hmm, vždy ke´d som sa rozhodla pre nejakú takú zmenu, ako napríklad pravidelné cvičenie bola reakcia mojho tela - choroba. Rôzne druhy, ale proste po prvom týždni plnom nadšenia zrazu sek a bu´d chrbát, močové cesty alebo nejaká iná podobná lahodka....
Je to reč tela a choroba je ta, ktorá nás prinúti odpočívať alebo aspoň spomaliť a myslieť aj na seba, či chceme alebo nie ale už samotná bolesť nás núti vnímať svoje telo. Takže zrejme to nebolo to správne orechové, alebo aspoň nie v tom čase.
To sú tie reverzy, aby sme zase neboli až také akčné. 
Môj chi kung je relatívne veľmi mierumilovná aktivita, tak to beriem ako správnu reakciu, že je to to práve. Ono som si ešte minulý týždeň dopriala aj taký fajný psychický preplesk, takže to jedno s druhým, ale už bude dobre.
Tú reklamu mi radšej ani nespomínaj... už minulý rok mi tak statočne liezla na nervy, že som mala chuť zistiť si adresu autora a navštíviť ho s nabitou zbraňou. Určite by sudkyňou aj prokurátorkou bola žena a ja mal tú vraždu "ospravedlnenú" 
.
No keď mňa "niečo chytí", tak do 39,5 °C horúčky som na nohách a fungujem , síce pomalšie a na 50%, ale fungujem.
A čo sa týka liečby, tak mne pomáha oddych... stačí aj pár menších poležaní na posteli či gauči, alebo malý šlofík a dobije mi "baterky". Okrem toho bylinkové alebo ovocné čaje, homeopatiká /nech si tvrdí kto chce čo chce, u mňa zaberajú. Mám odskúšané mnohokrát na sebe aj mojich blízkych a žiaden skeptik ma nepresvedčí o opaku./ A keď už aj moje zbrane sú slabé, tak raz za 3 roky to istí návšteva lekára a liečba antibiotikami
.
No stále mám pocit, že pokým oteckovia majú nárok umierať aj na soplíky, tak mamy majú disponovať schopnosťou vstať zo smrteľnej postele a navariť trojchodový nedeľný obeda a aj niečo do zásoby...veď "kdyby něco".
Vidíš, pre mňa bola ta reklama novinka, ale aj tej telke veľmi nedám
To si dobrá keď s takou horúčkou funguješ na 50 percent ci ani nie? 
U nás fungujú bylinkové tinktúry, ale keď sa chcem vyspať v noci to istí panadol a antihistaminika. Na homeopatikách mi vadi sladké cmúľanie.
Joj však toto, pamätám, keď so zápalom pľuc som takto fungovala. Asi len my to vieme zmeniť, len no pošli zvyšok rodiny do reštiky nech sa ide naobedovať ... prádlo aj tak len na nás počkaá ...
Mňa na horúčku upozorní až zimnica a to už mám cez 39 °C... raz /ešte za slobodna/ mi lekár musel na pohotovosti injekciu dať, aby klesla a keď videl teplomer hovorí sestričke: "Chlap by už pri tejto teplote umieral a žena si po vlastných nohách príde na pohotovosť". Pochopil to zrejme z praxe.
Nuž, ale fakt pokiaľ ma nekláti do postele fungujem v núdzovom režime - teda len rozdať príkazy, niečo rýchle ukuchtiť ak treba, a pod. Prádlo, upratovanie a ostatné neriešim... počká si na mňa alebo zvládajú aj ostatní členovia famílie.
Mama môže byť chorá ale iba kým sú deti v škole - a teraz si idem prečítať blog, lebo toto je reakcia na nadpis.
Minulý týždeň som mala náročný v práci, muž bol veľmi prechladený..až tak, že bral antibiotika, napriek tomu chodil do roboty.
Tak sme si dopriali úplne oddychový víkend....polyhovanie, pozeranie telky..veľa spánku
Však toto, keď nie je nárok byť doma, lebo v práci robota horí... To keď sa bavím s predavačkami za pokladňou v potravinách a evidentne zdravé nie sú ...
