite, ze neklame, nezatajuje a nevyhovara sa. Nespekuluje s trestom. Tak dohoda o vine a treste je uz kludne riesenie a prijate. Oo ano, vesely xsichtik miesto ofuciavania ... To uz je samozrejme maximalna vyvrtka, ked si uvedomim, ze mi nacisto preskakuje a zaciname uz s kludom a nie ofuciavanim rozmotavat situaciu. Prvy vzdor i puberta su daleko a musim povedat, ze prvy rocnik v skole mame velmi spokojny, priam krasny .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
My sme na trestoch dohodnutý takto: Za poznámku 1 deň bez telky a PC. Za 2 poznámky v ten istý deň, 2 dni trestu. Vždy keď za mnou príde s nejakou novinkou, ktorá ma rozčúli, poviem mu, nech mi dá 10 min. čas, že si to potrebujem premyslieť, pretože som v tej chvíli nahnevaná, potrebujem si to zhodnotiť a upokojiť sa. Nikdy nedávam tresty v návale zlosti, to by nebolo ani správne ani spravodlivé. Ale keď už nejaký dám, tak si za ním stojím a neprehodnocujem.
Čo sa týka pochvál, myslím si, že deti sa majú chváliť, ale nie prehnane. Rozhodla som sa, že jeho snahu správať sa lepšie budem odmeňovať pravdepodobne nejakým bodovacím systémom. Uvidím, či to bude mať nejakú spatnu vazbu z jeho strany. Možno to pomôže, možno nie, ale skúsim to.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
u nas sme riesili takyto problem tiez.
dosla som k zaveru suhry dvoch veci: lenivost (pohodlnost, nezodpovednost) sa snubila so snahou zapadnut v kolektive vodcovskych spoluziakov.
syn sa prisposoboval vacsine v triede (ktoru logicky viedli ti najodvaznejsi, najsibalskejsi, najhubatejsi, proste ti chlapci, ktori sa vedia predat, presadit, od prirody maju vlohy byt vodcami spolocnosti). samozrejme to nerobilo dobrotu, lebo nosil poznamky za spravanie, za nahananie sa, za ublizenie spoluziakovi,...
vzdy dostal dohovorene, nasluboval, ze uz sa to nebude opakovat, ale nepomohlo. alebo dostal trest, tiez nezabralo. ked uz zacal nosit poznamky cca 3 do tyzdna, povedala som si, ze stacilo.
tak sme po kazdej poznamke zacali detektivnu pracu. nechala som ho porozpravat mi jeho verziu (bez prerusovania, aj ked sa samozrejme pasoval do role nespravodlivo potrestanej obete). potom sme zacali rozoberat detaily. ako sa to stalo, kto co povedal, ako on na to reagoval, preco tak reagoval, co urobil on, ked jeho spoluziak mu napr. jednu tresol, ci to vyprovokoval sam, alebo co sa stalo a postupne sme to vsetko rozoberali. (nikdy, ani ked on bol poskodeny, sme sa o tom nebavili, ze "chudatko moje". aj ked na zaver, ked vyslo najavo, ze tentoraz bol v tom nevinne a je poskodeny, tak som ho samozrejme polutovala a suhlasila, ze mu bolo ublizene.)
takto sme dosli ku korenom problemu jeho spravania - on chcel zapadnut, zaroven si chcel presadit nejake postavenie, dost tazko na neho doliehalo (kedze je lahko vyprovokovatelny typ), ze niektori spoluziaci si vsimli, ze ho depta, ked o nom prehlasuju pred dalsimi: s nim sa nehraj, on je debil. alebo: ak sa s nim budete hrat, nebudem sa ja hrat s vami (taka celkom pekna citova manipulacia). tazko niesol, ze ked sa potom s niekym chcel hrat a odhanali ho, ze s nim sa hrat nebudu, lebo je debil.
alebo, ze sa s nim budu hrat, ale iba potom tajne, ked ten dotycny spoluziak odide z druziny domov, aby to nevidel, lebo potom by sa on s nimi nehral. no chudak syn, citil sa mizerne, akoby bol menejcenny nimand.
