Je lepšie vymazať ako sa zamyslieť ...

Pekne si to, je krásne ak sa rodič k tomu dopracuje

krásne si to, dulka napísala. Veru som ten blog ešte stihla prečítať a aj odpovede pod ním. Priznám sa, že ma tiež svrbeli prsty niečo pekné od srdca a pritom aj dobre mienené napísať. Lenže, radšej som vypla Naničmamu, aby nebodaj som nerozpútala búrku a pomyslela si svoje.

Lenže ja som si pritom spomenula na Lydushu a na jej trefné slová, keď som si tiež myslela, že svojmu najstaršiemu musím cestičku životom dláždiť. Tak ma "nakopla", že som prestala všetko riešiť a rozpitvávať a plánovať... nechala som priestor mladému a nesklamal. A tak by to malo byť... prestať deti držať pri sebe ako zajatcov a nechať im priestor a možno si trochu aj "natlčú", ale tá skúsenosť ich zase posunie niekam vpred. Aj o tom je výchova.

No, margori to vyššie krásne vystihla - prestať žiť ten ich život a žiť ten svoj....

Dulka neda mi ešte, vieš to že mandarinka vymazala blog nehovorí o tom že sa nad tým nezamyšľa, ale myslenie tak rýchlo nejde zmeniť, aj to trvá kus dlhšie. Viem že sa snaží a určite sa zamýšľa nad inými možnosťami. Vieš niekedy človek nie je schopný obhajovať sa a hlavne vtedy ak v tom ani sám nema jasno.

Možno ten človek nie je spokojný v nejakej inej oblasti a tak sa pripútava k niekomu inému, to všetko chce čas a ja verím že to zvládne.

Dievčatá, mne ešte napadol jeden dôvod prečo to vymazala. Možno to čítala dcéra (alebo jej kamarátky), a bolo jej to blbé, že o nej mama píše. Možno to z pohľadu dcéry vyzerá úplne inak, ako to mandarinka opísala.

Je pekné nechať deti ísť vlastnou cestou, nerobiť  z nich zajatcov, ako napísala anjeli. Lenže čo vtedy, ak sa decko drží maminej sukne zubami aj nechtami a nechce nikde ísť?

nechcem riesit konkretnu situaciu. No mne sa stane, ze rodic ani nevie ako zle robi dospelemu dietatu. Mam brigadnikov, maju narocnu fyzicku i psychicku pracu. Zaroven je o nich postarane tak, ze maju odvoz do prace a teply obed. A hoci je praca narocna, je velmi ziadana a oblubena, pretoze sa tam mozu realizovat. Naozaj realizovat.

Potom pride rodic mrknut ako sa dari dietatu. Kedy si jedol? Napil si sa? Sadni si na chvilku ... On jedol zavcasu, je pokrocily cas, je hladny, doniesol som mu jest ... pit ... Je tu teplo, je tu zima, ma tu prievan, ma tu dusno ...

Zrazu dieta, ktore odrobilo kopec dobrej prace, vedelo si nadavkovat prestavky a stravu, zistilo ako sa do extremov v ktorych casto robime obliect a je super clenom nasho timu ... pride z prestavky prepchate, pretoze okrem loksi do neho otec vlial radler aby mu zle nebolo, potom zajedol dacim sladkym, navliekol na neho nepremokavu bundu a totalne ho vykolajil z rezimu. 

A potom vam to dieta bud vracia za krikom alebo sedi s bolestou brucha alebo hlavy ... neschopne sa do nicoho zapojit, rodic sa akurat doma po jeho neslavnom prichode z prace rozculuje nad pracovnymi podmienkami a je taky spokojny sam so sebou, ze si ho bol v tej praci omrknut a pomohol mu, ked je to vsade take nanic a vsetci su zdierani vsetkymi ...

