Ďakujem Prosím Prepáč Pardon

Maminy, kážete svojim deťom používať tieto slová? Používate ich aj vy s manželom? Ak na ne dieťa zabúda, upozorňujete ho na to? Ako mu vysvetľujete, že človek ktorý ich nepoužíva je nevychovaný?
Jedná sa mi o švagra, ktorý keď má jedno z nich povedať, akoby sa mal priznať k 6 násobnej vražde. Je pravda, že to od neho ani nikto nežiada. Nikto ani len nemrkne, keď sa mladý muž zdvihne u nás na návšteve a zoberie si 2 hrste cukríkov. Grganie je predsa zdravé, nedbám, ale dieťa nevidí rozdiel medzi tým, keď to urobí doma a keď to urobí v autobuse. Ani keď babka prinesie našej malej ovocné keksíky a on jej bez slova vytiahne 2 z ruky. Ani keď bratovi privrie prsty do pántov.
Občas sa neovládnem a opýtam sa ho, ako sa to povie. Ale cítim sa hlúpo, keď vedľa mňa sedia obaja rodičia. A pravdou je, že je zložité vysvetľovať mu, že čo patrí po grgnutí a že ruka patrí pred pusu, keď ani svokor nemá takéto návyky. Ani jeho rodičia.
A ja už iba tŕpnem, ako Nicol vysvetlím, že jej dedko je nevychovaný. Ako jej poviem, že uprdnutie nie je náááááramná zábava a čím smradľavejšie, tým vtipnejšie. Ja opakujem tieto slová dokola, plus ešte "nie je začo" a "pekný deň", myslíte, že to stačí? Občas mám aj s manželom problém, na brata má nároky, na dcéru ani nehovorím, ale aj on sa dosť často pozabudne- najmä u otca na návšteve, tam sa slušnosť akoby nenosí;-( PlačemPlačem

Diskusie Naničmama.sk: 

U nás sa teta opatrovateľka snaží vštepiť do hlavy môjmu drobcovi tieto slová. Robila v škôlke viac ako 30 rokov a tam mali zásadu, že dieťa by malo vedieť 3P- pozdraviť, poďakovať a poprosiť.
Keď malá povie daj, tak dám ale vždy sa jej spýtam čo povieš? Niekedy povie popím(prosím) inokedy pači a už sa stalo, že povedala ďa (ďakujem).
Takže snažíme ale sem tam zabudneme.(flower)

No sa ti ani moc nečudujem, že to riešiš,a to si dosť mierna. Ja deti často napomínam, kedˇnezapočujem, napr. sa opýtam "poďakovali ste?", alebo len poviem " Nič nepočujem". Význam "čarovných slovíčok" preberali aj v škole na etike a aj ja sa snažim ísť im príkladom a reagovať rovnako.Grgá u nás len synator a to si doniesol zo škôlky, keď si grgne po jedle tolerujem, s tym, ze povie pardon, ale nejake frajeriny ako to chlapci vedia to sme si už vysvetlili, tak isto pluvanie a ine, len sa o opytam, videl si robiť niečo take tatika, on len povie nie a je mu jasne, okrem inych vysvetlení.

U nás sú tieto slová samozrejmou súčasťou nášho slovníka. Medzi mňou a manželom, aj pri komunikácii s deťmi.

Keď sa syn učil rozprávať, na jednoduché: DAJ! som sa robila, že nepočujem. Sluch sa mi vrátil, až keď povedal: Poší! (Prosím si!) Každé ráno si zaželáme navzájom Dobré ráno, večer Dobrú noc, keď niekto odchádza, alebo prichádza, pozdraví všetkých a oni zase jeho. Grganie a prdenie (no, sme ľudia a sú to procesy nášho tela - vykonať to treba) sa u nás vybavuje spôsobom: pokiaľ sa dá, odísť si to vybaviť do súkromia. Ak sa to nestihne, ospravedlniť sa. Zíva sa s ústami prikrytými rukou.