snazil sa na presadenie pouzivat bezne postupy, ako ti jeho spoluziaci z vodcovskej skupiny. ktore mu nevyhovovali, nie je vodcovska osobnost, takze ostatni ho "nezrali", iba sa posmievali. alebo si za ne zlizol poznamku (lebo aj on zacal praktizovat vydieracske postupy: s nim sa nehraj, lebo ja ...). proste cele zle.
nakoniec sme si vela vysvetlovali o dolezitosti niektorych veci (napr. postavenie v spolocnosti=v triede. na zaklade coho sa ziskava skutocne postavenie a co je pozlatko). vysvetloval mi on, ja jemu, uvadzala som mu priklady z mojho detstva, ako sa co casom menilo, ako sa menili priority deciek, ked rastli. snazila som sa ho povzbudit byt sam sebou aj za cenu, ze ho nebudu vsetci "zrat", a zaroven vediet zniest ten pocit, ze nie je pre kazdeho "in" (stat si za svojim da zabrat aj dospelemu, nieto dietatu). ze hlavne je mat par dobrych kamosov, ako kopec pseudokamosov. ako sa zaujimat o to, co jeho zaujima. proste trvat si na svojom. ostatni, ked uvidia, ze je spokojny sam so sebou, dojdu za nim aj sami. (a tak potom aj bolo.)
naucili sme sa, ako odbijat provokaterov. ako sa branit tym, co do neho fyzicky rypu (stuchanie, branie veci z lavice, aby sa zacal nahanat, ...).
skusal to, dost casto spociatku znova a znova podlahol starym sposobom, ale postupne sa to zlepsilo (a ako ti uz povedali, az kazdu zvladnutu situaciu po novom, ked sa pochvalil ze to zvladol, tak som ho pochvalila aj ja). prestal byt zavisly na tom, aby ho "zrala" vodcovska skupina, skor nad nimi mavne rukou (lebo uz vie, ze v najhorsom ho nepodrzia, skor nechaju v kasi). zacal sa v triede zaujimat o veci, co jeho bavia a ostatni, ked videli, ako sa tym dobre bavi, sa chceli pridat tiez.
(aby sa nestalo, ze ostane uplne bokom, len ako samorast s par kamosmi, tak podporujem aspon niektore "celotriedne" aktivity ako zbieranie a vymienanie futbalovych nalepiek, monster high nalepiek do albumov, ... alebo ho zapajam do zberov cohokolvek, co zbieraju.).
dost ma potesilo, ked v tomto polroku mi aj druzinarka aj ucitelka povedali, ze sa konecne (po roku a pol navstevovania skoly) zlepsil v uceni, aj v spravani (dovtedy som pocuvala, ze je velmi sikovny a inteligentny, len zial ten potencial nevyuziva, skor sa sprava nevhodne).
ze spoluziaci pridu pre neho, aby siel s nimi von sa hrat (predtym sa o neho nikto nezaujimal, v skole ho do druzstiev nechceli brat, aj z toho mal slzy na krajicku, lebo ho to odmietanie moc bolelo).
tresty si urcoval sam - dala som mu otazku, ako by sam seba potrestal za poznamku. preniesla som zodpovednost na neho. jasne, ze by si najradsej udeloval jemne tresty, ale prediskutovali sme aj taky navrh (najlepsie nam pomaha obratit situaciu, co by si zasluzil chlapec, co kona ako on a ci by podla neho mu pomohol taky jemny trest k naprave, ci by si vobec vsimol, ze urobil nieco zle, alebo nabuduce si myslel, ze vsak za to nic nebolo, moze tak robit znova) a nakoniec sam uznal, ze si zasluzi tvrdsi trest (je dost zatazeny na spravodlivost). nabuduce potom o tom rozmyslal inak.