Nechcem podcenovat ziadne zdravotne rizika, ziadne choroby. Na druhej strane mam decka s najroznejsimi diagnozami. Diagnostika je na takej urovni, ze maju od zodratych chrupaviek, hypermobility, zoperovanych klbov, problemov so srdcom az po  DNU ... vsetko. V 20tke.

Bud mozu byt nestastni s tym, co nemaju a nemozu. Alebo budu stastni s tym, co mozu, vedia a chcu.

Dievčatá, viem že sa teraz zosype spŕška kritiky na mňa ale nevadí...poslúžte si. Čítala som ten príspevok a ona sa predsa potrebovala len tak vyrozprávať... nežiadala o rady ani pomoc. Pritom sa na ňu zosypala spŕška rád a kritiky z ktorej jej dcéra vyšla ako najhoršia, najneschopnejšia,tak isto ako aj ona ako matka...skúste len pochopiť s láskou v srdiečku veď ako tu píšete ste všetky matky !!! 

tak dievčence nedá mi nezareagovať na vaše odpovede. Po prvé zmazala som ten článok pretože som sa potrebovala len vyrozprávať a všetky články potom mažem. Nie že by som sa nejako hnevala, ani  po sprške kritiky. Po druhé. Nikde ale nikde som nenapísala, že sa dcéra nudí, že nevie čo s časom a že jej niečo vybavujem. Jediný raz čo som spravila, zmobilizovala deti a poslalal ich spolu do tábora. Ona má záujmy, doma sa nenudí. Jediné čo nás trápi je, že si nevie nájsť adekvátnu kamarátku, s ktorou by občas niekam išla. Dulka, pekne si to napísala. TČo by som dala za to, keby dcéra mohla spraviť to čo tvoja. V ničom ju neobmedzujemm, nič jej neplánujem, nič nezakazujem. ano má zdr. problémy. Niekedy také, že ráno nedokáže normálne fungovať. Má bolesti, problémy. Tiež mala svoje plány. Ale už teraz pochopila, že sú určité veci ktoré v živote nebde môcť. Už to, že sa musela zriecť svojej školy, na ktorú chcela ísť. Vysvetlite 14 ročnému pubertiakovi, že si musí vybrať iný smer, pretože kvôli zdraviu nebude môcť robiť, čo chcela niekoľko rokov. Od malička športovala. Musela prestať. Už vtedy pochopila, že tie reči zdravých ľudí o tom, ako všetko sa dá, keď človek chce, nie sú vždy pravdivé. Jednoducho, niekedy s anedá. A čakať na zázrak? Môže , nemusí prísť. Nerobím jej program, nediktujem, čo má robiť. Je si pánom svojho času. Ale nehovorte mi, že občas každému nechýba spoločnosť, že si chce s niekým pokecať, niekam ísť. Ide občas, ale to sú také kamarátstva, také vlažné. Aktivity vychádzajú z jej strany. Ja ju len podporujem. Keby mi povedala že niekam ide, niečo si vybavila, bola by som šťastná ale žiaľ, nemôže ísť nikam. Momentálne. Nemôže hocikedy hocikam sa vybrať. Neplačem, nenadávam, beriem to tak, ako to je. Musí si sama nájsť spôsob ale keď jej môžem pomôcť, prečo nie. Ona sama veľakrát nevie čo je lepšie, čo by sa ako dalo. Čo by som dala za to aby bola v poriadku a život išiel ako pred tým. Ale nedá sa. Snažíme sa naučiť fungovať s tým, čo nám je momentálne nadelené. Niekedy je to ťažké, veľmi ťažké. Nikomu nezávidím, nikomu neprajem nič zlé ale ťažko mi je na srdci, keď počúvam tie reči niektorým ľudí, ako majú šikovné deti, ktoré všelikade chodia, ako si všeličo dokážu vybaviť. Je to super. Aj ona by chcela, ale ....... už som to písala. Ona je dosť zodpovedná, spoľahlivá, dosť vysoké IQ. Čakala som, že to v tom, čo ju baví dotiahne ďaleko. Ona tiež. Ale ako sa hovorí, človek miení, pánboh mení. Iba toľko som chcela. Už sa viac k tomu nebudem vracať. Ono je pravda, že pokiaľ človek nemá všetky informácie a nechcem to tu všetko rozpisovať, môže mať iný pohľad. Koľko ľudí, toľko názorov. Iba som sa chcela vykecať.

