no, u nás doma je to paradoxne trochu inak. Junior je v týchto veciach zručnejší ako manžel. Si dobre pamätám, ako sme dovliekli nábytok naplocho v krabiciach. A junior trpezlivo čakal, tým to konečne prestane tatina baviť, prizná si, že to nedokáže. A nastúpi on, aby to zmontoval. Najťažšie si je priznať, že to nefunguje.
Náš mladý sa púšťa s vervou aj do hardweru. Dokonca mám pocit, že ho to baví viac. Príkladom je moj nb. Od začiatku (má 10 rokov) štrajkoval ventilátor. Hučal. Dva krat bol v záručnej oprave, na chvíľu pomohlo, potom už nie. Ja som sa príšerne bála to zveriť synovi do rúk,. Časom nielenže haproval ventilátor, ale počítač sa neúmerne prehrieval, ak som potrebovala niečo dôležitejšie robiť, tak som ho obkladaľa ľadovými kockami z mrazáku. Až to nevydržal a raz, keď som na pár hodín odišla pocitac zobral, rozobral, nanovo prepastoval procesor, vyčistil ventilátor. A ja som si hlavu mohla trieskať o stôl, že som mu neverila už predtým. Aktuálne dokonca zaobstaral novy ventilátor a tak mám momentálne najtichší PC v dome :)
To je jeden pohľad, takže nei je to vždy tým, že je mladý, proste ho tam ťahá. Hoci ja som v ňom chcela asi viac vidieť SW-ristu.
A poviem ešte jeden prípad. Pokazila sa sušička. Proste zrazu vypla a koniec. Zavolali sme opravara. Ten si ju odniesol a vyhlásil, že elektornika. Nehorázna suma, ale povedali sme, že dobre, ideme do toho. Vymenil novú elektroniku a nič. Darmo som hovorila, že sa sušička vypla a ani nezasvieti... Tak išiel konečne pátrať po príčine. A na motore našiel zničený kondenzátor. Za 10€. Už sa zrejme nedozvieme, či nestačilo vymeniť len ten a nie celý panel.... Čiže, aj keď bol opravár podstatne starší, jednoduchšie sa mu zdalo vymeniť panel, ako naozaj pátrať po príčine....
mmch, ukazuje to na tzv. kazítka :) Fakt nevydržala súčiastka za pár drobných... Ktovie, koľko prístrojov sa kvoli takejto blbosti rovno vyhodí. Lebo po pravde, zohnať opravára na pračku, sušičku, to je nadľudská práca v niektorých regionoch. Aj ten náš radšej ponúka poistky a iné "výhorné investície"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
... ale vážne, k veci. Sarkazmus bokom.
ano je to aj o tom, k čomu sa podarí ich pritiahnúť doma. A súhlasím, občas život najlepš učiteľ. 
... a niekto musí poskytnúť prvú pomoc prípadne odfaklený prst strčiť do ľadu a nejančiť pritom 
No, panelákové decká! Alebo sú po dedkovi - mojom otcovi, ktorý veľmi zručný nie je - on je taký softwarový zo starej generácie 
MLadší ten sa do všakovakých ručných prác vrhá často bez rozmýšľania a aj bez dozoru. Občas treba mať v pohotovosti lekárničku 
Naše pikniky v čakárni u lekára sú často veľmi inšpiratívne. Zvykneme povyťahovať niečo na zakusnutie, ak poniektorí nestihnú raňajky. Decká si sem tam kupia kakauko, "kaveju" a debatujeme.
Ako dvaja, traja introverti pokope, žiadna výhra, ale ako mama som dosť snaživá, občas sa aj voľačo zaujímavé dozviem. Napríklad ako sa ťaží krytpomena, voľačo o youtuberkách, kozmetike v Južnej Kórei ... Inak tomu nebolo ani túto stredu.
Rozprávala som našim dvom "veľkým" deťom, že sa poslednú dobu u nás dosť vecí pokazilo, a ako obdivujem môjho drahého, ktorý to všetko dokáže opraviť. Nemá problém rozobrať vysávač aj tablet, aj kadečo iné, opraviť, vymeniť podľa potreby súčiastku, poskladať a ono to zväčša funguje .... Okrem kadečoho iného čo on zvládne ... Občas nie je jednoduché zachovať si aspoň najnutnejšie zdravé sebavedomie.
Ale nie o tom som chcela. Spomenula som rozpor, že naši chalani už také nevedia, no ten starší ešte poskladá PC, aj voľajaký nábytok v demonte, ale to je všetko. Mladým dnes chýba manuálna zručnosť všeobecná, ale aj tá technická ... Ako jasné, niečo ich mohol naučiť MM, v škole už sa už technickými vecami málo stretnú ... Inak keď si spomínam, tak my, ešte aj na gympli, sme mali nejaké základy strojariny, voľakedy dávno ...
Dcéra mi však vysvetlila ešte jeden aspekt, nad ktorým som sa nezamýšľala. Že naša generácia je ešte hardvérová, technika, ktorá sprevádzala nás, bola jednoduchšia, pochopiteľnejšia, opraviteľnejšia.... Že nové technológie sú tak komplikované, a miniatúrne, že s nimi si ťažko niekto poradí v domácich podmienkach .... Ale, že dnešná generácia je softvérová. Tam, kde mi prichádzame s rešpektom, pred novými programami, aplikáciami, chvíľu sa rozkukávame, občas zapisujeme krok za krokom ako čo funguje, abys me to vedeli nabudúce zopakovať ... Dnešná mladá generácia k novým technológiami pristupuje odvážne, intuitívne, však skúsim, toto .... a raz dva sú v tom doma. Jasné všade sa nájdu výnimky. Asi je to to takto v poriadku, budú žiť v inej dobe. Len kto bude opravovať vodovodné batérie, tečúcu vaňu ..., vymaľuje byt, opraví pokazené dvierka ..., keď ešte aj tých zručných remeselníkov bude stále menej a menej. Ešteže máme v dnešnej dobe nový nábytok zväčša vo vydaní "puzzle", poskladaj si sám.
Inak moja 24 ročná deva rozpráva aj o tom, že dnešné dievčatá nevedia pracovať, chlapci asi nie sú výnimkou ..., ale to je zas na inú debatu.
Ak sa pozrieme na nás ženy, mamy. Mňa babka naučila pliesť, háčkovať, šiť ... Staršia od toho uteká. Mladšia už nemá babky, ja akosi nezvládam nič, ale vo waldorfskej škole sa naučili aj vyšívať, háčkovať, pliesť, pracujú s drevom a kadečím ..., takže tradície ostanú v rodine.
Takže tak. Dievčatá, ako vy vnímate paradoxy dnešnej doby, v iných (ne)zručnostiach mladej generácie?
PS: Inak mi deti potvrdili, to čo viem už dávno, že som divná.