Áno spánok je liečivý aj to ostatné, horšie keď je plný dom ...
K m predavačkám dodám z vlastnej skúsenosti. Otvárali sme novú prevádzku obchodného reťazca, bolo nás 15 báb, všetky naraz sme nastupovali. Prvé týždne sme zvládali, aj keď veľa krát nachladnutý zákazník najskôr kýchol alebo odkašľal si do ruky a potom tou istou rukou podával peniaze... stalo sa tým pádom, že stresom oslabená imunita povolila a dve-tri zostali na PN. Skúšobná doba + PN = výpoveď. Nikoho nezaujímalo, že tá žena mala vysoké horúčky, že možno nechcela rozširovať nákazu... podľa vyjadrenia vedenia sa "ulievala" a keď to nezvláda na začiatku, tak ju nepotrebujú...
Takže veľa ľudí nechce riskovať dostať sa do nemilosti nadriadených, ktorí by to patrične dávali najavo a v neposlednom rade ak živia rodinu z jedného platu, tak ani slabo platená PN-ka nie je bohviečo... žiaľ, takémuto postoju sme sa naučili.
Však toto, mne je jasné, že dobrovoľne tam nie sú a je to smutné.
Tak to ste si teda "užili". Tiež mám pocit, že severské krajiny budú stále obľúbenejšie dovolenkové destinácie. Aj keď som sa dozvedela, že aj tam zvykne byť horúco.
Však toto ani do roboty, ani ostať doma. jedna vec naše doliečenie, druhú sme nosičmi bacilov, vírusov, ...len občas nemáme na výber?
Podobné riešim pri školákoch. To doháňanie úloh je šialené, keď je veľmi choré tak nie je o čom, ale keď len trochu nachladené.
Ja sa veľmi hnevám na to že ak dieťa ochorie tak mu hned učiteľka pošle úlohy a má sa ich učiť. Niekedy to bolo iné, boli sme chorí alebo ešte aj moje deti, prá dni predtým ako mali ísť už do školy sme doniesli nejaké úlohy a trochu sa učili, ale v škole to nejako vždy dohnali ak to neboli mesiace choroby. Minule mi volala dcéra celá nešťastná že chlapec má výsoké teploty a neurobil už tri úlohy - rozumej, tri dni vymeškania v škole a každý deň poslané úlohy a on sa odmietal učiť. Pravda je taká že ak je veľmi chorý človek tak sa nemá čo ani učiť a ani pracovať.
Potom si dcéra zobrala voľno a celý deň ho drvila aby mal úlohy urobené a musela mu aj s nimi pomôcť. Aký toto ma zmysel? Nejako to neviem pochopiť. Sme prepojení zo školou, máme elektronické žiacke knižky, všetko ale dieťa nemá nárok na vyliečenie sa.
Však toto, doháňanie úloh a učiva je šialene. Lebo kým je choré ta ho ťažko budeme stlačiť do učenia a potom je zase toho tak veľa naraz. A to treba úlohy nahánať po spolužiakoch, a deti si nie na všetko spomenú.
Kamila, vieš prečo vynašli antibiotiká? Aby sa žena so zápalom pľúc mohla postarať o muža s nádchou
hmmm, neelé dva roky dozadu som si tiež myslela, že nemôžem byť chorá. Že musím neustále riešiť všetko, čo nás postretne. Aj v práci, aj doma. Že to najlepšie viem vymyslieť, zariadiť, naplánovať. Že som proste ten krk, bez ktorého by sa to doma aj v práci zastavilo.
Až som sa dostala do nemocnice. Ja som si myslela, že zápal pľúc a chcela som, aj keď som nevládala utekať domov, veď ide DPH, koniec roka, musím riešiť všetko. Aj keď ma prevážali na JIS, ešte som nevedela, čo sa deje, zdalo sa, že vymýšľajú, chcela som pracovať. A potom to začalo, infarkt, nejaké zákroky na srdci, pár ďalších chorôb, dosť nešťastne zvolené lieky. A ja som zrazu pol roka len sedela a nevládali nič.