Podľa mňa sú tieto zdvorilostné frázy a úkony základom slušného vychovania. Pokojne upozorním aj cudzie dieťa, ak na to zabudne. A neraz miernym tónom usmerním aj dospelého. Minule som bola v obchode pri pokladni a predavačka sa rozhodla práve na mne si vyliať svoju zlosť. Kedže som jej - ja drzaňa - podávala iba bankovku, osopila sa na mňa: "DROBNÉÉÉÉ!!!" A ja jej na to presne takým istým tónom: "NEMÁÁÁM!" (Mala som plnú peňaženku drobných.)A potom už pokojným hlasom: "A hovorí sa prosím vás!"

Akira, podľa mňa by si mala pokojne švagra upozorniť. Je u vás na návšteve, nech sa chová podľa vašich zvyklostí. Mierne mu povedať: "U nás sa hovorí prosím si a ďakujem!" Ak nebude podľa toho reagovať, jednoducho mu tie cukríky, alebo keksíky zobrať. S nevychovaným správaním začal on - ty len pokračuješ v rámci hesla: Ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva. Ak budeš jeho správanie naďalej mlčky trpieť, nenaučíš dcérku, že sa je správne používať zvorilostné frázy vždy a všade. A vysvetli jej, že nepoužívanie je nevychovanosť. Aj s rizikom, že skôr, alebo neskôr z nevychovanosti obviní dedka. Vraví sa síce, že starého psa novým kúskom nenaučíš, ale kto vie? Možno si svokor aspoň vo vašej prítomnosti začne svoje chovanie aspoň trochu kontrolovať.

aký by bol svet keby sme nevedeli poďakovať, poprosiť či prepáčiť? asi by sa nám nepáčil. určite je oveľa krajšie aj slušnejšie tieto slovíčka používať vždy a všade, hoc je niekedy ťažké povedať prepáč. Objímam

U nás je bežné používanie týchto slov medzi všetkými členmi rodiny,okrem Tomiho(giggle) .Lucia niekedy pozabudne na prosím,ale na ostatok nikdy,ona ešte aj zdravý všetkým,ešte aj cudzím.Keď bola malá zdravila sa aj našim tmavším spoluobčanom.:-D Zato deti mojej sesternice,sú to moje krsniatka sa nevedia pozdraviť ani nám,aj keby o nás zakopli.:-O

ja sa bránim zubami nechtami nejakého zasahovania do výchovy. Naposledy som spravila asi toto- boli sme na nákupoch v Nitre, decká sa hrali v skákacom hrade, dali sme si rýchle jedlo, bolo fajn. "Svokra" mala pre oboch synov nachytaný jeden džús, mladší-5 ročný si ho vypil hneď pri jedle, starší-11 ročný povedal, že si ho nechá až po jedle. Dojedli a mladší chcel ešte piť. Tak "svokra" vytiahla bez zaváhania druhý džús, na čo sa starší osopil, že ten je jeho. Mama na neho nakričala a išli sme domov. Cestou sme sa stavili na zmrzlinu a "svokra" kúpila menšiemu Jupíka za 20 korún. Sedel oproti svojho brata a ten mu povedal "Miško, dáš mi potom ochutnať? Ešte som takéhoto nemal" Na tom malom bolo vidno, že to pije už iba napoky, aby mu nedal. Vo mne vrela krv. Čo nenávidím je nespravodlivosť a toto veru bola. A tak som mu cestou dala 20 korún a povedala, nech si kúpi pogy. Alebo čo bude chcieť. Mišo ozelenel závisťou, vypýtal si aj on a ja som mu povedala, že to má Maťo za ten jeho džús.
Neznášam rozmaznané, nevychované deti a nespravodlivosť.
A tak keď si ten malý...ehm, pardon, prdne a mama sa ho opýta, či to spravil, že to smrdí a on sa začne smiať a za chvíľu to spraví znovu, len ťažko predýchavam...