dulka a ešte k tomu tvojmu nadpisu, nemaj obavy, zamýšlam sa nad tým už dosť dlho ale nie tak ako ste to mnohé zobrali. Ale z toho pohľadu, ako jej pomôcť aby mohla byť samostatná aby mohla sama fungovať aj sama, keďže ona to chce.

Skúsme sa zamyslieť všetci.

Som matka, vychovávam dieťa, je zdravé, je vo všetkom super, priebojné, športuje - no tak vlastne dieťa v pohode s určitými výstrelkami ako aj u iných detí a odrazu bác! ideťa bolí hlava, je unavené, bolia ju nohy a pod. / to je iba názorný príklad ktorý beriem zo svojho okolia/ idete k lekárke a ona povie neprekonala nejaký vírus? - ale áno ved bola chorá a tak je to možno z toho, ale hups! - neprechádza to a tak sa robia vyšetrenia a odrazu nemilosrdná diagnóza / teraz nepíšem o nejakej dietnej, aj ked aj to je obmedzenie/.

Čo budete robiť? čo robí taký rodič? ako sa zachovať? - viera v tomto prípade je to jediné že to vydrží v takomto stave čo najdlhšie a nebude sa to zhoršovať alebo verite na zázrak, že niekto vymyslí zázračnú pilulku.

Dieťaťu sa zmení celý svet, jeho pohľad na svet, veci ktoré predtým mali zmysel sú iba hlúpe dristy premúdrelých ľudí. Všetko sa mení ako čarovným prútikom, dieťo nemilosrdne dozrieva, rodičia plaču, zúria, hnevajú sa hľadajú príčiny či dôvody, no nakoniec im nič iné neostáva iba sa s tým naučiť žiť. Matka sa vždy bude báť o svoje dieťa.

Preto nechcite aby ste to mali zažiť na vlastnej koži, nikto z nás nevie čo by urobil a ako by sa zachoval.

Ariesa ty vidíš tých mladých z tvojho uhla pohľadu, nezamyslela si sa nad tým čo je vtedy ked tí mladí sú odkazaní na rodičoch, ked ich rodičia ich vidia v akom sú stave.

Ja netvrdím že robia tí rodičia alebo tí mladí niečo zlé či dobre, ja sa snažím iba pochopiť príčiny a dôsledky, chcem sa aspoň priblížiť lebo zažiť to nechce nikto z nás na vlastnej koži.

Tak ako takto handikepované dieťa sa musí nájsť a nájsť si svoje miesto pod slnkom tak aj jeho rodič, možno je to o málinko ľahšie ak to dieťa je také od narodenia. No ja by som si netrúfla nikoho súdiť či to robí tak alebo onak, netrúfala by som si dávať mu tie najmúdrejšie rady z môjho pohľadu.

Tebe Dulka dakujem že si napísala tento blog, neublížil nikomu a všetci sa môžme zamyslieť.

Asi každá matka rozumie svojmu dieťaťu najlepšie.To, čo zvládne jedno 14 ročné, nemusí zvládnuť druhé ani v 20tke.A nemusí to byť nikoho chyba, ani výchovy, ani prílišnej snahy zametať niekomu cestičku.Len sú deti a sú deti.Naozaj je každé iné...