A vtedy sa ukázalo, že svet ide aj bezo mňa. Že si doma poradia aj dvaja chlapi. Že aj práce ide. Že naozaj nemusí byť všetko podľa mojich predstáv. nemusím všetko plánovať, môžem nechať aj iným priestor na realizáciu. Aj oni to dokážu. Naučila som sa aj čakať (tuším som to už niekde spomínala). A prišla som na to, že je úžasné, keď nemusím dopredu riešiť všetko. keď svojou troškou prispejú aj iní. Možno by som napríklad cestu vymyslela optimálnejšie. Ale potom by sme nezažili to, čo sme zažili. Že všetko má svoj čas. A treba si užívať prítomnosť a nehnať sa za niečím... Naozaj nemusí byť obed presne o 12, ako som si dovtedy myslela. Nikto nezomrie od hladu, ke´d je obed o pol tretej, alebo na večeru iba rožky. A moja relaxácia a oddych je rovnako dôležitá ako ožehlené prádlo, dokonca možno aj dôležitejšia. Lebo niekedy sa dajú tričká oblieť aj bez toho, aby boli bez jediného záhybu...
A možno je úžasná kúpeľňa s najmodernejšími vychytávkami super, ale rovnako dobre sa umyjem aj v oveľa lacnejšej verzii rekonštrukcie a radšej nám ostanú peniaze na malý výlet. Alebo dobrý obed v reštaurácii
A čo sa týka tej reklamy - ja osobne by som ju zakázala. Naozaj si mama musí vedieť zobrať aj voľno a oddýchnuť. Aby tu bola... Rovnako by som zakázala tie reklamy na prostriedky proti chrípke, čo namiesto vyležania idú na koncert, do práce, na výlet... Choroby su tak trocha žiadosťou nášho tela o dopriatie mu trochu pozornosti. A nie zakrývanie volania.
No ty si si užila riadnu skúšku ohňom, aj to pozastavenie bolo dlhé.
Ja napríklad doma fungujem, ale asi vo všetkom, na úsporný režim, robím len to najnutnejšie, len som pomalá, všetko mi trvá dlho, ta si neviem oddýchnúť. Ale je fakt, že som sa až tak nenaučila zadeľovať okoliu robotu, bo nemám nervy sa s niekým naťahovať.
Ja neviem ... ale mne príde úplne normálne, že keď je žena chorá tak sa lieči a domácnosť má na starosti manžel, prípadne ostatní členovia rodiny. Ja keď som chorá, MM mi ani nedovolí robiť nič iné okrem ležania. Keď už sa nudím a niečo by som aj porobila, hneď ma ženie späť. Keď ostávam sama doma, mám vždy pripravený čaj v termoske a jedlo, ktoré si už iba ohrejem. MM síce žehliť nebude, vysávať len v nevyhnutných prípadoch, ale nemá problém navariť, ísť nakúpiť, či riešiť nejaké základné veci okolo chodu domácnosti. Nechápem čo sú to za manželia, deti (samozrejme hovorím o tých starších) ktorým pripadá normálne, ba dokonca si to niektorí vyžadujú, aby ich žena, mama obskakovala s teplotami 
.
Najhoršie to majú asi matky s úplne maličkými deťmi, keď sú na materskej. Tam je to ozaj dosť ťažké, keď mamina ochorie.
blahoželám k manželovi
Ďakujem, aj keď ja to pokladám za úplne prirodzenú vec. Fungovalo to takto aj u nás doma, keď som ešte bývala s rodičmi a so sestrou. Ten kto bol chorý sa liečil. Nemusí byť predsa všetko na 100% tak, ako to robíme my. Dôležité je, že rodina dokáže fungovať. Ale asi je to ťažko hlavne v rodinách, kde muži doma nič nerobia. Lebo keď je muž doma zvyknutý pomáhať, až taká zmena to nie je.