Nuž, Akira - ja keď niekde vidím takéto výchovné metódy, tiež si pre seba vravím na adresu tej skvelej matere: Veď počkaj, všetko sa ti to raz vráti aj s úrokmi.

Rozmaznané, nevychované deti a nespravodlivosť asi nikto nemá rád. Ale nie je to o zasahovaí do výchovy. To je o tom, že osobná sloboda druhého (aj dieťaťa) končí presne tam, kde začína moja osobná sloboda. Preto keď sa niekto v mojej spoločnosti chová tak, že to mňa irituje, minimálne sa ohradím. Keď sedím v autobuse a nejaký nevychovaný samopašník ma len tak, pre krásu chvíle, kope do nohy - myslíš, že budem ticho? Nie, nebudem! Keď si chce kývať nohou, nech si kýve - ale nech ma pritom nekope. Najprv slušne upozorním dieťa. Väčšinou to pomôže. A keď nie - pokojne požiadam príslušnú mater, aby dieťa spacifikovala ona.

(Koniec-koncov, aj tak si s tou 20-korunáčkou zasiahla do výchovy (giggle).)

www.ribisska.sk viete ako je to s tým ježkom... Slnko

Ribišška - ja neviem (blush). Ako je to s tým ježkom? Kvietok

hihihihhehehehahaha... ked mi moja dcera povie: ja chcem jesť, ja jej poviem : ja chcem ježkaaaaaaaaaaaaa... hihihhehehehahaha... hned sa opraví a povie: prosím si... alebo mi oznamuje: ja som hladnááááá... a ja na to: ja som glasováááááá... ona sa opraví a povie: prosím si piť... je len na nás, či vieme rozoznať info od prosby. ak to rozozname a na info reagujeme ako na info a na prosby ako na prosby, o nejaky ten milimeter sa nam zlepší komunikacia s okolím... jeden moj odberatel mi povedal že sa stale so ženou hada na blbostiach. povedala som mu nech mi povie nejaku situaciu... popisal mi že jeho žena mu dava info o jej dcere , ktora žije v zahraničí. a ja na to že a čo on. že on jej na to povie svoj nazor a že ona sa na neho potom nahneva Chichocem sa ... ja som sa ho len opytala: ako sa začina ten rozhovor? poprosí vas o vaš nazor? alebo len vypusti zo seba info? je na konci vety otaznik? on sa zhačil a povedal že si to zatial nevšimol. že on len vždy reagoval. tak som mu povedala že nič sa mu nestane ak ona zase niečo taketo povie a on že bude ticho. nech je trpezlivy. ak ona nič nepovie, tak len ventilovala nahlas svoje myšlienky. ak sa ho opyta, prečo nič nehovorí, kludne može argumentovať že počul len info, ale že nepočul nejaku konkretnu otazku... a kludne s pokojom sa jej može opytať že čo by chcela vedieť. a ked ju jeho odpoved rozhodí, môže povedať že pytala si sa, povedal som moj nazor. po asi mesiaci sme sa stretli a povedal mi že toto si nikdy sam neuvedomil... info a prosba... a je to v nas od detstva... už deti povedia: som smadny a ty mu daš piť... som hladny a ty mu daš jesť... ja ked som vonku s takymito mamičkami, liečim ich terapiou šokom: po ich obsluhe svojich ratolestí v domienke že ake dobre a super mamy su sa ich opytam s kamennym ksichtom: čo urobíš ked ti tvoj syn oznámi: SOM NADRžANýýýý... vyhoníš mu ho??? MrkámChichocem saChichocem saChichocem saChichocem saChichocem sa ... opytaju sa zhrozene prečo???!!!??? a ja hned... po ozname " som smadny" si mu dala piť, ale on si neprosil piť, len ti oznamil svoj pocit... a takto je to so všetkým... jednoznačnosť sa spomedzi nas vytratila, domnienky a domyšlanie si vladne svetom a na zaklade toho aj hnevy a hadky... " ja som ti chcela dobre " ... len ako si vedela čo je pre koho dobre??? uff, aky dlhy ježko... hihihhehehehahahah SlnkoKvietokSlnkoKvietokSlnkoSlnkoSlnkoSlnkoSlnkoSlnkoSlnkoSlnko

