alionuska mas uplne normalne dietatko :) ja mam dvoch synov, jeden ma 2,5 roka a druhy tiez 9 mesiacov, mladsi je rucickovy, pri ockovi brutalne place a ja nerobim ine, iba sa venujem na 100% krpcom a vies co som zistila? Cim viac som sa hnevala na to ako nestiham varit nam dospelim a nestiham mat upratane tak cistucko a krasne ako v case ked sme namali deti, tym viac som bola nervozna a odniesli si to svojim sposobom aj deti.
Uz to neriesim, naopak uzivam si kazdy den, kazdu hru, stale ich bozkavam, hned rano sa obleciem, upravim, namalujem - to vsetko len koli sebe a aj ked ich pocujem 10 min. mrncat a dozadovat sa pozornosti a hned mi je lepsie a potom sa venujem len im. Co stihnem stihnem a co nie, to budem robit casto a s nostalgiou, ked budem za 20 rokov v prazdnom dome uz bez detskeho dzavotu
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
My sme chceli mat maly vekovy rozdiel medzi detmi, ale odkedy som mama, už som si to rozmyslela
ale ja neverím
Moja verzia tvojho opisu bude mat za par dni 9 rokov, ja som sa pri nom nevyspala do ukonceneho 3 roku. S tym spanim to bolo u nas este horsie a neustale plakal. Vyvrcholilo to ked mal 2 roky a nastupilo obdobie trucu, vtedy dokazal vystupnovat plac az si sam vyrazil dych a par krat sme ho aj kriesili umelym dychanim.Boli sme na neurologickom vysetreni, lebo som zacala mat rozne podozrenia. EEG bolo absolutne normalne. Doktorka mi po kompletnom vysetreni oznamila ze vsetky vysetrenia su v norme a ak by som vyzadovala korekciu spania museli by sme pristupit k medikamentoznej liecbe. No , musim povedat, ze moj syn nespal ani po sedativach, takze sme po tyzdni prestali. Kedze uz dalsie moznosti vzhladom na jeho vek neboli, jedine odporucenie bolo zmierit sa so situaciou a vyckat, kym vyzrie jeho CNS. Doktorka sa ma snazila utesit, ze ma viacero takychto pacientov ( aj ked priznala, ze moj syn bol jediny ktory nespal po sedativach) a vsetko to boli deti velmi aktivne, nadpriemerne inteligentne a sikovne 
Len sme mali v predchadzajucom bydlisku taku skupinku mamiciek-manekynok, ktore sa nestazovali, ale malokedy boli s dietatom same doma. Takze sa mohli venovat sebe, pripadne tym domacim pracam, ktore ich bavili a niekto iny sa postaral, ze dieta bolo "dobre". A na pieskovisku sa nevedeli zahrat s tym babatkom, len mu nasypali hracky a vykecavali a ked sa to male nepridalo k inym detom, tak tam len tak sedelo, nechapavo pozeralo a olizovalo si pieskove rucicky. A ze ake dobrucke... pripadali mi tie deti take bez zivota, bez zaujmu o okolity svet, casto sa ani neusmiali.
)Mimochodom ziadna diagnoza nebola najdena,ziaden dovod na taketo nejedenie sa nenasiel.Chytila som sa tej vety s behanim s lyzickou za dietatom. Vzdy som si naivne myslela,ze je to blbina to takto robit. Jest sa ma za stolom,slusne atd..haha. Kebyze svoju dcerku nenahanam s kazdym sustom,tak nezje takmer NIC.Jednoducho nepotrebuje jest, alebo da si dve tri lyzicky a hotovo,to ma byt cely obed. Preto moj nazor je ze kazde dieta je individualne a potrebuje aj individualny pristup.Kto nezazije,nepochopi. Moje dieta vo veku 2rokov nedokaze ani normalne otvorit usta tak,aby sa jej tam zmestila mala lyzicka 
Nedávno som čítala v jednom časopise o náročných deťoch. Su to deti, ktoé vyžadujú viac pozornosti, starostlivosti ako iné deti, sú stale aktívne, malo spia atd. Natalia je moje prvé dieťa a tak neviem, ako sa vlastne ma spravať 9 mesačné babatko. V noci je aj 5-6x hore, cez den vyžaduje stale moju pritomnosť, sama sa nezahra, polhodinovému spaniu predchádza hodinový cirkus, večer uspávame hodinu, najskor to bola manželova parketa, teraz už nechce nikoho okrem mna. Pri papaní musím jej urobiť kulturny program, aby zjedla aspon par lyžičiek. Som neupravená, vystresovaná, schudla som, často sa namám kedy najesť, o domácnosti ani nehovorím...Nemám čas na seba, manžela, časopis, co som si kupila pred mesiacom ešte nemám prečítaný, k netu si sadnem akurát tak na 10 min ked večer zaspí, alebo na 5 min pri jedle. Nechcem už druhé dieťa a teším sa ked nastúpim opat do prace. Hneva ma, ked mi ine mamičky rozpravaju o svojich rovnako starých detoch, ake su dobre, ako prespia, hraju sa same v postielke, ze ani nevedia, ze ich maju... Su to normalne pocity a normalne dieťa, alebo si mam myslieť, že mam naročne dieťa? Mate niekto naročne dieťa?