No nie je vždy všetko čierno biele. Moj doma pomaha dost, ale nevari ... jasne obcas nemusi byt navareny obed, len ked mam rozmrazene maso, viem ze synaror co dosiel na vikend cez tyzden skoro nic poriadne neje, aj ciste pradlo potrebuje so sebou vziat .... jasne mnohe je o nas. U mna je to casto o rozhodnuti ja chcem a budem zdrava. Ale jasne ked to nejde, lahnem a kaslem na mnohe ..., len tak ci tak ma to pocka.
Prádlo vyperie práčka, na obed môže byť aj praženica a v prípade núdze ani vyžehlené byť nemusí . Keby som mala 39 teplotu, tak by sa mi to zdalo ako skvele fungujúci systém . Raz za čas sa predsa nič také hrozné nestane ....
Za mna, ja nezehlim, a ked mam 39 tak urcite nic nerobim, nezvyknem horuckovat. Jasne pracka perie ...., umyvacka umyje riad, vsak nemame co robit ... Suhlasim cele je to o nas, ja na uspornom chode fungujem aj ked som zdrava.
Jaaaj, to ja si spominam, najmladší bol ešte malý, čosi ma zložilo ale tak, že som fakt nevládala z postele vstať, docupitá za mnou, že chce chlebík a ja že - v kuchyni je tatino, spraví ti.
Ale ja chcem len od tebááááááááááááááááááá - bola jeho odpoveď
Takže asi ani nie ... ale zase, ak sa taká mamina nenechá zlomiť a z tej postele nevylezie, tak si zvyšok rodiny možno zvykne postarať sa sám o seba ...
Ja napríklad som roky rokúce chodila skoro ráno, len čo otvorili samošku, na čerstvý chlieb a rožky, lebo aj ja sama máločo milujem tak, ako čerstvé pečivo. Nebolo mi ľúto času, námahy ... a rodina bola roky zvyknutá, že to má ... ale to sme všetci viac-menej v rovnakom čase chodili preč z domu (do roboty, školy). Dnes, keď viem, že MM a často aj niektoré z detí zostáva ráno doma, tak ma ani nehne, aby som do toho obchodu išla. Mrchy, sú zhýčkaní a leniví - prídem popoludní domov a vraj "nemáme chlieb" - no mali ste si ísť kúpiť, ste celý deň doma - a je to vybavené .... ja ten chlieb k životu nepotrebujem 
Áno pri takých malých deťoch naviazaných na maminu je to zložitejšie. Ale deti v tínedžerskom veku a dospelý manžel by už mali, myslím si, pochopiť, že keď je niekomu zle má si ísť ľahnúť a nebudú ešte nedaj bože vyžadovať servis. Skôr naopak, ten servis poskytnú chorej mame.
Inak sú zlatí, že nemáme chlieb . Ale to vieš, na dobre sa rýchlo zvyká .
Aktualna tema u nas. Dcera ma od vcera kasel, tak som si ju nechala doma a v noci som sa dvakrat zobudila cela spotena, ucpane dutiny, drazdenie na kasel. Nechapem, ako je mozne, ze to dievca je plne energie a ja ledva fungujem. Tak rano MM zaviezol syna do skoly, odisiel do prace a ja som musela chtiac nechtiac vstavat o stvrt na devat, lebo dcere bolo treba dat liecky, ranajky..., samozrejme zobudila aj najmladsieho, tak sa aspon spolu trosku prehraju, kym ja lezim v posteli. Na obed bude kuraci vyvar od nedele a potom co dom da. Esteze boli u nas cez vikend hody. Musime vydrzat na uspornom rezime, kym sa vrati MM.
Ta to más "veselo" prajem skoré uzdravenie.
Dakujem. Nejako to zvladneme. Dcera je nestastna, ze nemoze ist do skolky, ved ona iba kasle. Nudi sa. Uz sa zacali s najmladsim aj dotahovat, co bezne nerobia. Manzel mi cez obednajsiu pauzu doviedol starsieho, aj nieco na bolest hrdla, tak aspon sme nemuseli ist von. Uz aj ulohy sme si zacali so synom robit (vecer ma karate, tak musim dohliadat ja). Ale inak v pohode, trochu som akoby v inej dimenzii, ale fungujem. 