U nás sa to tiež až tak "nenosilo", ale svojmu dieťaťu to vštepujem. Pretože môj otec také slová nepozná a vždy som sa za neho hrozne hanbila. takže ja aj manžela vždy o všetko "prosím" za všetko "dakujem" a tááák ... a manžel to berie ako normálne, že sa poďakujeme a tááák. Tak nám zostáva len dúfať, že svojim príkladom dáme našim deťom dobrý vzor... napr. mama nás k tomu vždy viedla, ale otec to absolútne "nemusel". ja to používam a bratove deti ako keby "z džungle práve vybehli" ... čiže rovnaké prostredie, čo sa týka výchovy, detstva a každý sme iný. brat je o niečo lepšie na tom ako otec ale ... jednoducho tiež trpím, keď sú u nás a keď tam máme ešte nebodaj aj inú návštevu. tak trpnem, či sa nebudem musieť hanbiť ...

U nás sa tiež používajú čarovné slovíčka ale čím sme starší tým menej.Ale satčí napomenutie a vedia všetko a najviac zaberá "krava zabučí" síce niektoré z vás si povedia no to je len príklad ale decká užý vedia čo povedať.
Keď si grgnú po jedle tiež to tlerujema le somariny netolerujeme ani doma ani vonku.S prdením toisté berieme to ako normálnu súčasť života veď čo si máme nechať vyraziť bok? No takisto je slušné sa ospravedlniť a pokial sme na návšteve alebo u nás je niekto tak odchádzajú do súkromia aby neohrozovali zdravie ostatných(rofl). ň
Moja svokra je velice "slušný" človek takže ked sme ývali u nich a malý mal necelé 2 roky a prdol si tak velice stonala, že to sa nepatrí a dávala mu prednášky ako sa má ospravedlniť a ona? Ked si zavalila tak iba po tichu ale "voňavo" tak mala iba výhovorku že jedla kapustu alebo hrach a aj keď nič také nejedla vždy si neičo našla a malý jej jedného dna povedal:Fúúj baba ty si si updla nevieš čo sa hovoví? Ja som sa išla popučiť od smiechu a samozrejme, kto bol zlý ja lebo decko si z nej robí srandu.
Ja si myslím, že každého je to osobná vec ako sa správa ale pokial prídem kumne nanávštevu tak bude rešpektovať to čo sa zaužíva u mna a k nie tak nech nechodí.

my sme sice este malicki a nevieme rozpravat ale tiez sa budem snazit aby bol Mato slusne vychovany, aby na seba bol minimalne taky hrdy ako ja nedavno ked som susedovi pozdravila, podrzala mu dvere a on mi s usmevom podakoval a povedal ze take daco sa dnes uz len tak nevidi KvietokSlnko
no u nas v rodine mame par expertov, sesternica ako 3rocna povedala babke: "baba tato povedal ze mu mas dat tu skujvenu modju tasku..." no vychova ako hovado Áno

Veľký úsmevVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe Aaale to su take perly. To sa utrasie. Aj sestrine decka poculi od susedov kadeco a privliekli domov..Ono ich to prejde.

obavam sa ze nie, moj stryko sa s nou tak rozprava doteraz a ked sa napije este ju to aj povinne uci...

Dievčatá, aj mám už dospelého syna a druhý bude mať 17 rokov. Sú zlatí, slušní, možno aj vďaka tomu, že ich vychovávm sama. Treba to len trpezlivo "cepovať" a pôjde to. Ale chcem Vám napísať vtipnú príhodu čo sa mi stala, keď boli ešte malí. Som už veľmi dlho rozvedená a mala som vtedy priateľa. Deti ho milovali. Pri nedeľnom obede sme spolu pekne sedeli, ja som bola celá hrdá na moje zlaté deti, keď si ten menší, bol vtedy prváčik, grgol. Hneď povedal "prepáčte". Na ten starší vyletel a vykríkol: "Ty debil, keď sa prdne, povie sa prepáčte, keď sa grgne, tak sa povie pardón!" Hneď som ozelenela, ale čo už , boli to deti...

