Len tak par slov o nas..

Len tak..
pisem len tak, ako mi prsty tukaju na klavesnicu a povedala som si, ze nebudem premyslat nad tym co napisem, ako napisem, nebudem pisat nic konkretne, napisem o sebe, len tak..
Sedim po obede, moja kozka na brusku vytahana po porode sa akosi stale nechce umudrit a vratit na povodne miesto. Snazim sa jej dohovarat, ale trucuje. Ked mi uz na seminari rodinnych konstelacii chalan, ktory to viedol povedal, ze ak som tehotna nemam sa zucastnit, ze to nieje spravne a na salse sa ma vo vire tanca ci prepletenych ruk chalani pytaju v kolkom som mesiaci a ze mi gratuluju - asi je to vazne drahe damy a napriek tomu, ze mam na balkone pozicany stroj na brucho, vzdy ked idem na balkon tvarim sa, akoby bol priesvitny a prekracujem ho. Dva dni som sa premahala a cvicila som, no musim sa priznat, ze radsej budem chodit tri hodiny po kopcoch, no taketo cvicenie doma ma nenaplna.To si radsej precitam dobru knihu a potom si budem nadavat na kupalisku aka som hlupa a ze som sa predsalen mohla premoct - takato som presne ja. Pevna vola nula bodov. Potrebovala by som, aby sa v salse tancovalo na bruchu, to by ten prebytocny tuk siel dolu rychlostou blesku. Salsa ma velmi bavi, niekedy som domotana ako klbko vlny a mam znacny problem zlucit rozdielny pohyb ruk a noh ale stale ma to bavi a presla som do kurzu zaciatocnici 2. Potom uz to budu mierne pokrocily a to uz budem ina tanecnica.Je to aktivita, ktora ma velmi tesi a nabija pozitivnou energiou, hoci len raz do tyzdna.
Potom je tu moj maly nezbednik. Ma rok aj 7 mesiacov, neuveritelne, ako ten cas leti. Najviac si to uvedomujem pri zehleni, to mam na tvari priblbly usmev, pretoze spominam, ze este prednedavnom som si zehlila kupenu vybavicku na este nenarodeneho syna. Ponozky ako navlek pre moj malicek, ciapocka ako navlek na jablcko. Neuveritelne. Dnes uz su to veci ako na 3 rocneho skolkara. Je to nadherny pocit a som zan velmi vdacna. Milujem tieto uvedomenia si vlastneho bytia, reality atd. Niekedy si hovorim sama pre seba, ze najhorsie obdobie je snad zamnou. Prebdene noci, ucenie sa chodit, ucit sa papat vsetko mozne, ucit sa byt maminou. Samozrejme, ucit sa budem cely zivot a stale budem mat co riesit so synom, ale maly okdedy spava vedla mna spinka lepsie, zacal svitorit a povie co potrebuje, hoci recou svojho kmena. Ked si lahnem vedla neho, objime ma a povie dobru noc maminka, da mi pusu, drzi sa ako kliest a odfukuje mi do ucha - je to prenadherny pocit, ktory by som nemenila za nic na svete. Rano sa zobudim nato, ako mi moj syn vtlaca pusu na tvar, tak sa ma snazi zobudit. Do toho zahlasi v posteli namiesto dobre rano, dobru chut a dalsi den je ovela krajsi ako tie predtym, kym este nebol.Sadne si na vankus a spaja nezmyselne vety a pusina sa mu nezavrie az do 21.00 kym nejde spinkat. Ja neviem po kom je to dieta take ukecane .
Vcera som sa bola pozriet na jaslicky. Presla som niekolko sukromnych jasiel lebo do mestkych nas nevzali. Az posledne sa mi pacili, zdali sa mi ako jedine prave miesto kde by som chcela, aby moj syncek travil cele dni. Prijemne pani ucitelky, prijemne prostredie, ked som videla to ,, trpazlikovo,, opat ma to dojalo. Deti tancovali o sto sest, niektore tie tanecne kreacie by bolo spravne ohodnotit medajlami. Takze jaslicky kam nastupime od novembra mam vybrane.
Mam pocit, ze som aspon cast vychovy zvladla a ze je to teraz o nieco lepsie. Mam upratane miesto v srdci, ktore opustil ocko mojho syna, mam jasno v tom co hladam, co chcem a uz len potrebujem, aby mi stastena dopriala najst si pracu, ktora nam zabezpeci plnohodnotny a pekny zivot a aby som pre syna bola navzdy dobrou maminou a aby sa kumne rad vracal.Uvedomujem si, ze napriek obcasnej skepse ci sebalutovaniu sa -som vlastne stastna zena. Ludia do mojho zivota prichadzaju a odchadzaju {niektori nastastie aj zostavaju a robia moj zivot krajsim} a ja az po nejakej dobe pochopim suvislosti a dovod ich prichodu. Tak nadherne mi vsetko do seba zapada a ja som zato, aj napriek tomu, ze nie vzdy je to jednoduche vdacna. Ludia mi nastavuju zrkadla, ucia ma byt lepsou a uvedomit si veci, ktore som si predtym neuvedomovala ci nechcela uvedomit. Som stastna, ze je vsetko tak ako je a strasne si prajem, aby sa moj zivot uberal uz len tym stastnejsim smerom. To iste prajem zo srdca aj vam vsetkym.