deti a ignoracia

zaved pravidla a dodrzuj ich. aj vo chvili, ked tebe samej budu na obtiaz. aby bolo jasne, ze su pravidla a tych sa drzite.

daj mladsej dcerke pocit, ze je rovnako akceptovana ako starsia. skus urobit dohodu - napr. s tym rozpravanim. povedz im, ze kazdy den bude hovorit ina prva. vypocuj najprv tu, co ma byt prva a potom druhu. aj ked ti iba zopakuje, co uz bolo povedane. povedz jej, ze to chces pocut aj od nej, lebo ta zaujima, ako ti to povie ona. kludne si na to daj cas. ak bude trucovat, ze just nepovie, leboo uz povedala ta druha, tak vysvetluj a naliehaj, ze je pre teba dolezite pocut to aj od nej. daj jej pocitit, ze je rovnako zaujimava.

u nas doma plati (a trvalo to dlho, nez sa tomu naucili), ze napr. spat a hrat sa a pozerat telku sa pojde, az ked budu taniere prazdne. vysvetlili sme si stokrat, ze od jedla sa rastie, rozumceku sa lepsie premysla, atd. kto sa chce pri stole fukat, ze nebude jest a basta, ten bude pri tom stole sediet a cakat do spasenia a basta. alebo kym to nezje. plati, ze vsetko mozu, az ked sa zje.
slo to s hadkami, argumentovanim, urazanim sa, placom, revanim, hadzanim sa pod stol, az kym sme nedospeli do stadia: ale mamiiii! a hoci neochotne, ale idu jest, lebo vedia, ze im ine neostava.

jednak je to taky vek - akasi predpriprava puberty. jednak je to o tvojej vydrzi a zasadach. a hlavne nepozerat, co povedia ludia. alebo ustupovat detom na verejnosti, lebo ludia, ucitelky, ...
ked ostanes zasadova, deti to pochopia. a casom sa vsetko upravi.

Michaelka, nic nove pod slnkom. Ja mam doma to iste, 3.5 rocnu dcerku, ktora chodi do skolky. Ked prideme domov, akoby sa potrebovala vybyt na nas, hundre, krici, odvrava, mrnci, place, je nespokojna, potom je este nespokojnejsia. Nic nepomaha. Na 2rocneho brata krici, nechce sa s nim hrat, on potom krici na nu, na nas a pod. Uz som sa zmierila s tym, ze treba len donekonecna drzat opraty a nepopustit ich, vysvetlovat, rozpravat sa. Sem tam mame dokonca uz aj pekny den, tak raz za dva tyzdne.
Pevne nervy a hlavne SEBAKONTROLA. To je to najdolezitejsie. Nehovorim, ze ked sem tam vybuchcnes, tak sa svet zbori (mne sa to stalo vcera, ked ma uz dozralo to, ze sa snazim a z druhej strany ziadna odozva, proste ten syndrom, ze "a preco by som mala ja byt vzorom...."), ale treba sa co najrychlejsie vratit spat.

Drzim palce a priznam sa, ze som rada, ze si sem napisala svoj problem, lebo poslednu dobu som si uz zacala mysliet, ze mam taku dcerku len ja

Michaelka a keby si skúsila "bodovať"? Nakresli napr. motýľa, ktorý bude mať na krídlach krúžky (počet zváž, aby to nebolo moc jednoduché,ale ani dlho nedosiahnuteľné). Dohodni sa s dievčatami, že vždy, keď urobia niečo dobre, vymaľujú si jeden krúžok. Dohodnite odmenu, keď budú všetky vyfarbené a potom od začiatku... nový motýľ...
Môžeš sa zamerať na jeden problém, ktorý ťa najviac trápi a ten riešiť. Keď sa zautomatizuje, pôjdete na ďalší. Držím palce.

Mam ten isty problem s detmi,kedy,ma totalne ignoruju...maju 6 a 4 roky a mladsi syn mi zakazdym ked od neho nieco vyzadujem,najprv slusne po 5krat uz aj s krikom,alebo vyhrazkou mi jednoducho hovori mama!nemam Ťa rád,mama,mama,k tomu vyplazeny jazyk...mám chut ho strieskat,ale to by tiez nic nevyriesilo.A tak sa spolieham na zvyseny hlas,aj po zadku padne,nepoviem....,ale nakoniec,ako aj v inych pripadoch co som citala,nastava rezignacia a smutok. No trapi ma este jedna a dost dôležita vec a to ked riesim situaciu s dietatom,zamiesa sa do tojho moja mama a utoci na mna,ze to decko sa od Teba boji,daj jej pokoj,co tolko kricis,stale Ta len pocut....a moja hlava v smutku.No taky cas uz si naozaj myslim ze robim vsetko zle...ale ked sa dobre pamatam,aj moji rodicia robili presne to,ze neustupili a mi sme nemali na vyber.Preco sa im teraz nepaci,ked si stojim za svojim,aby dieta nieco urobilo???