Celkom aktualna tema. My zijeme v krajine, kde su tieto slova povedzme menej frekventovane a na nas pozeraju niekedy s udivom, ked za vsetko aj trikrat podakujeme.
Ale dakujem a prosim je aj u nas doma naozaj ako doma. V obidvoch rodinach boli deti k tomu vedene stale a je to vidiet. Len preto, ze je to clovek s ktorym komunikujem najviac ( ale prave preto), neprestanem byt slusna, ako to uz zvykne byt...ze hlavne sa slusne spravaj na verejnosti. Jeden zaujimavy clovek povedal, ze nie je smerodatne ako sa spravas ked ta vsetci vidia, ale aky si, ked ta nevidi nikto.Svata pravda, Takze nerobme sa chutni len na verejnosti, ale aj doma.;-)

Ja tiez povazujem za samozrejmost za vsetko podakovat alebo poprosit. Mojim holkam to vstepujem od malicka takze s tym nemame problem, niekedy sice maju problem pozdravit ale to je skor tym ze su hanblive....Neviem ako vas ale mna este irituje ked sa pouzivaju slova on, ona takze ja svoje dievky ucim aj to ze kazdy ma svoje meno ...a ona sa nehovori...(sun)

ano. On a ona je take hrube. Tiez sa mi to nepaci a tiez nas doma ucili oslovovat menom. V ramci respektu voci druhej osobe. To tu v Spanielsku tiez nepoznaju. On a ona dokonca nahradzaju ta alebo ten, respektive henta, henten. Je to take znevazujuce. Zaujimave je ze v inej kulture (pripadne nekulture:) je na niektore veci uplne iny pohlad. Tu to nikomu nevadi.

Slnko Pozdraviť, poprosiť a podakovať sú základné devízy do života a funguje to dodnes. Myslím, že to musíme svoje deti učiť, aby z nich vyrástli "ľudia"...(y)
Nedá mi nespomenúť príhodu, ktorú mi rozprávala moja dcéra. Počas niekoľko mesačného pobytu v USA sa zoznámila s chlapcom tmavej pleti, ktorý pochádzal z dost biednych pomerov, niekde z gheta... dlho si nevedel nájsť zamestnanie. Dcéra bola svedkom niekoľkých jeho telefonátov, kde sa zaujímal o prácu a bola zhrozená jeho sposobmi. Následne mu vysvetlila, že má v prvom rade pozdraviť, predstaviť sa a potom o niečo požiadať... Chlapec to urobil podľa jej rady a po dalšom telefonáte zostal šokovaný a povedal: oni so mnou hovorili ako s bielym... SmútokChichocem sa ...mozno aj o tom to je...:-P
A este jedna skusenost: moja maminka, keď párkrát na úrade narazila na arogantnú krásavicu, namiesto rozcuľovania pri odchode prehlásila: ďakujem vám za ochotu, ste velmi milá! Vyskúšala som to. Mali ste vidieť ten ksicht:-D Váľam sa od smiechu po podlaheVeľký úsmev