A akurat mi najmladsi doniesol kozmeticky kufrik a podava mi malovatka, aby som sa primalovala. Musim teda vyzerat.
Zlatý
mám stále pred očami môjho deda a starú mamu. Úplne jak v Pelíškoch. Babka si nesmela ani vzdychnúť, lebo on bol vojnový inalid. Všetko sa vždy točilo iba okolo neho, prispôsoboval sa mu nielen chod ich domácnosti, ale celej rodiny.
Babka skončila s infarktom a on po jej smrti netušil ani len kde majú doklady. Nieto aby si vedel zohriať jedlo... Prežil ju cca o 10 rokov. A boli to ťažké roky pre všetkých. Učiť sa na staré kolená čokoľvek o fungovaní dománosti bolo naozaj dosť blbé.
No zbohom, ta to už bol ne taký extrém.
neberiem lieky aby som bola fit. Zoberiem ich ak si potrebujem ulavit, ale neznamena to ze po nich zacnem normalne fungovat. Nepotrebujem si pri nadche uhnat ani mrtvicu ani infart . Pre taketo pripady - a pre pripad dnes nevarim a nenakupujem, proste hocikedy ked sa nechce, uplne regulerne - mame doma aj plechovku s omackou na spagety, zamrazeny segedin a nejake tie keksy v spajzi . Prach z polic neutiekol, ani bielizen sa nenaucila chodit. Detuch aj bez reci nejak vyciti, ze si nemoze dovolit vymyslat a chodi ma len stiskat.
Tie reklamy na lieky ma hnevaju. Este sa viem povzniest na reklamu, kde "zeny stres nepoznaju" na antiperspiranty, ta je prudko ironicka s nadhladom . Ale malo chybalo, aby sliapli vedla a vytocili vela zien .
Dievčatá,ale každá horúčka prechodená vám spraví fľak na plúcach to povedala MUDR mojej kamarátke,my služobne staršie to už máme ľahšie,ale vy s malými deťmi ťažšie ako ktosi písal treba ísť na úsporný režim,MM vždy rozprával,že práčka perie pokiaľ som nebola v kúpeľoch ked som prišla ani dvere do kúpeľne sa nedali otvoriť!!!
Ah maminky ako rada som narazila na tento článok:-) Mne sa posledné mesiace nejako nedarilo urdzat zdravie na uzde. Za necelý rok som zvládla 4angíny a jednu prieduškovú baktériu. Fungovať pri deťoch je s chorobou snáď nemožné, krúžky, hry, varenie... Robím minimum, večer chodím spať s deťmi a dopuje sa multivitamínmi, ktoré som pôvodne nakúpila deťom Keď som zdravá snažím sa teda otužovať, navštevujem saunu, na tanieri mávam množstvo zeleniny a pijem čerstvé ovocné šťavy.
ja mam doma nieco podobne..:) mne moze byt neviem co..ale manzel, ten iba zakasle a je zle..
pred 5rokmi som dostala zápal prsníka, horúčky a zimnica, ale muž tiež ochorel, tak mi svokra volala, že ho mám zobrať k doktorovi, som neverila vlastným ušiam
momentálne mám tiež ako Tangy nádchu a dráždivý kašel, ale úsporný režim nehrozí, poobede sme do večera s deckami vonku, ale ja mám svoj liek, pozitívne myslenie, odnesiem si to teraz, a do našeho stretka som FIT
Jasne ze si mama moze dovolit byt chora ale musi mat ochotneho ocina ktory jej pomaha a nepridava este viac starosti :D
mama a chora? to je na smiech :) si pamatam ako ked bola mala 1,5 rocna, syn cerstve 3 a ja som mala zasrobovanu ruku co sa mi tak podarilo spadnut, nalomeny bedrovy klb a doudieranu kostrc a fungovat sa muselo... lebo muz musel nutne na sluzobku 4 dni po mojej operacii a to som si povedala ze ked toto tak uz matky vydrzia vsetko ...