Len tak, pre predstavu, ja musím svojmu 18ročnému písať správy každé dve hodiny aby sa v práci napil.Nie je to jeho chyba že by kašľal na seba.Nie je to moja chyba, že som nenaučila v pravidelných intervaloch piť.Nemá proste pojem o čase, nevie sa v ňom orientovať.Nevie čo je približne hodina a čo sú približne tri hodiny, nevie čo je chvíľka, nevie čo je za chvíľu, za 5 minút... Nedá sa to naučiť, nie je to ten príklad že ked sa dieťa popáli o pec, zapamätá si že sa jej nemá chytať.On ak odpadne od nízkeho tlaku z toho že pol dňa nepil, na druhý deň nebude tiež piť ak ho nebudem upozorňovať, pretože netuší koľko prešlo času od posledného napitia.

Keby som povedala niekomu cudziemu že 18ročnému decku hovorím že sa má napiť, čo si pomyslí? Áno, asi presne tie vety o matkách ktoré nechcú nechať deti žiť ich vlastné životy.

moji dostanu pred brigadou asi 3 info smsky. Jedlo + doprava, pocasie + oblecenie do hor, a potom nejaku motivacnu, ze sa na nich tesime, kedy je nastup a kedy sa asi konci. Cely den som pri nich. Kontrolujem ci piju a maju vodu, striedam ich na obed po trojiciach, nepustam ich samych este si aj vyberaju s kym a kedy chcu ist. Ja chodim na obed posledna, co niekedy znamena, ze o stvrtej, po celom dni obiehania brigadnikov. Viem co od nich potrebujeme a ake typy ludi potrebujeme. Viem kto to zvladne a dostane moznost ist aj na dalsiu akciu. Aj ked ich tam mam 30, poznam kazdeho meno, priezvisko a vek. A ked su v kostymoch, zahaleni od hlavy po paty, presne viem kto to je. Viem sa o nich postarat. Luxus ktory u nas dostanu v extremnych podmienkach nedostanu ani v meste v obchodnych ci zabavnych prevadzkach. 

Sportovci vedia, ze hoci idu podavat vykon, nemozu sa pred nim najest do prasknutia, lebo to nezvladnu Decka to vedia tiez. A ja im davkujem prestavky a stava sa, ze ma niekto zly den, to sa da vzdy odtolerovat, to je normalne. Ale ked rodic nepusti dieta do vykonu uz ked je na akcii a kedze je to verejna akcia nemozem ho vykazat ... nerobi to dobre ani medzi deckami samotnymi, pretoze oni sa musia starat navzajom o kolegov, aby to zvladli ako kolektiv a oni citia, ked niekto nema den ale citia aj ked sa niekto poflakuje a je na vylete so starostlivym  rodicom.

Máme štyri deti, z toho dve dospelé a v podstate dosť samostatné a nemyslím si, že som mohla rozdávať rady, aspoň nie brať ich ako všeobecne platné, nakoľko každé dieťa je tak úplne iné. Aj ja som bola asi iná keď sa mi narodilo prvé dieťa v 24 štyroch rokoch a štvrté v 36 tich. Nedovolím si vôbec zovšeobecňovať v akejkoľvek oblasti. To čo šlo jednoducho pri najstaršej, pri staršom synovi neplatí absolútne. Naprik tomu si myslím, že sa v živote nestratí. Tak ako je úplne inýí mladší syn, najmladšia je úplne, ale úplne odlišná. Pripadala som si pri nej ako prvorodička od jej narodenia. Ma 10 a nachádzam mnohé podobnosti s problémami strávením voľného času mandarinky. Najlešpiu kamarátku má 40 km od nás, iné nie sú lebo ...,Je mi jasné, že som asi pri svojej výchove narobila veľa aj dosť chýb, ale najmladšia je úplne iná od samého začiatku.... Mandarinka vo svojom článku ozaj nežiadala rady, len sa chcela podeliť o svoju rozčarovanú skúsenosť s tábormi, takými i onakými ... Moja bola v tábore týždeň, v podstate spokojná, len sa stihla nudiť počas povinných prestávok a nebolia ni dlhé, ani mobilové. Počas jedného nabitého dňa som sa jej celá nadšená opýtala, však to si sa ani nudiť nestihla. Ale stihla, počas cesty autobusom.