list

to dievcatko ma velky zmetok vo svojom zivote...potrebuje to mnoho..mnoho trpezlivosti...bez detskeho psychologa to sama mozno nezvladnes....tie deti potrebuju zvlastny pristup..pokial zacnu niekomu doverovat....

budes to mat tazke....,ja pracujem s romsk.detmi z rom.osady,viem o com hovorim.cim je clovek laskavejsi,tym viac to zneuzivaju.drzim

Všetky deti (nielen rómske ) skúšaju, kam až môžu zájsť a "zneužívajú" láskavosť. Poradiť neviem. Ako profi mama si musela prejsť aj nejakým kurzom, však? Nedali vám žiaden kontakt na detského psychológa, na ktorého sa môžeš obrátiť, keď si nebudeš vedieť rady?
Obímam dievčatko a píš, ako pokračujete. Veľmi ma to zaujíma

daniela, ak chces, napis mi na moj mail. Pracujem v polepsovni, s detmi s poruchami spravania, mozno nieco vymyslime.
Eva

Trpezlivosť a pevné nervy.Dala si s na ušľachilú prácu,si zaskočená správaním
dievčatka.Poviem tak ako viem.Rómské deti, sú omnoho temperamentnejšie,a nie raz aj hyperaktívnejšie.Viem o čom hovorím.Moja mladšia sestra,má adoptované 3 a 2 sú rómky.Najstaršia, už je dospelá, ale tie mladšie a hlavne tmavšia,je to moje krsniatko, Majka paradajka.No, to je silná káva. Sestra musí mať nervy zo železa.Len dúfame , že puberta nebude až taká zlá, alebo horšia?Sestra, ju sem, tam, rukou po zadku pohladká, ak jej správanie je neúnosné.Ja, sa snažím pekným slovom.Nuž ale uvidíme... A kto vie, akú povahu zdedili po rodičoch ? Mala som známu,kolegyňu.Tá po 2 mesiacoch, deti dievčatká sestričky,vrátila.Staršia 6-7 ročná si taktiež vymýšľala nepravdivé historky,nedovolila aby tú mladšiu kúpali,obliekali.Bola agresivá,despotická.Kúsala a kopala.Aj do mladšej sestričky. Preto to vzdala, teraz ostala úplne sama.Manžel jej nedávno skonal na infarkt.

Aj keby som bola bezdetna nikdy by som si nezobrala romske dieta do vychovy.tu rasu skratka neprevychovas aj keby si sa laskou cela rozdala.Nikdy za nič nebudu vdačne!Vrat čim skor a uživaj si svoja deti a možno už aj vnučata.

Ronyka,ako môžeš takto ??? To ,že je dieťa cigánča nemá právo na lásku ,na pohladenie? To, čo som písala o mojej sestre, o jej detičkách, o povahe našej Majky.Ale my, sme si tú Majkuparadaku vybrali.Bolo to ročné deculo,nie ona sa nepýtala na svet, ani k sestre do rodiny.Že je nezbedná,že je sestra niekedy z nej na nervy,to neznamená ,že ju neľúbi alebo že by ju mala vrátiť.To ju nenapadlo nikdy. Je jej dcéra ktorú ľúbi, miluje. Je to moja krstná dcéra, a ju mám tiež veľmi rada. To, čo urobila moja kolegyňa sa mi nepáčilo a vôbec nie som nadšená. Každé dieťa, má svoju dušičku a ona asi ich dušičky nezvládla.Nemala materinský cit.A čo ty Ronyka.Vedela by si ublížiť tomu dieťaťu,cigánčaťu?? len preto že je inej rasy???Ak si matka s veľkým M a veľkým srdiečkom ,tak asi nie. Ja, dokonca poznám matku rómku,tá si adoptovala dieťa a nie cigánske.Jej deti vyrastajú spolu s adoptovanými v krásnej normálnej rodinke.Tak ťa prosím, o čom ty tu píšeš????

hej,hej,dievcata...autorka chcela poradit,ronyka dala jednu radu,to ci je spravna alebo nie,to nie je na nas.my nemame rozhodnut ,co ma autorka spravit,to je na nej samej a to ci ronykina rada je v sulade s nasimi nazormi,to uz je druha vec.TAK TO RESPEKTUJME!je dobre vypocut si aj klady aj zapor,ale neodsudzovat nieco,co nam sa zda zle....../ja sama netvrdim,ze ronyka ma zly alebo dobry nazor!