Tak, tak...staršieho som cepovala a cepujem doteraz. Odmenou je mi, keď sa opýtam, či si niečo prosí odpoveď "Nie, ďakujem." Moja mama valila oči, že nevie odkiaľ je taký vslušnený...:-( . Pri napojenutí - občas zabudneme - hneď reaguje. Ale je ešte tvárny - 4,5r. tak tvarujem, tvarujem. No a čo sa fyzických prejavov týka...ehmmm - grgať grgáme až sa plafón trasie - ale nie pred mojou segrou - tá ho začiahne aj cez 4 metrový stôl Chichocem sa - aspoň pohľadom. Predvčerom sme si to vysvetľovali a včera si grgol, ruka na ústach a POTICHU. "Mami takto? Lebo Tomáš robí takto.." otvorené ústa a "mašuro". Tak som vysvetľovala, že "mašuro" dáme do chlieva. Ono škôlka je čarovné miesto, kde sa veeeľa naučí - horšie že nielen dobrých vecí. Vyplazený jazyk

ja som si az pri svojom dietati vsimla, ze my sa doma navzajom nevieme ospravedlnit. vonku a s kamaratmi je to ok, sme slusnejsi k cudzim ako doma. u nas sa to takto neriesilo a snazim sa zabranit tomu, aby si to riso takto vstepil.

ked on niekoho hoci aj nechtiac zasiahne, ci buchne - hned sa musi ospravedlnit, kazdy ho karha. no ked sa mota popod nohy bratovi alebo mame a ti ho nechctiac prehliadnu a buchnu, len mu povedia nemotaj sa tu chod dalej a tym to hasne. uozornujem tu doma ako ucitelka v skolke vsetkych Hambím sa hovorit "prepac, nehcel som" , dakedy komicke, inokedy trapne. ale mienim vytrvat.

aj ja som začala pomaličky s výchovou- namiesto "grgni si" po pití sme od malinka malilinka hovorili "ako robia prasiatka?" zdalo sa mi, že dieťa ťažko pochopí ten prelom, kedy bola za každý takýto prejav pochválená do doby, keď už za to bude karhaná. A tak keď ukáže, ako robí prasiatko, povieme jej "fúúúúj, a ako povie slušný človek? Pardon." Verím, že keď sa naučí rozprávať, bude to stavebný základ dobrej výchovy.
V tomto naozaj nemienim tolerovať nijaké kompromisy. Odstrašujúcim príkladom je mi švagor, ako som už spomínala, neverili by ste, ale to dieťa každý "neznáša". Neviem, ako to povedať, ale určite KAŽDÁ poznáte dieťa, ktoré nemôžete ani cítiť. Dieťa, pri ktorom si hovoríte, že výchova vyzerá inak. Dieťaktoré vás rozčuľuje...(brokenheart)

Akira Áno

Ja som sa nad tým nikdy nezamýšľala,ale myslím,že je to samozrejmé,naše deti pekne zdravia,ďakujú,prosia,veľa krát ich chvália za to aj cudzí ľudia,že ako pekne sú vychovaní...Predsa každého poteší,keď sa nám niekto poďakuje,alebo zapraje pekný deň.Aj keď,so starším som si už aj hanbu užila,keď prdol v čakárni a zvalil to na nás,lebo vedel,že sa to nepatrí...(giggle) Chichocem saChichocem sa

Misel ja k tomu len tolko, privelmi to riesis, a je to TVOJ problem, vidis , nikto ini vratane jeho rodicov s tym problem nema.
Urcite ti tu baby stokrat dobre poradili nieco ine, ale ja by som si z toho vrasky nerobila. Mas malo svojich problemov? Preco sa na to nevyprdnete, velebnosti? Ved svet je krasny, zivote je krasny, tak naco si ho komplikovat nieci, co sa nas ani tak velmi netyka, hm? On ma predsa rodicov co su za neho zodpovedni a ty mas Nicol, ktoru vycovavas v najlepsej viere a svedomi a ide ti to uuuuzasne. Ak niekoho neznasas, vytaca ta, rozculuje, je to nieco v tebe. Ked si nastavis to zrkadlo, ktorym sa ja tak casto ohanam, zistis, ked sa zamyslis, v com to je.....a ver mi, ze ked sa toto stane mne, tak obycajne sklopim usi a dakujem bohu za tu pravdu, ktoru som mohla spoznat, lebo ta pravda je obycajne o mne a MOJICH problemoch...
Ja len tak s laskou a ze si to ty, inak by som bola tisko ako musska:-*