a okrem toho sme sa vela rozpravali a hlavne on rozpraval mne (az som obcas uz nevladala sustredit pozornost, kolko toho narozpraval a samozrejme bol vzdy hlavny hrdina utlacany nespravodlivostou). a to sme potom rozoberali (aj to, aby o sebe nerozmyslal ako o obeti, aj ked sa mu zle deje). dala som mu priklady z mojho detstva a skoly a nechala som ho robit navrhy, co by mohol urobit inak. aby som pocula, co hovori = ci to chape spravne, co mu chcem povedat. a potom som ich este skorigovala, ak nechapal spravne.
a snazim sa ho ucit niest zodpovednost. prenasat zodpovednost za jeho spravanie na neho a podla toho uvazovat o sebe (aj ked samozrejme, ze ako rodic nesiem zodpovednost zo zakona ja).
minule prisiel domov cely rozhorceny, ze niektori spoluziaci slubili priniest velkonocnu vyzdobu do skoly a nedoniesli, aj ucitelka bola z toho smutna. ze je to nezodpovedne a ze ju radsej prinesie teda on, hoci sa nehlasil (takze dnes poobede aranzujeme kosik s vajickami, lebo chce ucitelke urobit radost predtym ho take veci netankovali, milo ma prekvapil - co som mu aj patricne pochvalila.).
neviem, ci je to najlepsi sposob, ale zatial sa osvedcuje (pre neho), tak sme hadam na dobrej ceste. aj ked cakam, ze tych zakopnuti bude este dost a dost (mame pred sbeou pubertu). a budeme mat co znova a znova riesit.
a kedze ty si svoje dieta poznas, urcite si budes postupne vediet na neho usit vhodne metody (aj na seba). ja som k tym mojim tiez prisla cez snahu drzat kazne a vysvetlovat do umoru (ale iba ja jemu - nevsimla som si, ze niektore veci proste nechapal alebo ho to tak unavilo, ze stratil pozornost a zabudol, co pocul), alebo davat zakazy na veci ako tresty a podobne. zaberalo to minimalne.
velmi sa mi osvedcilo vysvetlovat v kratkosti a nechat ho k tomu povedat svoje, aby som pocula, ako to on chape. a prenasat na neho postupne zodpovednost, brat ho aspon v niektorych veciach ako dospeleho. ma zo seba taky iny (dolezity) pocit.
len este poriesit tu jeho lenivost.
a skorigovat trvdohlavost.
a to nehovorim o jeho malej sestre, ktora uz teraz vie, co chce.
lebo su dni, ked mam pocit, ze mi prepne skor ako sa dozijem dna, kedy donesu vysokoskolsky diplom a ja ich vypakujem do zivota (dufajme uspesne) praktizovat, co sa naucili.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
momentálne tiež riešime hlavne tú lenivosť.Dnes sme bpli v škole ohladne správania.Tak prvý krát syn hovoril naozaj pravdu.Tá poznámka v žiackej sa ocitla omylom.Pani učitelka musela byť riadne vytočená,ked písala všetkým.Pozvala rodičov a riešila až po predýchaní.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keď som to prečítala, ako by som čítala o našom synovi. Múdry je až veľmi, stíha všetko, ale aj vyrušovať. Ukecaný je a máme s tým tiež problém. On si myslí, že je zábavný, učiteľka, že si robí srandu z ostatných. Nuž, riešili sme to kadejako a aj stále riešime, ale podľa mňa je toto beh na dlhé trate. Učiteľka sa ich snaží motivovať zlými a dobrými bodmi, ja ho chválim a odmeňujem ako sa dá, keď má dobré, ale to je málokedy. Sám si to aj uvedomuje, snaží sa (podľa neho) a aj on sa teší a veľmi, keď dostane dobrý bod. Osobne si myslím, že je to v jeho povahe, skrotiť sa môže snažiť, ale iný asi nebude. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keď čítam tento tvoj príspevok, úplne ako keby si písala o synovi mojej neterky iba s tým rozdielom, že je tretiak, i keď pôvodne mal byť tiež už štvrták. Aj s tou psychologičkou je to presne tak, ako píšeš. Normálne, keď som začala čítať, tak som išla pozrieť, či ho náhodou nepísala moja neter
.