Vidím že ťa táto téma zaujíma, ja som staršia generácia a vtedy deťom nebolo treba stokrát opakovať čo maju povedať.
Takže som to nikdy takto neriešila, ak aj zabudli na slovičko dakujem alebo prepáč tak som pripomenula - a čo máš povedať?
Toto mi uz ani nepride o zaujme, ale ze je to chore .... , odporucam nereagovat, lebo tri prispevky, vsetky o tom istom ....
Dobre - poďme sa baviť o tom slove PARDÓN!
To nie je slovenské slovo. Čo vlastne znamená?
Kto mi to viete vysvetliť? Je to prepáčte alebo ospravedlňujem sa. Lebo to je hoooodne veľký rozdiel.
https://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=pardon
Prepáčte, dovoľte, odpusťte.
a sme doma.
Prepáčte, dovoľte, odpusťte.
Ja neviem, či si to uvedomujete - dobre, aj ja často - uvedomujeme. Ale táto formulácia je dosť nešťastná. Vy totiž niekomu nariaďujete činnosť - pocity.
Stalo sa mi také, že som prišla neskoro a ospravedlňovala som sa štýlom, že "prepáč, že meškám". A druhá strana, že "Hej, meškáš. A neprepáčim". A ja sánka dolu. A bolo mi povedané, že ja niečo nesprávne urobím a druhá strana dostane "príkazom" (gramaticky to je v podstate prikazovacie sloveso) aby ovládala svoje emócie a úplne ich zmenila.
Takže je jedno či si grgnem, prdnem, drgnem, stupím na nohu, prídem neskoro, vylejem kávu, vrazím do niekoho v obchode vozíkom .... mali by ste sa OSPRAVEDLNIŤ. Takže nie "prepáč", ale "ospravedlňujem sa / svoje chovanie ".
Tak a ako som používala prepáč a pardón, tak sa ich snažím vytesniť zo svojho slovníka 
.
Dulka vďaka za "preklad".
Grganie a prdenie sú procesy nášho tela, ktoré musíme vykonávať, ale je neslušné to urobiť na verejnosti. Deti nepoznajú rozdiel urobiť to doma alebo v škôlke či dokonca aj v škole. Musia poznať čarovné slovo pardon. Keď už deti vedia rozprávať, treba ich to naučiť. U nás doma keď si grgneme alebo prdneme, tak vždy so slušným pardon. S manželom to deťom stále opakujeme. Aj keď si negrgnem ja, ale dcérka poviem: ,,Hovorí sa pardon." a ona zopakuje ,,Pajdon." (ešte nevie hovoriť r). Nebojíme sa povedať pardon ani keď sme nič neurobili. Aj keď som v práci alebo s kamarátkou mi niečo ujde a nie veľmi potichu
poviem "pardón". Môj syn sa so mnou doma učí španielčinu a ako prvé som ho naučila pozdraviť, slová: gracias (ďakujem), por favor (prosím), disculpe (prepáč), perdón (pardon), sin perdón (bez odpustenia). Aj keď si neprdol ani negrgol, bez problému hovorí "perdón".
Učíte to vaše deti aj vy?