Moja dcéra sleduje rozprávky typu špionky(beží to na jetix-e)a dnes bolo ako dospelí prdeli ostošesť priamo uprostred davu a všetci sa tomu rehotali.Normálne som nechápala čo to vôbec hľadá v rozprávke.Keby to bolo aspoň výchovne podané,ale nič.
Syn keď je hladný,príde a povie maminka,som hladný,spravíš mi prosím papať?Je jasné že poprosil,tak dostane jesť.Ale keď iba povie som hladný,tak vie,že sa musí obslúžiť sám,je skoro dospelý a ruky mu fungujú nielen na ťukanie do klávesnice,ale aj na to,aby si sprvil jesť.

S manželom sa snažíme byť príkladom pre deti. Dcéru vždy upozorňujem, aby poďakovala a poprosila. Grganie tolerujem len keď povieme pardon. Ehm...pardon, prdenie tak isto.Vykonávame procesy nášho tela, ale buď si ich treba vybaviť v súkromí alebo sa ospravedlniť.

"Grganie tolerujem len keď povieme pardon." Len by ma zaujímalo, ako sa prejavuje "netolerovanie grgania" - v prípade, že nepovie pardón.

To by zaujímalo aj mňa.

Urobí sa okolo toho scéna? Veľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmev

Mám dvanásťročného syna Mattea a trojročnú dcéru Chiaru. Raz sme boli u synovho kamaráta na návšteve. Deti sa išli hrať do detskej izby. Pri hraní si Matteov kamarát Chris prdol. Každý sa na neho pozrel a on hneď povedal: ,,Pardon, to bolo omylom." Neskôr si prdol Chrisov brat Tom a iba on sa rozosmial. Matteo mu vysvetlil, že to nie je vtipné, a že sa má ospravedlniť. Nakoniec povedal prepáč. Keď už bol čas ísť domov, Chiarka ma pekne poprosila, aby sme ešte chvíľu ostali. Dovolila som im to a ona sa mi za to poďakovala. Večer, keď sa deti balili, Chris všetkých ponúkol cukríkom. Matteo aj Chiara sa poďakovali, ale Tom nie. Chris mu musel vysvetliť, že keď niečo dostane sa má poďakovať. Už sme sa lúčili, keď si Tom čo najhlasnejšie grgol. Jeho matka sa zarazila. Vtom povedala: ,,Tomas, okamžite sa ospravedlň!" Chlapec na celý dom vykríkol: ,,Pardóóóóóóóón!!!!!!" a utiekol do svojej izby. Jeho matka a Chris nás odprevadili až ku autu. Matka sa nám hneď začala ospravedlňovať: ,,Prepáčte mi prosím ten Tomasov cirkus. Normálne nikdy nahlas negrgá, a ak áno tak sa vždy ospravedlní. Pardon, pardon. Prepáčte mi to." Ja som ju ignorovala. Celú cestu domov sa mi deti sťažovali, že Tom je neslušný, a že ho jeho matka dobre nevychovala. Povedali mi aj to, že Chris je na rozdiel od svojho brata slušný. Všetkým matkám radím, aby svoje deti dobre vychovali a s výchovou začnite čo najskôr. Buďte deťom príkladom tak ako ja s mojím manželom sme príkladom pre Chiarku a Mattea.

Moja dcéra pozerá rozprávku, z ktorej sa naučí neslušné veci. Chce, aby som to pozerala s ňou. Raz tam dvaja bratia volali inému chlapcovi. Mal schránku. Povedal: ,,Zanechajte odkaz po cinknutí." prdol si, zasmial sa a povedal: ,,Pardón!". Brat tých dvoch chlapcov ich chcel zaujať, a tak si ústami prdol a tiež povedal pardón. A to bolo v deckej rozprávke! Našťastie sa ospravedlnili, lebo veľa detí by sa z toho naučili prdieť bez ospravedlnenia.

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.