Lásky moje bláznivé :)

Iste je naozaj dôležitá otázka, prečo máme potrebu chrániť svoje deti. potreba bezpečia je jednou zo základných ľudských potrieb.Do istého veku je to matka, ktorá napĺňa základné životné potreby dieťaťa. Ak nemá doma, u mamy a ocka, pocit lásky, akceptácie a bezpečia, je to to najhoršie, čo sa môže stať.
Samozrejme, rešpektujme svoje deti,vnímajme ich potreby a pokojne ich nechávajme prekonávať bariéry. Dokonca "stavanie sa na zadné" a skúšanie sveta porušovaním zabehaných pravidiel patrí k rituálom dozrievania. Preto považujem za potrebné stavať bariéry- alebo mantinely- pravidiel aj svojim deťom. Otázka je, ako ďaleko, navoľno, či natesno ich stavať.Absolútne súhlasím s rešpektom. A v mojom poňatí materinskej lásky nie je ani štipka potreby obmedzovania. Práve preto sa môžme hravo smiať s osemročnou dcérou, ktorej oznámim, aby šla do sveta, ale nie cez cestu.
Myslela som na iné. V tom momente mi len napadlo, že ak si každá z nás hoci len na chvíľku dokáže naplno uvedomiť, zvedomiť, vedome prežiť niečo také krásne, ako je čiistá / rešpektujúca/ láska, potom sú tie krídla anjelské a vznikne aspoň na moment taká sila, že nebudem mať dôvod na akékoľvek obavy. Lebo jedna vec je, že to denne žijeme a druhá, že len tie najosvietenejšie si samé od seba dokážu spomaliť svet a vychutnať- vyžarovať lásku. Ja na taký moment por´trebujem hneď dve deti- a bože, aká som len vˇdačná, že mi boli dopriate.

Buba . Prišla jar- a ako vravievala moja babička, je čas vymiesť kurník Takže pokojne "kydaj" špinu, aby si mohla rozkvitnúť. Ďakujem za každé slovo- hoci viem, že sme každý iný, ešte vťdy sa m stáva, že je mi prirodzené to, čím žijem a tak podvedome reagujem na iných, akoby aj oni žili v takom istom svete. No a tiež ma vždy dostane, keď som konfrontovaná s tým, v čom deti žijú- u nás je to našťastie len asi 20% detí,ktorým sa snažíme čo najprirodzenejšie pomáhať.Mimochodom, ak nás už vlastné deti nenaučia byť rodičmi a láskavými ľu´dmi, tak asi nikto. Pre mňa byť rodičom je najmä práca na sebe.A deťom netreba dávať krídla /majú ich od narodenia/- len im treba pomôcť naučiť sa lietať /bezpečne /. To, čo popisuješ, pripomína zbavovanie sa dieťaťa v prospech vlastného pohodlia.A hoci to musí byť nesmierne ťažké /pre deti, aj pre teba/, je skvelé, že tie deti dostávajú v tebe niekoho, kto nepokračuje systémom ich rodiny, ale je empatický, láskavý a ...proste ten, koho práve potrebujú.
Moc držím palce, aby tieto deti boli vždy obdarované človekom ako ty.