Aj ja si myslím, že keď je žena chorá, tak by mal prebrať aspoň na 50 % domácnosť manžel. U nás to tak je, všetko je síce hore nohami, ale dá sa aj tak fungovať. Samozrejme je lepšie, keď je chorý muž, lebo v domácnosti až tak nechýba, môže spokojne ležať a spať, čo ja teda takmer nikdy.Ale to je asi všade tak. Sme silnejšie v určitých veciach a to je jedna z nich.
niekedy sa to veru zda ako opovazlivost ked je mama chora ale tak to skor vnimaju deti ako manzelia. aspon u nas to tak je a deti sa cuduju ze mamka ty si chora? no ako keby sa to nam super zenam stat nemohlo.
Chcela by som znova otvoriť túto tému. Padla mi tak do oka, keďže sme sa o tom včera s kamarátkou, ktorá ma dvojičky vyprávali. Že si nevie predstaviť ak by ochorela, čo by bolo , či by to doma bez nej zvládli :)
Dievčatá nepreháňajte to. Nikto nie je nenahraditeľný. Aby si vás raz vaše deti nepamatali iba z toho, že upratujete a varíte.
V práci sa dá vždy zobrať PNka keď je už najhoršie ale s deťmi to je horšie. Tým sa nedá len tak ľahko vysvetliť, že mama potrebuje kľud. Nedávno som videla reklamu na ďalší liek, ktorý vás vie vyliečiť pomaly za pol dňa. Samozrejme som nenaletela ale samotná reklama sa mi veľmi páčila keďže tam mama príde za dcérou do izby a oznámi jej, že jej chorá tak ide na PNku a dcéra to musí zvládnuť sama (vyzerala tak na 3 roky). Pobavilo ma to, veď si predstavte, že by takto naozaj fungovalo.
Minulý týždeň som si zhruba po roku dala repete s nachladením. Však bolo od koho voľačo chytiť. Začal mladší synátor, potom dcéra. To aby som nemohla až tak rýchlo napredovať pri moje "osvetovej" činnosti na ceste za pokojom v duši.
Za obeť padla moja ďalšia masáž aj chikung, ale však bolo treba sa aj zastaviť. Ako hovorí môj drahý, keď ešte kus spomalím ta budem rovno cúvať. Ta tak nejak tomu aj bolo.
Voľaktorý deň v obývačke hučala Violeta: ja som od nej utekal kade ľahšie, bo z tej som už chorá. Aha tam bude príčina.
No došla som tak akurát k drahému do pracovne. Tam som ako prvé narazila na reklamu na nejaké zázračné pastilky na boľavé hrdlo ... Účinkujú vraj do 15 sekúnd. Kukala som či to myslia vážne s tým zázrakom. Hneď na to šla reklama, kde mama , celá zmorená nachladením oznamuje svojmu dieťaťu, nech si zabezpečí opateru voľakde inde, že ona si dnes berie voľno. Do toho sa hneď ozvalo, že mama si predsa nemôže vziať žiadne voľno a samozrejme dá si voľajaký zázračný prípravok a hneď bude zdravá a schopná behať okolo všetkých a všetkého.
Ja som síce nič zázračné za posledné dni neužila, aj tak som musela riešiť to čo vždy. Minimálne varenie, aj pranie, bo syna bolo treba vypraviť ... Mama ozaj nemá nárok byť chorá. Ale aspoň som si po večeroch prečítala dve "rozprávočky" a dovolila som si luxus dlhého spania. Akosi pomohol. Verím, že dnešný zázračný spln ma úplne uzdraví, však treba fungovať?
No čo devy ako u vás začala tohoročná jeseň? Všetci sú zdraví? Máte nárok vziať si voľno či už doma či v práci, keď vás dolapí mocná viróza.? Zvyknete brať voľajaké zázračné preparáty, ktoré chorobu skôr potlačia ako vyliečia?