daniela,
obdivujem ťa, že si sa rozhodla pomôcť opustenému dieťaťu. Určite si vedela, že to nebude ľahké a predsa si sa na to podujala.
Nemám žiadne osobné skúsenosti s niečím takým, aby som ti radila, len moje tri deti ma už naučili, že deti nesmieme pri výchove porovnávať s inými deťmi, očakávať, že sa budú správať podľa našich predstáv a treba im stanoviť (láskavo a bez násilia) hranice.
Myslím, že deti z domova nepotrebujú ľútosť, ale pochopenie, lásku, trpezlivosť a presné pravidlá.
Ty si to dievčatko ľutovala a očakávala si, že pochopí tvoju veľkodušnosť, keď jej budeš ustupovať. Porovnávaš ju so svojimi deťmi a si sklamaná. Mala si istú predstavu a tá sa nenaplnila.
A na koniec: Niekde som čítala, že dieťa z domova, na to, aby bolo na tom rovnako ako bežné dieťa, potrebuje rovnako dlhý čas, aký strávilo v domove.
Držím ti prsty a prajem veľa trpezlivosti.

Danielka, predovšetkým držím palce . Ako si už sama napísala, si aj ty na vine, že si zo začiatku nestanovila hranice a snažila sa vo všetko vyhovieť. Ľutovať tu naozaj nepomôže. Skús sa obrátiť na psychologa, myslím, že takéto správanie je u týchto detí úplne normálne - to však neznamená, že to nemáš riešiť. Tri týždne nie je až taký dlhý čas, tak snáď to nebude s "nápravou "až také hrozné. DRŽ SA!!!

danielka,tiež ti držím palce a dievčatko si vychováš určite tak dobre,ako svoje deti.ja by som tiež navštívila psychologa a aj psychiatra,ak treba.moji známi si adoptovali týždňového bieleho chlapčeka a teraz,15-ročný je teda poriadny diablík,ale ho ľúbia a s láskou vychovávajú naďalej.poznám cigánske deti,sú šikovné,milé a zlaté,len im treba ukázať cestu,tým v našej osade ju nemá kto.

Mile dievčata!Myslim že som len napísal svoj nazor.Niesom žiadna rasistka.Je to moj nazor za ktorym si stojim a viem prečo.Nič som nepísala o tom že všetci su rovnakí!Tak jak sa najde čierna ovca medzi bielymi tak sa najde aj medzi romami. aj ked klobuk dole pred tymi starostlivymi.A napadat niekoho pre nazor tiež nieje take super.Slavik dakujem ti a vy ostatne spravodlive ma zažalujte za rasizmus.

pre ronyku

"tu rasu skratka neprevychovas"

"Nič som nepísala o tom že všetci su rovnakí!"

žeby? nejak si odporuješ.

Ahoj Daniela, myslím, že s týmto problémom by Ti vedeli pomôcť aj v nadácii Úsmev ako dar, majú tam dobrých ľudí, aj kvalifikovaných psychológov, mávajú aj stretnutia pre také rodiny ako si Ty, vlastne sú to také sedenia, kde si navzájom dávate rady a informácie a dohliada na to psychologička, ktorá pomáha a radí. Tak ak máš v blízkosti bydliska túto nadáciu (ja som z BA a mala by som tam začať na tieto stretnutia chodiť) tak sa im ozvi, určite Ťa radi prijmú medzi seba. Pekný deň a veľa šťastia

aj ja robím s deťmi, no s róskym mám skúsenosť len s jedným.myslím,že by to nebolo takéto,keby bola u vás vyrastala od narodenia.oni majú zrejme istú vzdorovitosť aj v génoch, ale toto dievčatko je poznačené tým, čo si za svoj krátky život prežilo a bráni sa útokom.pri všetkej úcte k tvojim schopnostiam, toto je prípad pre detského psychológa.veľa šťastia

Dancul,
toto "jedno male gesto" moze urobit velky rozdiel v zivote toho maleho dievcatka. Tu slova nestacia..Mas moj obdiv..